Ak uvažujete o kryptomenách, na spoľahlivých obchodníkov sa oplatí počkať

Bitcoin, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP Bitcoin, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Slovensko, podobne ako ďalšie členské štáty, by malo začať dohliadať na licencovaných obchodníkov s kryptoaktívami po prijatí nariadenia Európskej únie. Aj potom však bude platiť, že kryptomeny sú pre technologicky zdatných ľudí. Môže sa dať na nich veľa zarobiť a rovnako stratiť. Vysvetľuje Peter Pénzeš, vedúci oddelenia platobných služieb a inovácií Národnej banky Slovenska.

V poslednom čase zažívajú veľkú popularitu kryptomeny ako Bitcoin. Ocitli sme sa v období, keď zanikajú klasické peniaze, ktoré tu boli po stáročia?

Určite nezanikajú. Kryptomeny, kryptoaktíva sú výsledkom prirodzeného vývoja technológií. Prvý raz sa koncept digitálnej meny objavil v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Bol to teoretický, matematický koncept, keď v rámci kryptografie došlo k pokroku, ktorý umožnil rozmýšľať o tom, ako využiť najnovšie poznatky kryptografie aj na vytvorenie nejakého platidla. To by bolo spoľahlivé, decentralizované, odolné voči praniu špinavých peňazí. Trvalo 29 rokov, kým došlo k realizácii tejto myšlienky. V roku 2009 vznikol Bitcoin.

Od čias antiky cez stredovek až do moderných čias sme boli zvyknutí, že králi vydávali peniaze, postihovali falšovateľov, potom prišla éra centrálnych bánk, ktoré robia to isté. Teraz akoby sa ten monopol vydávania peňazí rozkýval. Sme v úplne novom svete.

Je to svet, ktorý umožnila nová technológia. Ale nepovedal by som, že nahrádza tradičný svet. Len prináša väčšiu pestrosť do nášho života, väčšiu možnosť výberu. Kryptoaktíva zďaleka nemajú vlastnosti klasických mien. Nestabilita, zmena hodnoty v čase ich diskvalifikuje, aby mohli byť používané rovnocenne s tradičnými menami.

To mi je jasné, ide o alternatívu. Ale štát, inštitúcia, ktorú si ľudia zvolili, stráca nad ňou kontrolu. To je úplne nový jav v spoločnosti. Dostávame sa do nejakého technologického veku, keď nám peniaze nebudú šušťať v rukách, ale budú virtuálnou vecou?

To bude trvať ešte veľmi dlho. Všetci sme zvyknutí na používanie hotovosti, hoci medzi jednotlivými európskymi krajinami sú rozdiely. V južných sa používa hotovosť v 70 percentách transakcií, v severských štátoch menej. My sme niekde medzi tým. Bezhotovostné platby tu už máme dlho, platobné karty existujú desiatky rokov, ale stále nenahradili hotovosť. Bude trvať ešte veľmi dlho, kým kryptoaktíva budú reálnou alternatívou tradičného menového systému.

Peter Pénzeš, vedúci oddelenia platobných služieb a inovácií Národnej banky Slovenska. Foto: Národná banka Slovenska

Tomu rozumiem. Ale keď dnes virtuálne platím cez internet, moje peniaze prídu na účet protistrane, ktorá môže zájsť do banky a peniaze si vybrať, dostať do rúk bankovky. Kryptomeny sú úplne iná vec. Využívajúc technológie sa schovajú vo virtuálnom svete a od neho závisí, či ich môžem použiť. Kto zaručí ich bezpečnosť? V prípade klasických peňazí to robí štát.

S používaním kryptomien je spojená sloboda, môžem s nimi veľmi ľahko nakladať, veľmi ľahko a rýchlo prevádzať, ale je s tým spojená aj veľká zodpovednosť. Keď mám tieto aktíva, sám musím byť schopný porozumieť, ako s nimi môžem nakladať, ako si ich ochrániť, lebo – ako ste spomenuli – nemám banku, v ktorej by boli uložené, ktorá podlieha dohľadu národnej banky, kde existuje fond ochrany vkladov, ktorý vypláca náhrady za nedostupné vklady. Toto v kryptoaktívach neexistuje. Keďže zatiaľ sú pomerne zložité, dostať sa k nim je ťažšie. Vytvára sa tu bariéra na vstup do toho sveta, človek musí veci trochu chápať.

Je to pre technologicky vyspelých klientov.

Áno, pre technologicky gramotných klientov. V mladšej generácii je dosiahnuteľnosť kryptoaktív väčšia. Tak to bude aj v budúcnosti, lebo technológie sú mladšej generácii vždy bližšie.

Váš odhad? Aké percento ľudí začne používať alternatívne platidlá, kryptomeny?

Ideálne by bolo, keby ich používali takí ľudia, ktorí tomu skutočne rozumejú, sú si vedomí rizík spojených s kryptoaktívami. Stále to je a vždy to bude špekulatívne aktívum. Z pohľadu Národnej banky Slovenska je želateľný taký stav, aby to bolo také percento ľudí, čo si do toho dá taký objem majetku, ktorý bude zodpovedať ich investičným možnostiam.

To je z vášho pohľadu pochopiteľné. Ale zopakujem otázku, ako sa bude používanie kryptomien vyvíjať, lebo ich nástup je silný. Ako to bude vyzerať o desať rokov?

Každý v tom má slobodu. Keď niekomu bude o desať rokov vyhovovať používať len hotovosť, bude môcť používať len hotovosť. Keď to budú platobné karty v kombinácii s hotovosťou, nikto ho v tom nebude obmedzovať. Možno by som viac uvažoval o digitálnom eure ako o kryptomenách.

Digitálne euro je reakcia na to, čo tu vzniklo. Rozdiel od kryptomien je v tom, že Európska centrálna banka (ECB) bude mať nad ním kontrolu. Kedy by digitálne euro ako alternatíva ku kryptomenám mohlo začať fungovať?

Závisí to od toho, ako ECB vyrieši všetky detaily, ktoré bude potrebné doladiť pred spustením digitálneho eura. Pravdepodobne to nebude skôr ako v roku 2025.

Čína ide iným smerom ako Európa. Zakazuje kryptomeny. Je to scenár, ktorý by bol použiteľný aj v Európskej únii?

Záleží od ľudí na rozhodujúcich miestach, ktorí reagujú podľa toho, aká situácia v spoločnosti vznikne. V súčasnosti sú kryptoaktíva dvanásť rokov na trhu a ich celkový objem nie je až taký veľký. Svetová hodnota kryptoaktív je ako jeden Google alebo jeden Amazon. To nie je taký obrovský trh, len sa o ňom veľmi veľa hovorí, lebo je to niečo nové, inovatívne, čo mnohým ľuďom prináša pridanú hodnotu.

Keďže je to také zaujímavé, dá sa očakávať, že to bude strmo rásť.

To sa dá určite očakávať, ale stále je to o slobode. Kto nechce, nemusí to používať.

Mnohí ľudia dnes vnímajú kryptomeny ako investíciu. Koľko ľudí na Slovensku dodnes investovalo do kryptomien?

Robili sme prieskum medzi podnikateľmi, ktorí v tejto oblasti poskytujú služby spotrebiteľom, aby sa ľahšie dostali ku kryptoaktívam, alebo poskytujú služby e-shopom, aby mohli na svojej stránke ponúkať možnosť platby kryptomenami. Pritom ľudia majú možnosť dostať sa ku kryptomenám nielen cez slovenské spoločnosti, ale aj cez zahraničné, cez internet. Kryptoburzy sú dostupné online. Existujú kryptozmenárne, stačí previesť peniaze zo svojho bankového účtu na účet zmenárne alebo burzy, tam zadať príkaz na nákup a týmto spôsobom sa dostanú k aktívam, ktoré si vyberú. Trh je bezhraničný, a preto je veľmi ťažké robiť nejaké odhady, koľko percent domácností má nainvestované v kryptoaktívach. Avšak odkaz pre všetkých je, že musia si byť stále vedomí rizík. Hodnota kryptomien je daná len vzťahom medzi ponukou a dopytom na trhu.

Čím je investícia špekulatívnejšia, tým väčšia je pravdepodobnosť vyššieho výnosu.

Ale aj väčšieho rizika.

Vy osobne by ste investovali do kryptomeny?

Platí všeobecné pravidlo. Ak človek rozmýšľa o zhodnotení majetku, v prvom rade je dobré spraviť si nejakú rezervu a potom rozmýšľať o celom spektre nástrojov, do ktorých sa dá investovať. Nehnuteľnosť je konzervatívna investícia, menej konzervatívne sú akcie, dlhopisy a niekde úplne na konci sú špekulatívne investície.

Takže nevylučujete to?

Portfólio by malo byť vyvážené, obsahovať konzervatívne investície aj špekulatívne investície.

Stále hovoríme o pohybe vo virtuálnom svete. Môže centrálna banka alebo iný regulátor nejakým spôsobom ochrániť človeka, ktorý investuje do takýchto aktív?

Prvá bariéra je človek sám. Ten by si mal byť vedomý, že keď investuje, podstupuje riziko. Spotrebiteľa je veľmi ťažké brániť, keď sa už o niečom sám slobodne rozhodne, každý si musí byť v prvom rade tou bariérou sám. Druhá bariéra je, že niektoré subjekty na finančnom trhu sú regulované a na tie má Národná banka dosah, vydáva licencie, priebežne na ne dohliada. Pri kryptoaktívach to neplatí, lebo tam žiadne dohliadané ani licencované subjekty nie sú.

To je teraz. Ako to bude v budúcnosti, vznikne nejaká ochrana?

Môžeme to čakať zhruba od roku 2024, keď nadobudne účinnosť európske nariadenie, ktoré zakotví pravidlá obozretného podnikania pre podnikateľov v oblasti kryptoaktív. Už teraz sú u nás na trhu a ich reklamu často vidíme aj na uliciach. Títo podnikatelia sa stanú regulovanými subjektmi. Na tých, ktorí budú regulovaní, bude dohliadať nejaká verejná autorita. Možno to bude Národná banka.

Takže investovanie do kryptomien bude po roku 2024 bezpečnejšie?

Bezpečnejšie budú tie subjekty poskytujúce služby v oblasti kryptoaktív, ktoré budú mať licenciu a štandard ich podnikania bude musieť spĺňať nejakú latku. Bude nastavená regulácia, na ktorú budeme dohliadať. Ale kryptoaktíva budú stále volatilné a ich hodnota premenlivá.

To budú pravidlá platné v Európskej únii. Ale trhy nepoznajú hranice, zvyšok sveta asi nebude regulovaný.

Áno, regulácia bude platná len na teritóriu Európskej únie a ktokoľvek bude môcť, tak ako teraz, nakúpiť kryptoaktíva mimo nej – jednoducho cez internet. Ale bude mať alternatívu európskych spoločností, o ktorých bude vedieť, že sú regulované. Môže si vybrať. Pôjde do neregulovaného sveta a nakúpi si v Mexiku, alebo si nakúpi od nejakého obchodníka, ktorý má sídlo Európskej únii a podlieha európskej regulácii.


Ďalšie články