Európske pravidlá by sa mali vyznačovať používaním rovnakého metra na všetky štáty. Príklad Maďarska ukazuje, že to tak nie je. Na Budapešť účelovo vyťahujú rozličné zistenia, vyvíjajú finančný nátlak, len aby cúvla v etických otázkach.

Za zákon, ktorý obmedzuje výuku o LGBT agende v školách a zakazuje ju vysielať v televízii do 11. hodiny večer, čelí Maďarsko kritike. Celkovo 18 členských štátov odsúdilo novelu zákona. Deliaca línia za a proti Budapešti kopíruje niekdajšiu železnú oponu. Nie je to náhoda, táto hranica, mierne sa meniaca v závislosti od témy, je zreteľná dlhodobo. Vo štvrtok obhajoval zákon aj český premiér, hoci sú naši západní susedia liberálnejší ako Slovensko, ktoré ostalo pri tejto téme aspoň ticho.

Vo štvrtok odsúdil maďarskú novelu Európsky parlament (EP) v rezolúcii, ktorú podporilo 459 poslancov, proti bolo 147 a 58 zdržalo. V rezolúcii sa okrem iného píše, že maďarský zákon je útokom na právny štát, základné práva a európske hodnoty. Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu (EK) a Súdny dvor EÚ, aby podnikli právne kroky a zastavili eurofondy na projekty, ktoré „sú v rozpore s európskymi hodnotami“.

Bez ohľadu na to, či s maďarským zákonom súhlasíme alebo nie, pointa je inde. V tom, či si členský štát môže sám definovať, ako vyzerajú učebné osnovy a kto deti v školách učí sexuálnu výchovu. Konečné slovo vo výchove Budapešť nechala rodinám. Vyučovanie o sexuálnych menšinách a propagovanie pornografie či pedofílie skutočne nie je ľudským právom. Úprava osnov a regulácia reklamy je naozaj legitímnym opatrením, ktorý v rôznej podobe prijali už viaceré členské štáty.

Trochu inou kapitolou sú reklamy a filmy. Jednak je otázne posudzovanie a vynucovanie tejto časti zákona, ktorý už vstúpil do platnosti, a stále nie je jasné, čo je dovolené a čo nie.

Okrem toho existuje mnoho súkromných médií, hoci aj v nich reklamy vo väčšine európskych štátov vrátane Slovenska podliehajú regulácii (napríklad zákaz reklamy na alkohol pred desiatou večer). Ani nehovoriac o internete, kde si každý nájde, čo chce.

Opäť sa teda vraciame k tomu, či si môže štát napriek členstvu v EÚ určovať obsah osnov a regulovať reklamu. A či mu za to nehrozia priame alebo nepriame postihy.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.