V Česku vznikol širší konsenzus, ktorý chce presadiť ideu rodičovského bonusu. V čom sú rozdiely a v čom podobnosti medzi českým a slovenským modelom?

V denníku Sme som si prečítal zaujímavý rozhovor Michaely Žurekovej s rektorkou Mendelovej univerzity v Brne Danušou Nerudovou. Nerudová sa vo vedeckej oblasti špecializuje na daňové a dôchodkové systémy. Rozhovoru som sa veľmi potešil. Preto, lebo Danuše Nerudová hovorí o potrebe toho, čo presadzujem už štrnásť rokov, o potrebe prídavného dôchodku, ktorého výška nesúvisí s tým, koľko dôchodca odvádzal do štátneho dôchodkového systému, ale zato závisí od jeho detí, od toho, koľko odvádzajú ony. Na Slovensku takémuto prídavnému dôchodku hovoríme rodičovský dôchodkový bonus a od jesene ho máme dokonca zakotvený v ústave.

Argumenty Nerudovej sú presne tie isté ako naše

Pochopiteľne, Danuše Nerudová nepoužíva pojem rodičovský bonus, v rôznych krajinách na to majú rôzne názvy. Je to však rodičovský bonus. Nerudová bola na pozvanie spolku slovenských žien Živena prednášať na Slovensku o nespravodlivosti dôchodkového systému voči ženám a hovorí o tom presne to, čo ja alebo minister Milan Krajniak.

Nerudová hovorí, že aj v Čechách, ako v podstate všade, majú ženy nižšie platy, a teda aj nižšie dôchodky. A vysvetľuje: „Zo štatistík vidno, že to spôsobuje materstvo a starostlivosť, či už o deti alebo o iné osoby. To sú základné elementy, ktoré štát ako taký nedokáže oceniť, a keďže vo väčšej miere túto starostlivosť vykonávajú ženy, odráža sa to do ich nižších dôchodkov.“

Danuše Nerudová. Foto: Karkanoid1991/wikimedia

No samozrejme. O tom som písal veľakrát a zverejnil som aj tabuľku ukazujúcu, že čím má žena viac detí, tým má menší dôchodok. Rozhovor s Nerudovou vítam i preto, že aj v susednej krajine niekto zdôrazňuje tieto samozrejmosti. V liberálnej tlači sa skôr človek stretal s feministickými tvrdeniami z oblasti genderovej ideológie, že ženy majú nižšie platy preto, lebo ich zamestnávatelia zámerne diskriminujú.

Nerudová je od roku 2018 šéfkou Komisie pre spravodlivé dôchodky, ktorá vznikla v gescii ministerky práce a sociálnych vecí Jany Maláčovej zo zástupcov parlamentných klubov, univerzít, odborov, zamestnávateľov a neziskových organizácií.

Už v roku 2019 Nerudová ako predsedníčka komisie uviedla, že „sme svedkami fundamentálnych spoločenských a ekonomických zmien … a dôchodkový systém musí na zmeny reagovať“. Za základný problém považuje otázku spravodlivosti. Áno, áno, stokrát áno. Rodičia detí, najmä matky, vychovávajú deti, budúcu pracovnú silu, ktorá bude udržiavať dôchodkový systém pri živote. A zároveň tí rodičia práve pre tieto svoje zásluhy budú mať dôchodok nižší. Zmeniť to je vec elementárnej spravodlivosti a to robí rodičovský bonus.

Rozdiel medzi Nerudovej a našou verziou rodičovského bonusu

Rodičovský bonus je pomerne všeobecne formulovaný princíp, ktorý možno realizovať nespočetnými konkrétnymi spôsobmi. Základné delenie týchto realizácií je na dve skupiny.

V prvej sú tie spôsoby, ktoré zohľadňujú nielen počet detí, za ktoré sa bonus ich rodičom priznáva, ale aj to, aké sú výšky odvodov tých detí do dôchodkového systému.

Na Slovensku je už zakotvený v ústave spôsob bonusu, ktorý patrí do tejto prvej skupiny. Za každé pracujúce dieťa dostane rodič – dôchodca niekoľko percent jeho odvodov. Podrobnosti ustanoví zákon, ktorý by sa mal schvaľovať v slovenskom parlamente na jeseň. Bonus bude rovnaký pre oboch rodičov dieťaťa.  

Do druhej skupiny patria také spôsoby bonusu, kde sa prihliada iba na počet detí, neprihliada sa na to, koľko tie detí odvádzajú na odvodoch do systému, ani či vôbec pracujú. Do tejto skupiny patrí i návrh, ktorý sa zrodil v Nerudovej komisii. Danuše Nerudová hovorí: „Pôjde o to, že osoba, ktorá sa stará, či už to bude muž alebo žena, dostane za každé dieťa k dôchodku 500 korún navyše.“

Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Spôsob, o ktorom hovorí Nerudová, motivuje rodičov mať deti ako také. Slovenský spôsob motivuje rodičov mať dobre vychované pracujúce deti.

Nerudová uviedla, že sa zaoberali aj návrhom, ktorý sa presadil do slovenskej ústavy, ale že ho odmietli, lebo považovali za problém, keby dve rôzne zarábajúce deti tým pádom prispievali svojim rodičom rôznou sumou k dôchodku.

Slabé miesto českého návrhu zohľadňujúceho iba samotný počet detí spočíva v tom, že v prípade výskytu skupiny obyvateľstva, ktorá nechce alebo nie je schopná vychovávať deti pre trh práce, sa týmto návrhom povzbudzuje natalita práve u takejto skupiny. Tvorcovia českého návrhu si to zrejme uvedomujú, lebo príplatok k dôchodku za dieťa obmedzujú na najviac tri deti. To by znamenalo napríklad, že matka, ktorá vychovala päť pracujúcich detí, by na tom bola rovnako ako matka troch nepracujúcich.

Nehodlám však začať polemiku, ktorá cesta je lepšia. V prípade veľkej väčšiny obyvateľstva by oba spôsoby pôsobili rovnako. Považujem obe cesty za rozvíjanie tej istej myšlienky. Ak by sme na Slovensku neboli presadili našu verziu, uspokojil by som sa aj s českou verziou.

Keď dvaja navrhujú to isté, pre médiá to nemusí byť to isté

Úsmev vo mne budí porovnanie Slovenska s Českom v tom, ako k téme rodičovského bonusu pristupujú médiá a ekonomické obce.

Ak by chcel niekto tvrdiť, že český návrh a náš bonus je niečo úplne, ale úplne iné, tak už podvádza. Je to ten istý princíp. Ale médiá na Slovensku, najmä liberálne (a, bohužiaľ, nie iba tie), išli proti rodičovskému bonusu, tváriac sa, že je to nejaká exotika. V Čechách, zdá sa, je ich verzia bonusu mediálne prijateľná. Danuše Nerudová tvrdí, že aj opozícia je s návrhom dôchodkovej reformy uzrozumená a hovorí o širokom konsenze.

Keďže princíp návrhov je ten istý, všetky námietky, ktoré sa objavovali v médiách na Slovensku, by sa mohli použiť i v Čechách. Na Slovensku médiá označovali náš návrh za diskriminačný voči bezdetným, prípadne ho označovali za ohrozenie princípu rozpočtovej zodpovednosti. V Čechách sa však tieto námietky neobjavujú. Ani v denníku Sme, ktorý rozhovor s Nerudovou priniesol, sa žiadne kritické reakcie neobjavili, hoci Sme v uplynulých mesiacoch išlo proti nášmu návrhu bonusu.

Podobne je to s ekonómami. Nerudová je úspešná univerzitná ekonómka a v jej komisii je zrejme viacero ekonómov z univerzít. Na Slovensku sa stavajú ekonómovia proti bonusu. Zdá sa, že česká odborná obec je otvorenejšia novým výzvam a riešeniam, slovenskí ekonómovia sú buď fanúšikmi klasického I. piliera, alebo sporivého II. piliera a na čokoľvek iné sa pozerajú s podozrením. Rozdiel medzi českými a slovenskými odborármi radšej ani nebudem spomínať.

Rozhovor s Nerudovou ma teší ešte pre jednu vec. Rektorka Nerudová z hľadiska konzervatívno-liberálneho delenia na mňa pôsobí neutrálne. Síce odmieta kvóty pre ženy, ale s chuťou polemizuje s názormi mužov – ekonómov. Z toho plynie, že rodičovský pilier nie je iba ideologická záležitosť konzervativizmu, je to proste vec poznania fungovania rodičovstva a vec základnej spravodlivosti a udržateľnosti dôchodkového systému.

A aké z toho plynú ponaučenia?

Okrem iného i to, že nie je jedno, či tú istú vec navrhuje šarmantná emancipovaná blondína, u ktorej sa spomína jej možná kandidatúra na českú prezidentku, alebo notoricky známy reakcionár. Ale to je vlastne v poriadku, nie?

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.