Neobvyklá zhoda. Fico s Matovičom si našli spoločného vinníka. Zo zastavenia referenda vinia prezidentku

Rozhodnutie Ústavného súdu vyvolalo búrlivé reakcie naprieč politickou scénou. Podľa Petra Pellegriniho je verdikt súdu fackou voličom, ktorí sa právom domáhali svojej moci. Expremiéri Fico a Matovič označili za hlavného vinníka zablokovania referenda prezidentku. Ústavný právnik sa jej zastal tvrdiac, že nemohla konať inak.

Líder mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Peter Pellegrini vyhlásil, že Ústavný súd (ÚS) podľa neho zlyhal v procese budovania právneho a demokratického štátu a odňal voličom ich ústavné právo. Pellegrini hovorí o čiernom dni pre slovenskú demokraciu a nebezpečnom precedense do budúcna. Hlas-SD sa plánuje obrátiť na medzinárodné inštitúcie, dávnejšie sa zmieňoval o Európskom súde pre ľudské práva.

„Rozhodnutie ÚS o referende je tvrdou fackou ľuďom, ktorým tak bola popretá možnosť naplniť jedno z ich základných demokratických práv. Rozhodnutie ústavného súdu je formálno-právnym verdiktom, ktorý síce musíme rešpektovať, ale ktorému chýba demokratický duch a nesie v sebe nebezpečný precedens do budúcnosti,“ povedal Pellegrini.

ÚS podľa neho rozhodnutím odkázal občanom, že moc nezávisí od vôle ľudí a vláda si môže dovoliť čokoľvek, pričom poslanecký mandát je ľudským právom, na ktoré sa nedá siahať. Pýta sa, načo sú potom voľby a hovorí o pseudodemokracii. Poznamenal, že ÚS svojim rozhodnutím potláča slobodnú aktivitu ľudí a vystavuje im „pečiatku zbytočnosti“.

Fico: Za všetko môže prezidentka

Za zmarenie referenda o predčasných voľbách je zodpovedná prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Plnú politickú zodpovednosť za to, čo sa stalo, nesie prezidentka SR. Ešte raz žiadam ľudí, nech to dajú pani prezidentke jasne najavo. Pretože ona nezastupuje ľudí, ona nie je hlavou štátu. Ona je dnes jediným reprezentantom Hegera, Matoviča a tejto zločineckej partie, ktorá tu dnes na Slovensku vládne,“ povedal Fico.

Zdôraznil, že rozhodnutie ÚS berie na vedomie, ale nesúhlasí s ním. Vyčíta mu tiež formálnu stránku. Hovorí, že Čaputová chcela pomôcť vládnej koalícii. Podľa jeho tvrdení prezidentka očakávala, že obrátením sa na ÚS SR sa situácia utíši, a keby súd rozhodol inak, neprišlo by na referendum toľko ľudí. Viní ju aj z toho, že nepostavila ÚS SR jednoduchú otázku.

Matovič to vidí podobne

Líder koaličného hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič odsúdil konanie prezidentky SR Zuzany Čaputovej ohľadom navrhovaného referenda o predčasných voľbách. Na sociálnej sieti uviedol, že okradla ľudí o právo vyjadriť sa. Hlava štátu sa pre referendovú otázku obrátila na Ústavný súd SR, ktorý ju v stredu označil za protiústavnú.

„Nie som za predčasné voľby, ale som hlboko presvedčený, že voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke, bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie,“ skonštatoval Matovič.

Líder OĽaNO označil Čaputovej konanie za „zlomyseľné“. „Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia Ústavným súdom,“ myslí si Matovič.

Strana SaS rozhodnutie súdu rešpektuje, proti referendu nebola

Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s ústavou a nemôže sa konať.

Liberáli zároveň upozornili, že v prípade, ak by referendum ÚS odobril, podriadili by sa jeho výsledku. „Boli sme pripravení považovať rozhodnutie občanov v referende za záväzné a podľa neho aj v parlamente hlasovať,“ uviedla strana SaS v tlačovom vyhlásení.

Ústavný právnik sa zastal prezidentky, poukazuje na možnú zmenu ústavy

Rozhodnutie Ústavného súdu nemusí byť bodkou, ale môže byť akousi čiarkou v ústavnom vývoji, uviedol ústavný právnik Vincent Bujňák. Poznamenal, že v každom členskom štáte Rady Európy sa rozhodnutia ÚS rešpektujú a ani Slovensko nemá byť výnimkou.    

„Rozhodnutie ÚS nemusí byť bodkou v ďalšom vývoji. Tesne pred rozhodnutím totiž zazneli vyjadrenia naprieč politickým spektrom v koalícii aj opozícii, a podľa nich by mala takáto možnosť v ústavnom systéme existovať. V celej Rade Európy sú dva štáty, ktorých ústavy pripúšťajú možnosť rozpustenia celoštátneho parlamentu z iniciatívy časti občanov, sú to Lichtenštajnsko a Lotyšsko,“ priblížil. Doplnil, že keď chceli túto možnosť zaviesť v Lotyšsku, v roku 2009 zmenili svoju ústavu a rovnaký postup je k dispozícii aj na Slovensku.

Vysvetlil, že prezidentka Zuzana Čaputová konala správne a dodržala ústavu, čo je jej povinnosťou. „V ústave je napísané, že jej úmyselné porušenie je dôvodom na obžalobu prezidenta, ktorú podáva Národná rada SR a o ktorej rozhoduje ÚS. Prezidentka má úradne potvrdené pečiatkou ÚS, že dodržala ústavu. A že pokiaľ by vyhlásila takéto referendum, tak v tom prípade by porušila ústavu, pretože takéto referendum je zjavne protiústavné,“ povedal Bujňák.