Ako funguje najmodernejší totalitný nástroj: sociálne kredity

Blíži sa Deň ľudských práv, ich porušovanie je v tejto dobe rafinovanejšie ako kedykoľvek v minulosti. Príkladom je systém sociálnych kreditov v Číne. Prinášame text o vzniku a rozmachu tohto nástroja spoločenskej kontroly.

Jednou z kontroverzných tém súčasnej Číny je aj zavedenie systému sociálnych kreditov, ktorý sa stal predmetom kritiky predovšetkým v Európe a Spojených štátoch. Systém mal byť zavedený celoplošne v Číne práve v roku 2020, ale z dôvodu pandémie nového koronavírusu je jeho spustenie zatiaľ v nedohľadne. Modelové systémy spustili zatiaľ len v niektorých mestách a oblastiach v Číne, kde istým spôsobom testujú systém bodovania ľudí na základe ich správania sa, činov alebo rozhodnutí.

Niektoré mestá testujú na svojich obyvateľoch systém od roku 2014, treba však povedať, že podmienky nie sú všade rovnaké, a hoci ide o skúšobné používanie tohto systému, ovplyvňuje výrazným spôsobom životy jednotlivých ľudí pozitívne, ale aj negatívne. Systém sociálny kreditov je iniciatíva Komunistickej strany Číny, ktorej hlavným cieľom je radikálne transformovať spravovanie spoločnosti a ekonomiky v krajine. V rámci tohto systému sú jednotlivci, spoločnosti, firmy, ako aj vládne úrady a agentúry hodnotené na základe ich dôveryhodnosti.

V súčasnosti neexistuje jednotný systém sociálnych kreditov, ale obsahuje viacero rôznych systémov, ktoré spravuje nielen štát, ale aj lokálne samosprávy a komerčné spoločnosti. Všetky modely majú spoločné to, že zaviedli systém odmien a trestov, ktoré majú usmerniť správanie a konanie osôb, podnikov a iných organizácií v Číne. Rozdiely medzi vládnym a komerčným systémom je predovšetkým v rozdielnych metódach a cieľoch. Najdôležitejším rozdielom je prístup k verejnosti, pretože vládou riadený systém je povinný. Zameriava sa primárne na všetkých občanov, organizácie, vládne úrady a podniky v kľúčových odvetviach. Cieľom je zlepšiť presadzovanie práva a vytvoriť mechanizmus sociálneho riadenia.

Obsahuje tzv. červené a čierne zoznamy. Červený zoznam zahŕňa ľudí, organizácie a iných, ktorí sú odmenení za svoje správanie, činnosť, aktivitu, a na čiernom zozname zaregistrujú každého, kto poruší pravidlá, s tým, že je možné si v tomto liste nájsť pri mene potrestaného aj výšku trestu a jeho príčinu. Vďaka týmto zoznamom potom jednotliví občania alebo firmy môžu vidieť, kto je dôveryhodný a kto nie, z čoho samozrejme vyplývajú isté výhody alebo nevýhody.

Systémy, ktoré spravujú komerčné spoločnosti sú oproti vládnym dobrovoľné a občania môžu do nich vstúpiť, čím dostávajú charakter tzv. vernostného systému. Súkromné technologické spoločnosti sa snažia zhodnotiť finančnú dôveryhodnosť zákazníkov a podporovať využívanie komerčných platforiem a spotrebu. Rozdiel medzi súkromnými a vládnymi systémami taktiež vidieť v technologickom prístupe, pričom komerčné systémy sú technologicky vyspelé a obsahujú komplexný hodnotiaci model, vládou spravované systémy často uvádzajú len tresty a odmeny.

Prechod z finančného na sociálny charakter

V histórii Číny bol kredit používaný na označenie morálnych princípov, najmä individuálneho správania a etiky. V súčasnosti sa pod pojmom kredit rozumie široké spektrum významov, od sociálneho, finančného alebo právneho aspektu. Počas procesu vytvárania sociálnych kreditov bol kredit koncipovaný výlučne ako finančný kredit. Snahy o vytvorenie kreditového systému v Číne siahajú na začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď vznikali problémy v komerčnom a finančnom sektore. Rýchly rozvoj ekonomických reforiem v ČĽR okrem iného spôsobil, že mnoho čínskych firiem nezvládalo platiť dlhy, čo primälo vládu prijať reformy na vyriešenie problému s pôžičkami. Tento krok priamo súvisel s vytvorením kreditového systému ohodnotenia spoločností, ktoré dostávali úvery, a môžeme ho pokladať za zárodok tohto nástroja autocenzúry a spoločenskej kontroly.

V roku 2002 na 16. zjazde KSČ prezident Ťiang Ce-min zdôraznil, že Čína musí vytvoriť systém sociálnych kreditov, ktorý by bol kompatibilný s modernou trhovou ekonomikou, a v roku 2007 zriadili systém ministerských stretnutí s cieľom vybudovať celonárodný systém. V tomto období sa vláda zaoberala primárne finančným hľadiskom využitia kreditového systému. Vytváranie mala pôvodne na starosti ústredná vláda, neskôr sa pridali aj niektoré miestne vlády, ktoré mali budovať kreditový systém na lokálnej úrovni. Neskôr boli prizvané aj štátom vlastnené spoločnosti, ktoré sa zaoberali vyšetrovaním firiem na trhu. V roku 2014 však štátna rada vydala dokument s názvom Náčrt vybudovania systému sociálnych kreditov (2014 – 2020), kde je už kredit považovaný nielen za dôležitý nástroj socialistického trhového hospodárstva, ale aj systému socialistického vládnutia. Vláda definovala systém sociálnych kreditov v troch základných aspektoch.

Prvý aspekt určoval, že kompletný celonárodný systém má byť pripravený v roku 2020, čo znamená, že vláda plánuje pomocou neho monitorovať a riadiť celú spoločnosť pomocou dát, ale aj tradičných postupov. Každý obyvateľ Číny, organizácia, spoločnosť, ako aj vládne úrady dostanú unikátne číslo sociálneho kreditu, ktoré bude priamo naviazané na ich kreditové výsledky, resp. počet kreditov. V porovnaní s kreditovými systémami v iných krajinách, ako sú napríklad Spojené štáty americké (USA), čínsky systém ide nad rámec finančného úverového ratingu, pretože má zahŕňať nielen hodnotenie finančných a obchodných činností, ale aj hodnotenie sociálneho správania. Preto sa tento systém považuje za rozsiahly systém sociálnych kreditov.

Druhým aspektom je rozšírenie počtu subjektov, ktoré majú spolupracovať na vytvorení systému. Do procesu tvorby sa postupne zapojili najväčšie technologické a finančné spoločnosti z Číny, ako napríklad Sesame Credit od spoločnosti Alibaba, Tencent Credit alebo Baidu, ktoré si budujú vlastné paralelné systémy.

Tretia zmena, resp. aspekt, s ktorým v roku 2014 vláda prišla, je vybudovanie viacerých národných platforiem za účelom zberu, uchovania, zdieľania a použitia dát od celej populácie.

Už v roku 2018 vláda disponovala viac ako 10,7 miliardami dát, ktoré zozbierali národné i komerčné systémy. Snaha ústrednej vlády je pomocou zozbieraných dát riadiť, monitorovať a hlavne predchádzať problémom v politickej, ekonomickej i sociálnej oblasti.

Kritika zo západu

Vytvorenie nového informačného systému na sledovanie, riadenie a kontrolu obyvateľstva sa čoskoro stalo predmetom kritiky zo zahraničia. Kritici zdôrazňovali hlavne negatívny dopad na občiansku spoločnosť, ľudské práva alebo vyznávanie náboženstva. Medzi mnohými, ktorí ostro nesúhlasia s existenciou systému, sú napríklad dosluhujúci viceprezident USA Mike Pence, ktorý ho označil za orwellovský systém, ktorý má kontrolovať prakticky všetky aspekty ľudského života. Za desivý a odporný považuje systém kreditov v Číne aj miliardár George Soros, ktorý považuje za bezprecedentné v histórii, aby jedna strana v štáte rozhodovala o osudoch jednotlivca.

Samozrejme, kultúrne pozadie jednotlivých národov, ako aj politická angažovanosť na druhej strane môže priniesť mnoho kritických hlasov na tvorbu tohto systému v Číne, pretože podobný sociálny systém kreditového ohodnotenia zatiaľ v žiadnej krajine neexistuje, konkrétne nie vo forme bodovania jednotlivca na základe jeho správania sa. S novými technológiami a tvorbou systému je kontrola a sledovanie činnosti jednotlivca pre ústrednú vládu jednoduchšia.

Nir Kshetri z Univerzity v Severnej Karolíne sa domnieva, že tento systém môže strana použiť na trestanie aktivít, správanie sa alebo činnosti, ktoré sú v protiklade s ideológiou KSČ. Práve moderné technológie umožnia autoritárskym vládam a diktátorským režimom robiť veci, ktoré neboli v minulosti možné. Aj preto si Kshetri myslí, že systém môže byť využitý na sledovanie disidentov, náboženských skupín alebo jednotlivcov a organizácií, ktoré režimu v ČĽR nevyhovujú.

Ako sa správne správať?

Otázkou však ostáva, čo si vláda pod vedením KSČ predstavuje pod „správnym“ správaním, resp. ako sa má Číňan, organizácia alebo úrad správať, aby neskončil na čiernom zozname, resp. aby získal dostatočný kredit a ohodnotenie? Kde body získať a kde je naopak možné body stratiť?

Vláda začala v posledných rokoch zverejňovať na viacerých platformách informácie o vhodnom chovaní, aktivitách, ktoré spoločnosti pomáhajú a zvyšujú kredit danému jednotlivcovi. O aké konkrétne aktivity a činy ide, sa môžeme dozvedieť taktiež z červených a čiernych zoznamov, kde sú zverejnené mená potrestaných alebo ocenených, ako aj ich počin. Je však nutné dodať, že nie každý takýto zoznam je verejný a často nie je možné zistiť, kde končia informácie a dáta o daných osobách.

Medzi kategórie, ktoré majú byť zahrnuté po celoplošnom zavedení systému, patria napríklad „politická aktivita“, v ktorej ide predovšetkým o sledovanie negatívnych postojov a aktivít voči ústrednej vláde, ďalej kategória „sociálna angažovanosť“, kde jednotlivci môžu získať kredity za starostlivosť o rodičov, prispievaním na charitu alebo zapojením sa do dobrovoľníckych činností. V tejto kategórii sa však okrem iných nachádza aj bod, ktorý je často spomínaný v médiách ako nástroj tzv. orwellizácie, a to je stretávanie sa, resp. udržiavanie priateľstva s nedôveryhodnými osobami. Medzi aktivity, ktoré znižujú kredit patria napríklad aj činnosti ako šoférovanie na červenú, púšťanie hlasnej hudby vo vlaku, venčenie psa bez vôdzky alebo príliš časté hranie počítačových hier. Spomenuté kategórie a aktivity tvoria len časť z množstva skupín, ktoré hodnotia a majú celoplošne hodnotiť obyvateľstvo a organizácie. Okrem toho sa to týka napríklad aj environmentálnej oblasti, kde systém hodnotí aktivity firiem a spoločností k životnému prostrediu.

Pilotné systémy v čínskych mestách

Pilotné kreditové systémy vznikli počas tvorby sociálnych kreditov vo viacerých veľkých i menších mestách. Za zmienku určite stojí spomenúť systémy, ktoré spustili v Pekingu, Šanghaji, Kantone alebo v mestách Chang-čou či Su-čou. Už začiatkom roka 2018 na niektorých miestach v Pekingu zverejnili na obrazovkách pri semaforoch konkrétne informácie o ľuďoch, ktorí porušili dopravné predpisy, ako napríklad, že prešli na červenú. V novembri toho istého roku vypracovali plán na roky 2018 – 2020, ktorý okrem iného obsahoval čierne zoznamy ľudí, ktorí majú zakázané cestovať verejnou dopravou. V januári 2019 pekinská samospráva oznámila, že začne s testovaním sociálnych kreditov, čo v praxi znamená, že ľudia môžu dostať negatívne kredity napríklad za nevhodné správanie v mestskej hromadnej doprave.

V Šanghaji v rámci kreditového systému môžu rodičia, ktorí už majú dospelé deti a vstúpili do dôchodkového veku, zažalovať na súde svoje deti, že sa o nich nestarajú. Súd im môže prikázať, aby sa začali starať o svojich rodičov, v opačnom prípade ich zapíšu do čierneho zoznamu. V roku 2019 taktiež Šanghaj implementoval kreditový systém pre majiteľov psov. Podobný systém pre psičkárov zaviedli aj v meste Ťi-nan, kde majiteľ psa stratí body napríklad, ak nemá psa na vôdzke, pes obťažuje ostatných ľudí alebo si majiteľ neodprace po psovi exkrementy.

V juhočínskom Kantone sa okrem iného zamerali na hodnotenie a tresty pre podvody. Každý, kto bude podvádzať v národných, provinčných alebo lokálnych skúškach dostane negatívny záznam (zníži sa mu počet kreditov) v jeho profile. Taktiež tí, ktorí zneužijú predplatné karty iných osôb na verejnú dopravu alebo použijú falošné preukazy, získajú negatívne ohodnotenie v systéme. Od roku 2016 v Su-čou evidujú tresty v kreditovom systéme pre tie osoby, ktoré podvádzajú v online počítačových hrách, vybavia si rezerváciu v hoteli alebo reštaurácii a neprídu, nezaplatia včas účty za mobilné telefóny alebo si napríklad neprídu vyzdvihnúť objednané jedlo. Dobrovoľnícka práca alebo darovanie krvi môže naopak zlepšiť kredit danej osobe.

Systém informátorov

Zaujímavý prípad fungovania kreditové systému používajú v dedine Ťia-kchuang-ma-ťia v provincii Šan-tung. Každé mesto má iný systém sociálnych kreditov, rozličný spôsob hodnotenia alebo zberu dát. V niektorých pilotných systémoch ani hodnotenie nepoužívajú. V dedine Ťia-kchuang-ma-ťia nepoužívajú žiadny systém umelej inteligencie, žiadne algoritmy alebo iné vyspelé technológie na zaznamenávanie kreditov. Celú prácu vykonávajú manuálne pomocou informátorov. Informátor, väčšinou starší človek, chodí denne po dedine a na papier si zaznamenáva aktivity a správanie svojich spoluobyvateľov.

V dedine dostanú obyvatelia známky od najvyššej AAA po najnižšiu D. Hodnotenie závisí od počtu získaných kreditov. Existuje viac ako 200 spôsobov, ako kredity získať alebo stratiť. Najvyššie hodnotenie AAA dáva občanovi benefity, ako napríklad bezplatné lekárske prehliadky, zadarmo tridsať kubických metrov vody na rok, 300-jüanovú zľavu na kúrenie a výhody pri žiadosti o bankové úvery. Tí, ktorí majú hodnotenie D, sa môžu pripraviť, že stratia prístup k vládnym dotáciám, majú zakázané uchádzať sa o prácu vo verejnej správe alebo napríklad musia čeliť obmedzeniam pri žiadostiach o pôžičky z banky.

Pozitívne body dostanú obyvatelia za činnosti, ktoré prispievajú k rozvoju komunity, ako napríklad vybudovanie nového basketbalového koša, kúpa nového televízora a jeho venovanie do dedinskej zasadacej miestnosti alebo taktiež môžu ľudia získať kredity za to, že ich syn slúži v armáde, a tak pracuje pre krajinu. Medzi ďalšie aktivity, za ktoré môžu obyvatelia získať body, patria dobrovoľnícka práca, darovanie krvi, nahlásenie falzifikátov alebo pritiahnutie investícií do dediny, resp. mesta. Body sú následne zozbierané od informátora každý mesiac a pridané do osobného kreditového ohodnotenia obyvateľa. Vysoké kreditové skóre umožní obyvateľom dostať viac ryže, olej na varenie, peňažné odmeny, ale takisto uverejnia ich mená na verejnú tabuľu, aby predstavovali vzor pre ostatných dedinčanov. Dedinčanom na druhej strane znižujú kreditové skóre zlé aktivity a správanie, ako napríklad odhadzovanie odpadkov na zem, porušenie dopravných predpisov, vyhýbanie sa plateniu daní alebo odmietanie sa starať o svojich rodičov, ktorí už nepracujú.

Ako vnímajú Číňania kreditový systém?

Podľa prieskumu občania ČĽR vo veku medzi 30 až 50 rokov sú najviac znepokojení zbieraním dát, ktoré robia komerčné spoločnosti s cieľom monitorovať ekonomické aktivity daného človeka. Ľudia týchto vekových kategórií majú našetrené určité množstvo peňazí, a preto sú citliví na narušenie svojho súkromia, ako aj ľudia s vyšším vzdelaním. Čo je však pozoruhodné, že u týchto skupín obyvateľstva, s vyšším príjmom, vysokoškolsky vzdelaní, žijúci v mestských oblastiach má SSK silnú podporu. Jedným z dôvodom vysokej podpory môže byť otvorenosť týchto skupín obyvateľstva technologickému pokroku, ktorý je v Číne badať na každom kroku, hlavne vo veľkých mestách. Ďalším významným faktorom môže byť systém benefitov, ktorý je prístupnejší obyvateľom vo veľkých mestách, ako na vidieku. Menšiu podporu systému kreditov vyjadrujú občania práve vo vidieckych oblastiach. Jedným z možných vysvetlení nižšej podpory je menšia informovanosť obyvateľstva na vidieku o systéme, s čím súvisí aj menší prístup k internetu. Veľa štatistík o tom, ako vnímajú Číňania SSK, neexistuje, ale celkovo sa dá momentálne povedať, že občania ČĽR vnímajú tento systém nie ako nástroj sledovania, ale ako inštrument na zlepšenie kvality života, dodržiavania zákonov a väčšej morálky v spoločnosti.