K letu patrí aj téma vody. Predkovia sa k nej správali úctivo a vďačne, dokazuje to aj prístup k čisteniu studničiek.

Vodu mali ľudia u nás vo veľkej úcte odjakživa, celkom preukázateľne aj v predkresťanskom období. Veď už byzantský historik Prokopius písal, že Slovania prinášajú obetné dary k studničkám a prameňom. Ľudia prinášali medové koláčiky ako dar vode. Voda mala purifikačný charakter, preto ju prevzalo aj kresťanstvo, napríklad v krste, ktorým sa prijíma človek do veľkej duchovnej kresťanskej rodiny.

Studničky poznáme aj dnes, kde-tu ich vidíme aj sa napijeme. Niečo sa ale pomaly predsa len mení. V chotároch Slovenska sa nachádzali studničky a pramene, ktoré od nepamäti slúžili ľuďom pracujúcim na poliach ako zdroj osvieženia, nuž a preto vždy pred hlavnou pracovnou sezónou studničky vyčistili. Táto úloha pripadla mládencom združeným v mládeneckých spolkoch, ktorí studničky čistili, opravovali prístrešky nad nimi – skrátka všetko urobili tak, aby, keď prídu kosci a zberači úrody, bolo v studničkách dostatok čistej, pramenitej vody. Vodu nosili deti v džbánoch koscom a ľudom pracujúcim na poliach, aby im zahasila smäd.

Seriál textov o našej ľudovej kultúre bude pokračovať, sledujte články Kataríny Nádaskej, ktoré budú počas prázdnin vychádzať dva- až trikrát týždenne.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.