Dá sa to: Pri vlastných deťoch si plní svoje sny z detstva

Martin Sedlák žije s rodinou v Košiciach. Je šťastný manžel a otec dvoch detí, ktoré vychováva s veľkou láskou, ktorá jemu v detstve od rodičov chýbala. Dnes si plní svoje sny.

Martin do desiatich rokov žil spolu s rodičmi a siedmimi súrodencami v jednej domácnosti. Opisuje to ako klasickú rodinu, kde všetko zo začiatku fungovalo, až kým rodičia nepodľahli alkoholu.

Keď sa rodičia rozpili, prestali platiť za bývanie, a preto museli odísť z bytu. Istý čas chodili z miesta na miesto, po rôznych podnájmoch. Takto to mohlo fungovať len na chvíľu. Po čase sa dostali do detského domova. Najprv boli v Čani, no nezotrvali tam dlho. Po čase po nich prišiel otec a zobrali si ich späť. Tento kolobeh však neprestal a ešte párkrát sa dostali do domova, odkiaľ si ich opäť rodičia vzali.

Život ako na hojdačke

Poslednýkrát, keď si ich rodičia vzali z detského domova, vlámali sa do jedného pivničného domu, kde spolu začali žiť. Jedného dňa na dvere zaklopali policajti aj so sociálkou. Odvtedy sa všetci súrodenci dostali do jedného detského domova v Nižnej Kamenici. V tomto centre pre deti boli najdlhšie, preto má na tento domov Martin najviac spomienok.

V domove boli šiesti súrodenci spolu. Zvyšní dvaja už boli starší a mali svoje rodiny, tí už žili svoje životy. Martin mal šťastie, že mal okolo seba až piatich súrodencov, nikdy sa necítil sám. Okrem súrodencov mu oporou boli aj dobré vychovávateľky, s ktorými zostal v kontakte. S úsmevom si spomína napríklad na pani vychovávateľku Diabolkovú, ktorá mu veľakrát pomohla.

Jeho rodičia už zomreli. Bol im aj na pohrebe, no necítil, že by ho opustila nejaká blízka osoba. Nezabudol, že sa aj vďaka nim dostal do detského domova. I keď pripúšťa, že ak by už vtedy poznali Úsmev ako dar všetko mohlo byť inak. Martin dnes vidí, ako sa dá rodinám pomáhať, vie, že sa pomôcť dalo aj im. No v minulosti neboli útulky pre rodiny s deťmi, kde mohla byť kompletná rodina, riešenia boli radikálnejšie.

V konečnom dôsledku bol v detskom domove šťastnejší, pretože mal vždy strechu nad hlavou, jedlo, oblečenie a dokonca sa dostal aj k moru, po čom by vo svojej rodine mohol len snívať.

Opustiť detský domov sa nebál

Keď dovŕšil 21 rokov, bol čerstvý absolvent strednej školy, musel detský domov opustiť. „Do normálneho života som sa aklimatizoval hneď, keďže s ulicou som mal skúsenosť ešte keď som bol s rodičmi.“ Jeho prvé kroky putovali na Úsmev, ktorý mu pomohol nájsť si prácu a bývanie. Je za to veľmi vďačný, hovorí, že to bol pre neho dobrý štart, vďaka ktorému sa ľahšie zaradil do života.

Martin je vyštudovaný automechanik, ale viac ho to ťahalo pomáhať ľuďom, preto sa zamestnal v organizácii Úsmev ako dar. Je na pozícii investičný technik. No v Úsmeve robí viacero vecí. Veľa času trávi v aute. Chodí na miesta, kde sú útulky pre rodiny s deťmi. Keď sme sa stretli akurát prišiel z Jasova, kde majú nájomné byty.

Čas na plnenie snov

Darí sa mu aj v osobnom živote. Je šťastne ženatý a má dve deti, staršia Viktória má deväť rokov, mladší syn bude mať o chvíľu päť. „Tieto prázdniny budú pre nás novou výzvou, pretože prvýkrát to bude tak, že pracujem aj ja aj manželka, takže musíme porozmýšľať, ako to spravíme.“ Na svoje deti je veľmi hrdý.

Každý človek má nejaké sny, jeho sen bolo vlastné bývanie, kde bude mať teplú vodu, kúrenie, elektrinu, všetko to, čo mu u rodičov chýbalo. To sa mu podarilo. Jeho ďalším snom je zo svojich detí vychovať plnohodnotných ľudí. „Vychovávam trochu prísne, ale s veľkou láskou. Majú šesťkrát viac vecí ako som mal ja, keď som bol dieťa,“ hovorí.

Pri deťoch si trochu plní aj svoje detské sny, ako napokon všetci rodičia. Synovi kúpil auto na diaľkové ovládanie. Také, čo nikdy nemal a vždy chcel. Teraz sa na ňom zahrá aj spolu. Len maličkosť, ale práve to dokáže hriať a človeka naplniť. 

Martin mal vždy rád aj hudbu, preto jeho ďalším snom bolo stať sa dídžejom. Opäť splnený sen. Už jedenásty rok púšťa a mixuje hudbu na Maratóne mieru v Košiciach.

Každý týždeň prinášame príbeh s mottom Dá sa to. Ide o príbehy silných ľudí, ktorí vyšli z detského domova a dnes pomáhajú iným.