V Iráne slabne islam. Naopak, rýchlo tu rastie kresťanstvo

V Iráne, kde od roku 1979 vládnu islamisti, sa z náboženského hľadiska deje niečo ohromujúce: prekvitá tu kresťanstvo. Môže to mať závažné dôsledky.

Všimnime si niekoľko svedectiev: David Yeghnazar z misijného združenia Elam Ministries v roku 2018 uviedol, že „Iránci sa stali voči evanjeliu najotvorenejším národom“. Televízna sieť Christian Broadcast Network v tom istom roku 2018 zistila, že „kresťanstvo v Islamskej republike Irán rastie rýchlejšie než v akejkoľvek inej krajine“. Shay Khatiri z John Hopkins University minulý rok o Iráne napísal, že „islam je tu najrýchlejšie miznúcim náboženstvom, zatiaľ čo kresťanstvo rastie najrýchlejšie“.

Takýto trend vyplýva z extrémnej formy islamu, ktorú uvalil teokratický režim. Istý cirkevný líder v Iráne v roku 2019 uviedol: „Čo keby som vám povedal, že islam je mŕtvy? Čo keby som vám povedal, že mešity sú v Iráne prázdne? Čo keby som vám povedal, že v Iráne už islam nikto nenasleduje? (…) Čo keby som vám povedal, že najlepším Ježišovým evanjelizátorom bol ajatolláh Chomejní [zakladateľ Islamskej republiky]?“ Istý bývalý iránsky moslim a neskôr evanjelický pastor hovoril podobne už v roku 2008: „Ocitáme sa pred niečím, čo je viac než len konverzia na kresťanskú vieru. Ide o hromadný exodus z islamu.“

Utajovaným javom je, že hoci veriacim moslimského pôvodu v praktizovaní viery chýbajú kňazi a cirkevné budovy, tvoria ich samovznikajúci učeníci a malé domové cirkevné spoločenstvá so štyrmi až piatimi členmi, v ktorých si ticho spievajú alebo nespievajú vôbec. Ich laické vedenia pozostáva predovšetkým zo žien v protiklade k mullahom, ktorí vedú Irán.

Od vlády sa iránski veriaci moslimského pôvodu líšia aj v tom, že bývajú úprimne proizraelskí. Dokumentárny film vysvetľuje, že „padajú na kolená pred židovským Mesiášom – s planúcou náklonnosťou k židovskému národu“. Istý konvertita uvádza: „zamilovali sme sa do židov“. Konvertiti dokonca vyjadrili nádej, že v Iráne vybudujú „cirkev odporu“, ktorá by čelila hrozbám pre Izrael zo strany režimu.

Vzhľadom na to, že hnutie domových cirkví v Iráne má podzemný charakter, jeho veľkosť sa nevyhnutne odhaduje len veľmi približne. Podľa organizácie Open Doors bolo v roku 2013 370-tisíc veriacich moslimského pôvodu, v roku 2020 už 720-tisíc. Duane Alexander Miller ich počet odhaduje na 500-tisíc, Hormoz Shariat na najmenej milión a GAMAAN na dokonca ešte viac.

Mullahovia zvyčajne reagujú predvídateľnými represiami zahŕňajúcimi zákazy kresťanských misií a kázania evanjelia. Ministerstvo zahraničných vecí USA v roku 2012 uviedlo, že „vládne úrady pravidelne zabavujú kresťanské biblie a tlačia na vydavateľstvá vydávajúce biblie, aby zastavili svoju činnosť“. Takisto aj kresťania „hlásia prítomnosť bezpečnostných kamier pred svojimi kostolmi“.

Iránske úrady bežne zatýkajú a väznia veriacich moslimského pôvodu, často na dlhšie obdobia. OSN napríklad v roku 2013 informovala o „viac než 300 kresťanoch“, ktorí boli zatknutí v predchádzajúcich troch rokoch, a to väčšinou za nejasné trestné činy súvisiace s bezpečnosťou. Vyšetrovanie zistilo, že „zatknutí boli podrobení intenzívnym a často hrubým výsluchom“.

Trest môže byť prísny. Napríklad v roku 1990 bol reverend Hossein Soodmand odsúdený za odpadlíctvo. V roku 2008 schválila vláda legislatívu, ktorá ukladá trest smrti každému, kto sa narodil moslimským rodičom a konvertoval na inú vieru. Khatiri upozorňuje, že „čím viac Iráncov konvertuje, tým viac sa ich situácia zhoršuje“.

Dokumentárny film Sheep Among Wolves (Ovca medzi vlkmi), II. časť., ktorý o kresťanoch v Iráne nakrútila v roku 2019 misijná organizácia Frontier Alliance International so sídlom v USA.

Jeden iránsky konvertita uviedol, že počas policajného výsluchu v roku 2018 mu bolo povedané: „Vytvárate v tejto krajine problémy.“ Iránsky minister tajných služieb Mahmoud Alavi v roku 2019 v tomto duchu hovoril o prieskume svojho ministerstva zameraného na konverzie na kresťanstvo, o vypočúvaní obyčajných ľudí, napríklad predajcov sendvičov, s cieľom vysvetliť ich motivácie, a o svojom úsilí „zakročiť proti obhajcom kresťanstva“. Popredná islamská odborná škola považuje domáci boj proti kresťanstvu za jednu zo svojich hlavných priorít a bývalý prezident Mahmúd Ahmadínežád sa údajne kedysi zaviazal, že „zastaví kresťanstvo v tejto krajine“. Najvyšší vodca Alí Chameneí obvinil z existencie domových cirkevných spoločenstiev „sionistov a ďalších nepriateľov“.

Todd Nettleton v roku 2019 v snahe o širší obraz napísal, že „podľa niektorých odhadov 70 percent Iráncov islam odmietlo“.

Ak niekto hľadá vedeckú diskusiu o rozmachu kresťanstva v Iráne, môže mu byť vhodná štúdia „Moc, osobnosti a politika: Rast iránskeho kresťanstva od roku 1979“, ktorú v roku 2015 napísal Duane Alexander Miller. Okrem iného píše aj toto:

„Islam začal byť značným počtom Iráncov považovaný za istý druh znečistenia, ktoré kazí ich inak veľkú kultúru. Akonáhle sa evanjelizačná, podomová forma kresťanstva posunula za národno-jazykové hranice arménskych a asýrskych cirkví k väčšiemu etnicko-perzskému obyvateľstvu hovoriacemu jazykom farsí, nakoniec sa aj ona stala prostriedkom na obnovu toho, čo bolo stratené. Kresťanstvo je smerom k perzskosti, nech sa tento pojem akokoľvek definuje, vnímané pozitívne, pretože vo svojej svätej knihe potvrdzuje históriu Peržanov, povoľuje (a možno vyžaduje) používanie miestnej ľudovej reči počas bohoslužieb a prekladá sa do perzštiny – v liturgii, svätej knihe a dokonca aj pri dávaní mien deťom.“

Lela Gilbertová a Arielle Del Turcoová tvrdia, že režim považuje kresťanstvo za „existenciálnu hrozbu“ pre Islamskú republiku. A aj by to mal robiť, poznamenáva Reza Safa, pôvodom iránsky zakladateľ Nejat TV (kresťanskej televízie vysielajúcej pre moslimov žijúcich v perzsky hovoriacich krajinách) a autor knihy The Coming Fall of Islam in Iran [Prichádzajúci pád islamu v Iráne, pozn. prekl.]. Iránskych kresťanov považuje za „Božiu armádu“, ktorá privádza Irán „na pokraj ďalšej revolúcie, tentokrát organizovanej“ v kresťanskom duchu.

Ak by bola takáto analýza čo i len čiastočne správna, dôsledky by boli obrovské. Pád Chomejního režimu by nielen zásadne zmenil rovnováhu síl na Blízkom východe, ale pravdepodobne by ukončil aj islamistický vzostup, ktorý v rokoch 1978 – 1979 urýchlili iránski revolucionári. Ukončil by sa tým zhubný historický cyklus, ktorý sa do veľkej miery začal v Iráne.

Pôvodný text vyšiel 24. júna 2021 v magazíne Newsweek. Uverejnené so súhlasom autora, preložil Lukáš Obšitník.