Procházka: Ústavný súd prepísal ústavu. A vyzval politikov, aby ju zmenili tiež

Radoslav Procházka Radoslav Procházka. Foto: Martin Baumann/TASR

Pokračuje domáca tradícia prelamovania rozhodnutí Ústavného súdu, tentoraz k tomu dal podnet samotný súd. Bývalý politik a ústavný právnik Radoslav Procházka v televízii TA3 včera kriticky zhodnotil rozhodnutie ústavných sudcov o referende.

Radoslav Procházka považuje za „najfascinujúcejší“ bod stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu práve jeho odkaz politikom: „Súd dal takmer pokyn upraviť ústavu,“ domnieva sa bývalý líder strany Sieť.

„Pritom referendum neprešlo z dôvodu údajného nesúladu s materiálnym jadrom ústavy, o ktorom vieme, že ho tvoria nezmeniteľné normy a princípy. Z definície musia byť odolné aj voči zmene ústavnou väčšinou. A súd vyzýva politikov, aby ústavu upravili, čiže už to nie je materiálne jadro, ale špongia, ktorá nasiakne tým, čo parlamentná väčšina aktuálne potrebuje. Namiesto aktívnej obrany súd popchýňa politikov, aby ústavu zmenili.“

Čo sa teda podľa Procházku tento týždeň rozhodnutím ústavných sudcov zmenilo?

Platné referendum bude mať silnejší účinok

Prvým rozdielovým bodom je, že Ústavný súd bude mať väčšie právomoci rozhodovať o možnosti konať referendum.

Ide o posun oproti roku 2014, keď ústavných sudcov prezident Andrej Kiska požiadal o zhodnotenie, či sú v súlade s ústavou otázky referenda o rodine. Vtedy sudcovia v Košiciach rozhodli, že skúmať oprávnenosť dôvodov referenda môže Ústavný súd iba v prípade, ak sa otázky týkajú ľudských práv alebo štátneho rozpočtu. „Odvčera to už neplatí,“ zhodnotil Procházka. „Ústavný súd vysvetlil, že nie je viazaný len týmito obmedzeniami, ale môže ich hľadať naprieč celým ústavným poriadkom, čo je odklon od doterajšej judikatúry a podľa mňa aj od znenia ústavy.“

Hoci to Procházka nazýva sudcovským aktivizmom, podľa neho to má aj istú vnútornú logiku, „nie je to čistá svojvôľa“.

Podľa Procházku sa paradoxne výraznejšie potvrdila právna sila platného výsledku referenda, keďže „ide o právny akt so silou ústavného zákona“, jeho argument znie nasledovne: „Na jednej strane sa výrazne obmedzila škála otázok, o ktorých sa môže referendum konať, ale na druhej strane, ak by dospelo k platnému výsledku, bude mať bezprostrednú právnu váhu.“

Procházka sa síce voči rozhodnutiu postavil kriticky, no zdôraznil aj svoj rešpekt voči súdu ako inštitúcii. „Referendum je legitímny nástroj výkonu moci, jeho pôvodcom sú občania. Ja ako občan a akademik nie som s tým rozhodnutím stotožnený, ale ako advokát a – s prepáčením – verejný intelektuál, považujem za dôležité prispievať k budovaniu autority inštitúcie Ústavného súdu, ktorú rešpektujem.“

Prezidentkin nápad je nevykonateľný

Procházka sa vyjadril aj k návrhu prezidentky Zuzany Čaputovej, ako by bolo možné referendum uskutočniť.

„Prezidentka vlastne povedala, že referendum vyhlási, ak jeho iniciátorom bude parlament, čo považujem za vylúčené, že by parlament inicioval referendum o predčasných voľbách.“ Samotná zmena ústavy, ktorá umožní konanie referenda, podľa neho ešte sama osebe nebude znamenať, že sa na základe petície referendum aj vyhlási. „Parlament môže vyhlásiť referendum, ale aby vyhlásil referendum o skrátení svojho vlastného funkčného obdobia, považujem za podmienku, ktorá je prakticky nesplniteľná. Načo by parlament vyhlasoval referendum o predčasných voľbách, ktoré sú v jeho dispozícii, keď parlament sám k takémuto rozhodnutiu môže prispieť úplne bezprostredne?“

Procházka sa vyjadril aj k politickým reakciám na rozhodnutie. „Máme dlhú tradíciu prelamovania rozhodnutí Ústavného súdu, keď sa časti politického spektra jeho rozhodnutie nepáči,“ tvrdí.

Ústava bola v stredu prepísaná

Ústavný súd zároveň podľa neho ustálil, že na „Slovensku môžu byť predmetom referenda právne normy týkajúce sa neurčitého počtu prípadov, takzvaná ľudová tvorba práva, čo je doktrinálne legitímny postoj, čím ale ústavný súd fakticky ústavu prepísal,“ domnieva sa Procházka. „V tomto prípade sa nezasiahlo do aktívneho práva občanov voliť, ale do pasívneho práva poslancov byť volenými. To je asi najdrsnejší zásah.“

Procházka napriek všetkému vidí v referende ako forme priamej demokracie zmysel. „Úprava ústavy mi príde logická, referendum je výnimočný nástroj viazaný na extrémne náročné podmienky a ak sa splnia, malo by mať aj výnimočnú silu. Práve preto, aké náročné je dospieť k platnému výsledku referenda, ako sme to videli za posledných tridsať rokov, tak by sa potom jeho výsledok mal rešpektovať, keďže to už je veľká sila.“

Ak by sme tento princíp nedodržiavali, museli by sme zmeniť aj základné východiská nášho práva. „Ústava hovorí, že občania majú právo zúčastňovať sa na výkone verejných vecí a právo priamo vykonávať štátnu moc. Ak nechceme referendum, potom je potrebné zmeniť aj tieto základné východiská právneho štátu a povedať, že máme len zastupiteľskú demokraciu.“

Práve k tomu teraz podľa Procházku Ústavný súd čiastočne prispel „tým, že radikálne zúžil vecný predmet referenda a zároveň posilnil jeho vnútorné účinky, čiže má to istú logiku a koherenciu. Ústavný súd má posledné slovo pri výklade ústavy, je potrebné ho rešpektovať“.

Podľa bývalého lídra strany Sieť ale nie je dôvod mať obavy z nadpráce súdu. „Sudcovia Ústavného súdu boli nominantmi buď Andreja Kisku, alebo Zuzany Čaputovej, ale všetci boli zvolení parlamentom, v ktorom dominoval Smer. Dobre si pamätám ten alarmizmus a hrôzostrašné obavy o tom, aký poplatný bude súd smeráckej väčšine, hoci tridsaťročná skúsenosť nám hovorí opak, stačí si spomenúť, kto vyberal zloženie nášho prvého Ústavného súdu a ako ten potom rozhodoval. Sudcovia sú nezávislí, nemajú sa komu zodpovedať a rozhodujú podľa svojho presvedčenia. Napriek čiastkovým chybám je príspevok Ústavného súdu k ochrane základných práv a slobôd úplne nesporný,“ domnieva sa ústavný právnik a bývalý kandidát na ústavného sudcu Radoslav Procházka.


Ďalšie články