Zelené Slovensko? Ideme tam, kam nás postrkáva Brusel

Ursula von der Leyenová na návšteve Slovenska Ursula vo der Leyenová a Eduard Heger. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Opájame sa tým, že dostaneme miliardy eur z Európskej únie. Sme hrdí, že spolupracujeme, a ani sa nezamýšľame nad tým, či sa vízie dajú naplniť. Sme vo vleku.

Dve správy z posledných dní.

Prvá. Slovenský Plán obnovy po pozitívnom hodnotení zo strany Európskej komisie dostal zelenú aj od všetkých členských štátov Únie a Slovensko už v lete môže získať 800 miliónov eur.

Druhá. Európska komisia predložila ambiciózny legislatívny balík s označením Fit for 55, ktorého zámerom je prispôsobiť politiku Únie v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a daní zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Obe správy sú z Bruselu. Áno, tam je teraz centrála, ktorá stojí nad slovenskou vládou. K prvej uvedenej správe pridám ešte jednu poznámku. Nemenovaný zdroj z diplomatického prostredia pre agentúru TASR spresnil, že „Slovensko bolo pri príprave svojho národného plánu vnímané ako spolupracujúca krajina, tak pri rokovaniach s eurokomisiou, ako aj s inými členskými krajinami“.

Aký význam má pojem spolupráca v prípade Bruselu? Znamená ísť po ruke centrále, ktorá, ako sa ukazuje, mocnie alebo sa pretvára na obraz niektorých vplyvných politikov starých členských štátov. Tých prejavov mocnenia je viac.

Stačí si pripomenúť presadzovanie progresívnej agendy v prípade Maďarska, ktoré si chce ísť vlastnou legitímnou cestou, alebo tiché federalizovanie Únie cez Fond obnovy, pri ktorom sa administratíva v Bruseli správa ako centralizovaná vláda, čo láskavo udeľuje peniaze provinciám.

Slovenská vláda spolupracuje. To by bolo určite chvályhodné, ak by voči ostatným členom vystupovala ako rovnocenný partner, čo jej napokon Lisabonská zmluva plne umožňuje, a ak by sa správala v Bruseli primerane sebavedome.

Ona sa však správa ako reprezentácia štátika, ktorý zahnali do kúta, správa sa ako poslušný žiačik. Platí to pri Fonde obnovy, pre ktorý sa s pochvalou unúvala prísť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová až do Bratislavy. Dá sa predpokladať, že podobne to bude pri zamýšľanej ekologickej revolúcii s názvom Fit for 55. Musia ju totiž odobriť členské štáty.

Bohatneme, ale len relatívne

Iste, Slovákom sa v poslednom období darí a veľkú zásluhu na tom nesie členstvo v Európskej únii. Nebyť pandémie, Slovensko by v posledných dvoch rokoch pokračovalo v ekonomickom raste a zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov.

Všetko by bolo v poriadku, keby tento pozoruhodný vývoj nemal niekoľko trhlín.  

Prvou je, že okrem Slovenska rastú aj ekonomiky starých členských štátov Únie. To spôsobuje, že štáty na západ od nás sú stále tie bohatšie a pre Slovákov ostávajú naďalej natoľko príťažlivé, že tam stále odchádzajú. Už od rannej dospelosti ako študenti, potom ako zamestnanci vrátane tých najkvalifikovanejších.

Pri hrozivom scenári demografického vývoja je to pre Slovensko vážny problém. Veľké problémy okrem pracovného trhu možno očakávať v dôchodkovom systéme a zdravotníctve. A keďže odchádzajú často tí najšikovnejší, montážne výroby s nízkymi mzdami budú na Slovensku pretrvávať.

Tento vývoj potvrdzujú čísla z posledných rokov. Pred pár dňami zverejnil Eurostat údaje za minulý rok, ktoré Slovensku nastavili zrkadlo. Stagnujeme. V roku 2020 bolo Slovensko vo vyprodukovanom bohatstve na 71 percentách priemeru EÚ. Okolo tohto čísla sa pritom potáca štyri, päť rokov. A bývalo lepšie. Ešte v rokoch 2013 až 2015 to bolo 78 percent.

V minulom roku nás nadobro predbehli Poliaci a Maďari, zakotvili pred nami Lotyši a dokonca i Rumuni. O pozícii Čechov, Litovcov či Estóncov sa nám môže len snívať, sú nedostihnuteľní. V nasledujúcom grafe je porovnanie vývoja hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily, pričom priemer EÚ je 100.

Zdroj: Eurostat

Obrovské peniaze, ale čo z nich bude

Druhou trhlinou vo vyhliadkach ďalšieho úspešného vývoja je slepé prispôsobovanie sa požiadavkám z Bruselu.

Veľkú nádej vkladá slovenská vláda od Fondu obnovy a do eurofondov. Sú to externé zdroje. V prípade Fondu obnovy sú jednorazové, maximálne by to malo byť 6,3 miliardy eur.   

Lenže problém je v tom, že sú tu nadiktované podmienky. Pre všetky štáty jednotné, ale nie každému môžu vyhovovať. Pri Fonde obnovy sú napríklad podmienkou zelené projekty. Tie mali predstavovať viac ako tretinu, napokon na ne slovenská vláda vyčlenila takmer 42 percent.    

Keď sa však na ne pozrieme, v zelenej transformácii nájdeme také zámery ako „výstavbu nových úsporných verejných budov nemocníc a škôl“, „rekonštrukciu vyše 69 km železníc, dispečerizáciu vyše 100 km železníc“ či „výstavbu 200 km novej cyklodopravnej infraštruktúry“.

Tieto veci môžu mať so zelenou ekonomikou veľa spoločného a naopak, nemusia mať vôbec nič. Brusel však Plán schválil, a tak bude potrebné v budúcnosti iba projekty správne vydokladovať. Hlavne, že účtovne bude všetko v poriadku a tabuľky sa vyplnia tak, ako velil predpis.

Iste, odmietať peniaze, ktoré sa núkajú, by bolo nezmyselné. Ak nie pre nič iné, tak preto, že podobne budú míňať aj ostatní (hoci Slovensko nadproporčne). Bez nich by Slovensko v budúcnosti v porovnávacom grafe padlo ešte nižšie.

Okrem tohto má Slovensko šancu či povinnosť dočerpať eurofondy z končiaceho sa programového obdobia a získať ďalšie z nového. Celkovo tak môže na Slovensko v nasledujúcich rokoch pritiecť až 27 miliárd eur. Podľa inštitútu finančnej politiky tak môže ekonomika v tomto a nasledujúcich dvoch rokoch rásť o každoročne o takmer päť percent.

Všetko má však svoje ale. Slovensko bude musieť byť schopné tieto peniaze použiť, čo sa doteraz nedarilo ani pri nižších sumách. A po druhé, bude musieť počúvať podmienky stanovené Úniou.

Sem bude treba s veľkou pravdepodobnosťou zaradiť spomenutý Fit for 55, teda naplniť cieľ nastavený Európskou komisiou, aby v roku 2030 vyprodukovala Únia o 55 percent emisií menej ako v roku 1990. Napríklad tým, že v určitom horizonte predpíše povinnú elektromobilitu, o ktorej sa ani zďaleka nevie, či to je úspešne naplniteľná koncepcia. A na celú zelenú transformáciu sa môžeme pozerať ako na „veľký projekt nadizajnovaný úradníkmi“.

Hrozba pre automobilový priemysel

Povedané inými slovami, Slovensko verí projektovým manažérom v Bruseli. Vláda hovorí iba o peniazoch, ktoré sa nám núkajú. Dávno sú preč časy, keď Richard Sulík ako jediný relevantný politik kritizoval Brusel za centralizovanie právomocí. V roku 2019 v podrobnom Manifeste slovenského eurorealizmu napríklad navrhoval znižovanie eurofondov a bol za zrušenie agrodotácií, teda ich najvýznamnejšej časti. Dnes sedí vo vláde a prizerá sa, ako centrála v Bruseli mohutnie a potichu federalizuje Úniu.

Pritom programy Bruselu, ktoré v reálnom živote hrajú čoraz väčšiu úlohu, môžu byť pre slovenskú ekonomiku doslova hrozbou. Uvediem len jednu oblasť, ktorá je však pre Slovensko kľúčová. Automobilový priemysel.

Slovensko na nej doslova stojí. Z 20 najväčších nefinančných firiem na Slovensku, ako ich uvádza týždenník Trend, je 9 z automobilovej branže. Zo sumárnych tržieb týchto 20 firiem v hodnote 40 miliárd eur tvoria firmy z tohto priemyslu dve tretiny.

Pritom náznaky, že Slovensko sa posunie smerom k výrobe elektromobilov, čo je úniový trend, je neveľká. Zatiaľ to vyzerá iba na trnavskú automobilku. Naša bezkonkurenčne najväčšia výrobná spoločnosť, bratislavský Volkswagen, ostáva pri produkcii automobilov so spaľovacími motormi. Pre koho budú v budúcnosti určené, ak ich Únia odmietne? Vyzerá to skôr na dobeh tejto produkcie.

Naopak, moderné závody buduje Volkswagen v Nemecku či inde v západnej Európe. V hre je ešte jeden moderný závod na teritóriu štátov V4, o ktorý majú eminentný záujem v Česku a vláda tam robí všetko preto, aby ho získala. Hodnota investície má predstavovať okolo dve miliardy eur.

Možno, že pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky bude dôležité získanie či nezískanie tejto investície. Nie pre jej objem, ale pre jej modernú orientáciu. Alebo priliehavejšie povedané, preto, že bude držať krok s predstavami plánovačov v Bruseli.

Darmo, len ten, kto pohyb v politikách Bruseli dôsledne analyzuje alebo ich tvorcom úspešne našepkáva, môže rátať s úspechom. Slovensko len počúva a prikyvuje. A nechá sa oceňovať, že spolupracuje.    


Ďalšie články