Vízia budúcnosti: Na kultúru a šport s pasom o negatívnom teste

V čom sme sa na Slovensku poučili od prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19, aký pokrok nastal v testovaní, aké technológie môžeme v najbližšom čase očakávať a môže byť testovanie východiskom z pandémie? O týchto a ďalších otázkach debatovali odborníci v prvej slovenskej online diskusii organizovanej iniciatívou Veda pomáha.

Kto mal záujem, mohol sa v pondelok započúvať do diskusie odborníkov na tému technológie testovania a vízie zmien. Takýto spôsob komunikácie s prístupom verejnosti nie je bežný, ale iniciatíva Veda pomáha sa rozhodla postupovať práve týmto smerom. Spúšťa sériu verejných diskusií expertov na témy súvisiace s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie COVID-19.

Nové formy testovania

Biochemik a majiteľ spoločnosti MultiplexDX Pavol Čekan, ktorého za kritiku plošného testovania premiér nazval bludárom, v úvode diskusie povedal, že mnohé veci na zvládnutie pandémie sú už dostupné. Teraz je dôležité používanie ich správnej kombinácie alebo ich vylepšovanie, či už ide ide o PCR, antigénové alebo LAMP testy.

Ľudia by mali mať k dispozícii komfortnejší odber vzoriek, ktoré sa dnes získavajú výterom z nosohltana, myslí si Čekan. „Ja som veľký fanúšik testu, ktorý by dokázal presne určiť infekčnosť pacienta, či je v momente testovania skutočne infekčný,“ dodal.

Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v reakcii na Čekanove slová uviedol, že jediná možnosť, ako zistiť skutočnú infekčnosť, je takzvaný izolačný test. Ten je však veľmi náročný, a nie je to podľa Klempu niečo, čo by sa malo bežne robiť. Možnosťou by bola taká modifikácia PCR testu, ktorá by ukazovala prítomnosť aktívne sa množiaceho vírusu.

„V najbližšej budúcnosti smerujeme k snahám o čo najväčšie zjednodušenie testov, aby boli čo najviac dostupné a aby mohli byť čo najmasovejšie používané. Intenzívne pracujeme na tom, aby sa začalo používať kloktanie ako alternatíva spôsobu odberu k výterom,“ povedal Klempa s tým, že v pri tejto metóde dosahujú slušné výsledky.

Na šport či kultúru s negatívnym testom

Rýchlosť, zvyšovanie kapacít a tým aj skrátenie času na dodanie výsledku testu. To považuje za dôležité faktory v boji proti pandémii Peter Lednický, riaditeľ spoločnosti Alpha Mecdical. „Od 1. novembra sme dali napríklad do chodu technológiu, ktorá je schopná spraviť dve- až tritisíc PCR vyšetrení za deň, čím sme zvýšili kapacitu,“ uviedol.

Lednický zdôraznil, že podstatnou vecou je aj univerzálne rozoznávanie laboratórnych výsledkov. „To je asi sen každého z nás, že budeme mať v mobile passport, ktorý nás na 8 hodín alebo na 36 hodín počas doby platnosti univerzálne pustí na nejaké hromadné podujatia, pretože to je jediný spôsob, ako rozbehať kultúru šport a hromadné akcie,“ dodal.

Kým príde vakcína

Jeden z najuznávanejších slovenských vedcov Peter Celec povedal, že žiadna veľká revolúcia v testovaní sa nekoná, pretože odborníci sa spolu rozprávali o zlepšovaní, zrýchľovaní a prípadnej modifikácii testov už na jar počas prvej vlny pandémie na Slovensku.

„To, čo sa skôr vyvinulo a zmenilo, je pohľad na vec. Predtým sme si mysleli, že musíme zachytiť každú jednu kópiu toho vírusu, že nám nesmie ujsť ani jeden pozitívny, ale dnes sa na to už pozeráme trošku inak. Takže revolúcia tu je, ale z pohľadu na jednotlivé testy,“ uviedol Celec.

Najdôležitejšie podľa neho bude diverzifikovať testovanie, pretože nie je jedno, či je potrebné dennodenne testovať zdravotníkov v nemocniciach alebo deti prichádzajúce do nemocníc. Preto treba podľa Celeca rozlišovať, komu a aké testy sa robia.

„Je dobre, že sú rôzne metódy [testovania], ale na nejakú brutálnu revolúciu to nevidím. Myslím si, že dovtedy príde vakcína,“ povedal prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

Najrevolučnejšia zmena

V reakcii na Celecove slová Čekan uviedol, že je tu jedna revolučná vec, ku ktorej došlo počas pandémie. Slovensko sa stalo sebestačnejšie v plošnom testovaní, PCR testovaní a v iných nových technológiách. „To nám dáva do budúcnosti veľkú devízu, že vieme zareagovať spoločne aj na ďalšie takéto infekcie alebo problémy, ktoré môžu prísť,“ povedal Čekan.

Veľa informácií, ktoré by vedci vedeli použiť, sa podľa neho skrýva vo výsledkoch testov. Najrevolučnejšia zmena na Slovensku by bola, keby sme konečne mali testovacie smernice. „To nám zúfalo chýba. Ja mám testovacie smernice vo všetkých jazykoch Európy, len po slovensky nie,“ upozornil Lednický a Čekan len súhlasne prikyvoval hlavou.

Prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška argumentoval, že smernice na PCR testovanie aj testovanie antigénovými testami sú zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva. „Nemyslím si, že smernice nie sú, možno sa to na stránke ministerstva ťažšie hľadá a nie je to dobre komunikované,“ priznal.

Bez výhľadu na zlepšenie?

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor v reakcii na slová vedcov uviedol, že z nich má pocit, ako keby tvrdili, že najbližších šesť mesiacov nenastane zmena, na ktorú sa oplatí čakať. To, v čom na Slovensku zlyhávame, vôbec nie je podľa neho v type testu alebo v skrátení doby vyhodnotenia o pár hodín, ale v úplne iných veciach.

„Zatiaľ nevieme robiť s dátami. Jednak ich nezbierame, a keď už ich zbierame, tak ich nevyhodnocujeme. Nemáme dobré ani trasovanie po výsledkoch testov, nemáme adekvátny personál, ani aplikácie. Je teda môj pohľad správny v tom, že v najbližších šiestich mesiacoch je prioritnejšie sústrediť sa a odstrániť tieto úzke hrdlá, ako sa púšťať do debát, či príde trochu lepší test, či teda príde revolúcia, alebo sa musíme sústrediť na iné veci?“ opýtal sa Ódor.

Druhá kľúčová otázka je podľa viceguvernéra centrálnej banky vakcinácia a to, či vôbec existuje nejaký plán, ako skombinovať očkovanie s testovaním.

Tretia vlna

Čekan v odpovedi Ódorovi povedal, že máme z každého rožku trošku. Nedá sa podľa neho povedať, že by sme na Slovensku mali zlé trasovanie, ale na druhej strane uznal, že chýbajú ľudia. Dodal, že sa nedá v súčasnosti predpovedať, či príde aj tretia vlna pandémie.

„Snažíme sa prísť na lepší odber, zvyšujeme kapacitu PCR testov, AG testov. My sa vlastne učíme, čo príde,“ uviedol Čekan.

Či už príde tretia vlna, alebo nastane, že pri masívnom očkovaní ľudia odhodia rúška a dôjde zase k nárastu infekcie, podľa Čekana je stále potrebné, aby sme mali ešte efektívnejší a masívnejší spôsob testovania ako teraz. To môže byť veľmi dôležité pri očkovaní, ktoré bude trvať niekoľko mesiacov.

Testovanie a očkovanie

S Čekanom súhlasil aj šéf spoločnosti infektológov Jarčuška. Upozornil, že pri vakcíne treba rátať s tým, že možno v desiatich percentách podaní zlyhá, ale aj to je podľa neho vynikajúce číslo. Jarčuška si myslí, že hoci už bude dostupná vakcína, stále budú musieť existovať nejaké opatrenia.

„Pacienti sa už teraz hlásia, že by sa prišli zaočkovať, ale prvá vec čo sa pýtajú je, ako im lekár dokáže, že má človek po očkovaní imunitu. Na toto asi nie je celý diagnostický priemysel pripravený,“ varuje infektológ.

Jarčuška zdôraznil, že hoci budeme na Slovensku očkovať, tak sa budeme riadiť odporúčaniami Európskej komisie, podľa ktorých má ísť na vakcináciu len človek, ktorý je bez príznakov koronavírusovej infekcie a nie je v akútnom stave. Pred očkovaním bude nutné vykonať minimálne antigénový test, čím sa zvýšia nároky na počty otestovaných.

Jarčuška priznal, že ľudia sa teraz nechcú dávať ani testovať. „My to na tých ľuďoch vidíme, že nechcú chodiť na odberové miesta. Vítajú akúkoľvek inú možnosť,“ uviedol. Stratégiu toho, ako skĺbiť testovanie s očkovaním, by sme mať podľa neho nastavenú najneskôr do polovice januára.

Chýbajú presné dáta

Sociálny antropológ Martin Kanovský súhlasil s kolegami v tom, že to, čo nám na Slovensku v boji proti pandémii chýba, sú nielen jasné návody, ale aj presné dáta, ich zverejňovanie a náležitá interpretácia.

„Potrebovali by sme oveľa detailnejšie zverejňovanie dát a oveľa detailnejšie odchytávanie centier, pretože aj Orava je príliš veľký región,“ zdôraznil. Dáta sú obrovský problém, pretože sa prezentujú priemerovo a za veľké celky, čo je podľa neho neefektívne.

K očkovaniu treba podľa Kanovského ľudí motivovať. „Nemôžeme predpokladať, že niečo dosiahneme tým, keď vydáme nejaké nariadenie, ale budeme apelovať, či predpokladať racionalitu,“ dodal.

„Sú ľudia, ktorí frflú, ponadávajú si, pobúchajú po stole, v krčme prekľajú politikov, vedcov a každého, koho stretnú, ale nakoniec, keď vidia, že všetci idú [na testovanie], tak rovnako s tými nadávkami, preklínaním a frflaním tam idú tiež, a to je dôležité. Lebo či tam niekto ide s frflaním alebo z úprimného presvedčenia, tak to, cynicky povedané, nám môže byť jedno,“ povedal.

Kanovský si myslí, že je dôležité, ako sa politikom a zodpovedným činiteľom na Úrade verejného zdravotníctva podarí komunikovať o informáciách o očkovaní či testovaní na verejnosti. Relatívne väčšie skupiny ľudí alebo malé skupiny rozosiate po veľkom území treba presvedčiť, aby urobili to, čo sa od nich bude chcieť. Pomohlo by, keby sme „mali jasný, konzistentný plán testovania aj opatrení“.