Rusi hovoria o morálke, ale vládnuca trieda ju má nízku. Predstavili novú bezpečnostnú stratégiu

Experti sa v hodnotení novej bezpečnostnej stratégie rozchádzajú. Nepochybujú však o tom, že dokument naznačuje, aké bude Rusko v najbližších rokoch.

Stratégia národnej bezpečnosti Ruskej federácie je zhrnutím ruských národných záujmov, strategických priorít a vnímaných hrozieb. Hoci ide na pohľad o veľmi široký a vágny dokument, táto skutočnosť nijak neznižuje jeho dôležitosť. Od bezpečnostnej stratégie, ktorá je aktualizovaná každých šesť rokov, sa v Rusku v praxi odvíjajú všetky konkrétnejšie doktríny a programy.

Ostrov autarkie v 21. storočí?

Hneď na úvod 44-stranového dokumentu jeho tvorcovia zdôrazňujú, že cieľom Kremľa je „Rusko, ktoré bude schopné viesť samostatnú vnútornú aj vonkajšiu politiku a odolávať snahám o nátlak zvonka“. Úspešná realizácia štátnej politiky v oblasti zabezpečenia národnej bezpečnosti umožňuje podľa autorov stratégie „zvyšovanie vnútornej stability, zhromažďovanie ekonomického, politického, vojenského a duchovného potenciálu Ruska, čo je nutným predpokladom na zabezpečenie jeho postavenia ako jedného zo svetových mocenských centier“. Dôraz kladie na vzájomnú závislosť medzi schopnosťou štátu brániť sa konvenčným aj nekonvenčným útokom zo zahraničia a stabilným rozvojom spoločnosti a ekonomiky, ktoré Moskve spätne po kruhu umožňujú presadzovať záujmy na medzinárodnej scéne.

Jedným z leitmotívov stratégie je dôraz na posilňovanie autarkie, teda hospodárskej, finančnej a technologickej samostatnosti ruského štátu. Zdôrazňuje nielen potrebu „zvyšovať ekonomickú suverenitu štátu“, ale aj „znižovať závislosť od dovozu zahraničných technológií“. Tento motív otvorene reflektuje sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko po anexii Krymského polostrova a vypuknutí konfliktu na východnej Ukrajine. „Rusko dokázalo celému svetu svoju ekonomickú odolnosť, keď bolo schopné vzdorovať vonkajším sankčným tlakom,“ píše sa v dokumente. Z celkového tónu stratégie vyplýva, že Kremeľ neráta so zlepšením vzťahov so Západom a ani so skorým zrušením sankcií, pričom tie začína vnímať ako dlhodobú realitu.

Vzhľadom na dlhodobo negatívny postoj Kremľa k poklesu natality sa stratéga tiež rozsiahlo venuje potrebe zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva prostredníctvom zvýšenia plodnosti. Prostriedkom má byť podpora rodiny, materstva, invalidov a dôchodcov a taktiež skvalitňovanie výchovy detí. Paralelne s tým by sa štát mal snažiť zlepšovať zdravie obyvateľstva.

O ruskej politike zvyšovania natality sa môžete viac dočítať TU.

Badateľným motívom novej stratégie je už naznačený definitívny rozchod so Západom a reorientácia na iných partnerov. „Na pozadí krízy západného liberálneho modelu sa niektoré štáty snažia vedome podrývať tradičné hodnoty, prekrúcať svetové dejiny, prehodnocovať úlohu Ruska v nich, rehabilitovať fašizmus a podnecovať medzinárodné a náboženské konflikty.“ Hoci v tejto pasáži nie sú oponenti jasne menovaní, v inej časti už stratégia hovorí priamo o „rozširovaní infraštruktúry Severoatlantickej aliancie smerom k ruským hraniciam“. Hrozba zo strany Západu pritom podľa Kremľa nemá primárne konvenčný charakter, keďže „deštruktívne zahraničné sily, aj domáce sily sa snažia využívať objektívne existujúce sociálno-ekonomické problémy štátu na jeho destabilizáciu“.

S doteraz nebývalou intenzitou dominuje aktuálnej ruskej bezpečnostnej stratégii duchovno-morálny až civilizačný rozmer. Ľudstvo podľa autorov stratégie po dosiahnutí vysokého stupňa sociálno-ekonomického a technologického rozvoja „čelí hrozbe straty tradičných duchovných a morálnych kompasov, ako aj pevných morálnych princípov“. Tento vývoj ohrozuje okrem iného najmä „inštitút manželstva a rodinné hodnoty“.

Nejde pritom len o prirodzený proces spôsobený spomínaným posunom na nový stupeň rozvoja. Ruské „duchovno-morálne a kultúrno-historické hodnoty“ čelia podľa Kremľa taktiež „útoku Spojených štátov a ich spojencov, ale aj nadnárodných korporácií, zahraničných neziskových, náboženských, extrémistických a teroristických organizácií“.

Posledným momentom, ktorý pri novej stratégii netreba prehliadnuť, je skutočnosť, že Moskva začína klimatickú zmenu vnímať už nielen ako príležitosť pre štát nachádzajúci sa prevažne v chladných pásmach, ale aj ako výzvu a taktiež hrozbu. „Klimatická zmena ukazuje stále negatívnejší dosah na poľnohospodárstvo a životné prostredie človeka,“ píše sa okrem iného v dokumente. Riešenie, ako s týmto fenoménom bojovať, vidí v lepšej výchove obyvateľstva v environmentálnych otázkach, ako aj v zintenzívnení medzinárodnej spolupráce v danej sfére.

O dosahoch klimatickej zmeny na Rusko a najmä jeho arktické oblasti sa môžete dočítať viac TU.

Manifest novej éry alebo manifest paranoje?

Nová ruská bezpečnostná stratégia neušla pozornosti viacerých svetových analytikov, pričom ich hodnotenie dokumentu sa rôzni.

Podľa experta na Rusko Marka Galeottiho považuje nová ruská stratégia za hrozbu nielen cudzie mocnosti, ale aj samotné procesy, ktoré momentálne transformujú svet. Označil ju za „chartu paranoje“. Nie je to podľa jeho hodnotenia žiaden revolučný dokument. V podstate stavia na stratégii z roku 2015, pričom len dokumentuje posun Kremľa smerom k väčšiemu strachu z vonkajšieho sveta.

Nová stratégia podľa neho vykresľuje omnoho vážnejší konflikt so Západom než ktorákoľvek iná od rozpadu Sovietskeho zväzu, pričom Galeotti v dokumente číta jasný rukopis Nikolaja Petruševa – vplyvného predsedu ruskej bezpečnostnej rady, ktorý je známym zástancom silových riešení. Vplyvný štátnik pritom verí, že Rusko už je so Západom v konflikte, hoci ten nie je oficiálny. Politik v rozhovore pre ruský denník Rossijskaja gazeta ešte v marci vyhlásil, že Západ sa snaží „destabilizovať socio-politickú situáciu v Rusku, inšpirovať a radikalizovať protestné hnutie, ako aj nahlodať tradičné ruské duchovno a hodnoty“.

Riziko novej stratégie vníma západný expert a kritik Ruska najmä v tom, že dokument vidí takmer za všetkým zahraničnú subverziu, čo implikuje, že akákoľvek opozícia, prejav nesúhlasu alebo alternatívny spôsob života sa stáva hrozbou pre štát. Pozastavuje sa pri dôraze na tradičné ruské hodnoty a provokuje poznámkou, či pod nimi autori myslia „nevoľníctvo, knutu a terem [vylučovanie žien zo spoločnosti v ruských aristokratických kruhoch počas ranného novoveku, pozn. red.]“.

Pozitívne vníma Galeotti zvýšený dôraz dokumentu na snahu o zlepšenie verejného zdravia, zvýšenie bezpečnosti na cestách, zlepšenie produktivity práce a oslabenie vplyvu monopolov. Pripomína však, že podobné deklarácie sa v ruských strategických dokumentoch objavovali aj v minulosti, pričom reálny pokrok v daných sférach bol vždy veľmi limitovaný.

Riaditeľ Moskovského centra Carnegie Dmitrij Trenin vo svojom článku naopak zdôraznil, že nová bezpečnostná stratégia je „omnoho viac než len aktualizáciou staršieho dokumentu z roku 2015“. Poukazuje najmä na skutočnosť, že zo stratégie sa vytratili akékoľvek zvyšky liberálnej frazeológie zdedenej ešte z 90. rokov, ktoré sa v dokumente z roku 2015 ešte stále nachádzali.

Ruský expert zdôrazňuje, že ide o momentálne najdôležitejší strategický dokument, ktorý sa podobná na manifest novej éry – éry narastajúcej konfrontácie so Spojenými štátmi a ich spojencami, návratu tradičných ruských hodnôt, a kritickej dôležitosti klímy a technológií pre budúcnosť Ruska. Jazyk dokumentu podľa jeho slov na pozadí popisu údajného úpadku Západu a narastajúceho chaosu pripomína Stalinov koncept zostrujúceho sa triedneho boja na ceste k socializmu.

Trenin zároveň upozorňuje, že stratégia sa omnoho viac venuje vnútorným než zahraničnopolitickým otázkam a naznačuje, že Moskva sa bude chcieť v najbližších rokoch viac sústrediť práve na vývoj vo vnútri štátu. Pripomína, že doktrína prichádza presne 30 rokov po tom, ako sa na vrchole vojenskej moci a bez konvenčného útoku zo zahraničia zrútil Sovietsky zväz. „Po tom, ako ruské vedenie obnovilo veľmocenský status Ruska, reformovalo a prezbrojilo jeho armádu, má všetky dôvody na to, aby otočilo svoj pohľad dovnútra a začalo riešiť slabosť, nerovnováhu a nerovnosti, ktoré tam panujú,“ píše expert.

Ako pozitívum v tomto smere vidí najmä nový záujem o dosahy klimatickej zmeny a deklarovanú ochotu zvrátiť narastajúcu chudobu, závislosť od západných technológií, stratu technologického náskoku z čias ZSSR. Zdôrazňuje pritom, že nie všetky podobné deklarácie Kremľa z minulosti zostali len na papieri. Ako príklad uvádza plán digitalizácie, ktorý sa skutočne pretavil do prudkého rozšírenia digitálnych technológií v celej krajine.

Trenin vníma kriticky najmä skutočnosť, že stratégia do značnej miery opomína jeden z najväčších problémov Ruska, ktorým je absencia akejkoľvek morálky a hodnôt v prevažne čisto materialistickej vládnucej triede, ktorá je úplne odtrhnutá od problémov bežných Rusov.

Ako zhrňuje ruský expert, stratégia si kladie za cieľ adaptovať krajinu na stále ešte poprepájaný svet, v ktorom však rastú rozpory, napätie a fragmentácia. Deliace línie v tomto svete z pohľadu Ruska nevznikajú primárne medzi štátmi, ale vo vnútri štátov, pričom boj o prežitie a budúcnosť jednotlivých krajín sa nebude primárne viesť v medzinárodnej aréne, ale na domácej pôde.