Ako sme žili: Leto prialo mládencom

Štvrtý roèník Svatovítskeho kosení v Kútoch Počas víkendu sa v obci Kúty v okrese Senica uskutočnil už štvrtý ročník Svatovítskeho kosení. Foto: Vladimír Miček/TASR

Menia sa teploty, ale mení sa aj to, čo sme robili v minulosti a čo robíme v lete dnes? Štartujeme nový seriál textov, ktoré pre Štandard pripravuje naša nová prispievateľka Katarína Nádaská. Tentokrát s témou: Ako žili naši predkovia v lete.

Leto patrilo k najkrajším obdobiam v roku. V tom čase popri pracovných povinnostiach si našli na seba čas aj mladí ľudia – mládenci a dievčatá, ktorí pri niektorých sviatkoch spolu trávili čas.

Mládenci obyčajne zaujímali v dedinskej spoločnosti výrazné a osobité postavenie. Iniciovali a aj organizovali mnohé spoločenské akcie (najmä zábavy), na ktorých sa zúčastňovali aj iní obyvatelia obce či už ako diváci, alebo aj ako aktívni účastníci.

V živote mládencov hralo významnú úlohu obdobie mládenčenia, ktoré trvalo od 16. roku až do uzavretia manželstva dotyčného mládenca. Za mládenca bolo možné považovať muža do 30. veku jeho života. Ak sa dovtedy neoženil, bol označovaný za starého mládenca a už sa neidentifikoval zo skupinou mládencov. Príchod nového mládenca do mládeneckej skupiny bol zvyčajne podmienený vekom, ale aj splnením určitej požiadavky, napríklad mládenec musel dokázať, že si vie zastať mužské práce, išlo napríklad o kosenie lúk, obilia, prácu okolo koní a hovädzieho dobytka.

Po súhlase mládencov s jeho prijatím medzi nich im zaplatil novoprijatý mládenec pálenku, ktorou pohostil ostatných mládencov. Potom mohol začať chodievať v nedeľu na chór s ostatnými mládencami, pozerať po dievčatách a uchádzať sa o ich priazeň. Mohol chodiť na priadky (za dievkami), na tanečné zábavy, mohol chodiť do krčmy, nájsť si svoju milú a stretávať sa s ňou (chodiť pod oblôčik).

Pokiaľ mal novoprijatý mládenec staršieho kamaráta alebo suseda, ten ho zasvätil do spôsobu mládenčenia a správania sa k dievkam. Členmi mládeneckej skupiny boli mládenci z rôznych sociálnych vrstiev – teda synovia bohatších gazdov, ale i synovia chudobnejších roľníkov a nádenníkov. Rozdiely vo veku mládencov a v ich sociálnom statuse sa prejavovali určitým hierarchickým spôsobom v mládeneckej skupine. Starší, prípadne bohatší mládenci mali prednosť na tanečných zábavách, v krčme.

„Dievčiť“ mohlo dievča už po skončení školy od 14. či 15. roku veku. Dievča sa už nákladnejšie obliekalo, začínalo sa „parádiť“, v kostole stálo už medzi dievkami, začínalo chodievať na priadky, na zábavách ho mládenci začínali pozývať do tanca, postavili mu máj, mohlo byť pozývané na svadbu ako družička.

Seriál textov o našej ľudovej kultúre bude pokračovať, sledujte články Kataríny Nádaskej, ktoré budú počas prázdnin vychádzať dva- až trikrát týždenne.


Ďalšie články