Lukašenko zváža k hraniciam EÚ migrantov. Používa podobnú taktiku ako Erdogan

Migranti sa z pohľadu niektorých susedných štátov začínajú ukazovať ako efektívny nástroj nátlaku na Európsku úniu. Tej už medzitým prestáva prekážať aj ostnatý drôt.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pondelok obvinili Bielorusko, že proti Únii využíva nelegálnych migrantov ako politickú zbraň. Na prevádzačstve migrantov do Litvy sa podľa slov Landsbergisa priamo podieľajú bieloruské úrady, ako aj aerolínie a cestovné agentúry.

„Musíme byť veľmi prísni na režim, ktorý využíva takéto zbrane. V prvom rade prostredníctvom sankcií. Nie sme svedkami skutočného prílevu migrantov, ktorí utekajú v obavách o život na pltiach, ktoré ich životy ohrozujú, ale sme svedkami toho, ako turistické agentúry predávajú lístky až k európskym hraniciam, pričom to nie sú drahé lístky,“ uviedol litovský minister so slovami, že je to úplne iná situácia ako v Stredozemnom mori. Zapojenie oficiálnych orgánov tretieho štátu je podľa neho hlavným rozdielom oproti migračnej kríze, ktorá Európu zasiahla v minulých rokoch.

Landsbergis dodal, že do procesu môže byť okrem Bieloruska zapojená aj Moskva. „Podľa našich informácií transport [migrantov, pozn. red.] neumožňuje len Bielorusko, ale možno aj Rusko. Je to veľmi znepokojivé, keďže západné sily opúšťajú Afganistan a existuje hrozba veľkej migračnej vlny, ktorej svedkami sú už teraz v Tadžikistane a v Rusku. Mohli by sa dostať k európskym hraniciam cez Litvu, alebo Lotyšsko, Estónsko, či dokonca Fínsko a iné štáty, ktoré susedia s Ruskou federáciou,“ varoval.

Prichádzajú z Afriky a Ázie

Podľa údajov litovskej pohraničnej stráže tento rok do pobaltskej krajiny z Bieloruska nelegálne vstúpilo už takmer 1700 migrantov, z toho tisíc len za jún. Polovica z nich uviedla, že sú občanmi Iraku, pričom ostatní pochádzali z Konžskej demokratickej republiky, Kamerunu, Guiney, Iránu a Afganistanu. Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová spresnila, že podľa dostupných informácií migranti prilietajú do Minsku z Bagdadu a Istanbulu.

Bielorusko akýkoľvek podiel na prevádzačstve popiera. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko ešte minulý týždeň uviedol, že Bielorusko neuzavrie svoje hranice so susednými štátmi, aby sa tak pre migrantov nestalo zadržiavacim štátom. Migranti podľa jeho slov nesmerujú do Bieloruska, ale do „osvietenej, teplej a pohodlnej Európy“.

Litovská bariéra z ostnatého drôtu

Litva začína v reakcii na vzniknutú situáciu na hraniciach s Bieloruskom budovať 550 kilometrov dlhú bariéru z ostnatého drôtu. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) už v nedeľu oznámila, že v najbližších dňoch „výrazne“ zvýši podporu pre Litvu, ktorá čelí čoraz silnejšiemu migračnému tlaku na hraniciach s Bieloruskom.

„Situácia na litovsko-bieloruských hraniciach zostáva znepokojivá. Rozhodol som sa do Litvy poslať pohotovostnú pohraničnú intervenciu s cieľom posilnenia vonkajšej hranice EÚ,“ uviedol vo svojom oficiálnom vyhlásení výkonný riaditeľ Frontex Fabrice Leggeri. Agentúra je podľa jeho slov pripravená pomôcť Vilniusu deportovať pomocou chraterových a komerčných letov späť do vlasti všetkých migrantov, ktorým litovské úrady neudelia štatút utečenca.  

Maďarský plot hanby

Litovský plot proti migrantom z Bieloruska nie je prvým svojho druhu v EÚ. Už na vrchole migračnej krízy v roku 2015 začali viaceré štáty podľa vzoru Maďarska pristupovať k stavbe plotov na vonkajších hraniciach EÚ. Do roku 2017 Budapešť vybudovala dvojvrstvový plot s celkovou dĺžkou 155 kilometrov, ktorý je zabezpečený alarmom a termálnymi kamerami.

Rozhodnutie Budapešti sa vtedy stretlo s ostrou kritikou nielen vo viacerých západných členských štátoch, ale aj priamo v Bruseli. „Komisia nepodporuje používanie plotov a vyzýva členské štáty, aby využili alternatívne možnosti. Len nedávno sme v Európe strhli múry. Nemali by sme ich znova vztyčovať,“ vyhlásila v roku 2015 vtedajšia hovorkyňa Európskej komisie Natasha Bertaudová. Dodala, že hoci členské štáty majú právo na ochranu svojich hraníc, nesmú porušovať medzinárodné právo napríklad tým, že budú vracať migrantov majúcich právo na ochranu.

Podobná bariéra na litovsko-bieloruských hraniciach sa zatiaľ s väčším odporom nestretáva. Migračná kríza na bielorusko-litovských hraniciach je interpretovaná ako umelý problém spôsobený tretím štátom. Šéf litovskej diplomacie však nemá úplnú pravdu, keď tvrdí, že ide o prvý prípad, keď iný štát využíval migrantov ako nástroj nátlaku na Úniu.

Podľa tureckého vzoru?

Len prednedávnom, 24. júna, sa európski lídri v princípe dohodli na ďalšom finančnom balíku pre Turecko. Ankara dostane od EÚ celkovo 3,5 miliardy eur za to, že nebude do Únie púšťať migrantov, pričom bude z Grécka prijímať späť tých, ktorí tam nedostanú azyl a postará sa o nich. Čo je však v danom kontexte dôležitejšie, Brusel tiež Ankaru varoval, aby migrantov „nevyužívala na dosahovanie politických cieľov“.

Únia tak pravdepodobne odkazovala na udalosti z jari 2020, keď začal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vydierať EÚ tým, že na spoločné hranice s Gréckom dal priviezť tisíce migrantov. Erdogan vtedy od Bruselu požadoval nielen viac peňazí za zadržiavanie migrantov, ale aj zmiernenie vízového režimu pre občanov Turecka a novú colnú dohodu. Únia vtedy zdôraznila, že k daným krokom nepristúpi pre porušovanie demokratických zásad a ľudských práv v Turecku.

Brusel uzavrel s Tureckom, na území ktorého sa nachádza približne 3,6 milióna utečencov zo Sýrie, podobnú dohodu po prvý raz ešte v roku 2016. EÚ vtedy za návrat utečencov bez práva na azyl Turecku zaplatila približne šesť miliárd eur. Z hľadiska množstva migrantov, ktorým sa podarilo z územia Turecka dostať do Európy, možno dohodu považovať za úspech. Zatiaľ čo v roku 2015 takto grécke hranice nelegálne prekročilo 850-tisíc migrantov, v roku 2020 to bolo už len 15-tisíc.

Incident z jari 2020 však ukazuje, že toto riešenie, hoci nemuselo mať lepšiu alternatívu, ponechalo v rukách Turecka aj nástroj nátlaku voči EÚ. Podobnú taktiku teraz skúša aj bieloruský líder.