Poľský súd označil pandemický zákaz zhromažďovania za nelegálny. Skúsme to aj my, hovorí ústavný právnik

Zákaz zhromažďovania počas pandémie bol protizákonný, rozhodol poľský najvyšší súd. Na odmietavé stanovisko súdu predtým narazila aj česká vláda. Maďarská justícia obmedzenie zhromažďovania odobrila, ústavný súd na Slovensku o tom ani nerozhodoval. Pohľady na obmedzenie základných práv počas pandémie sú vo Vyšehradskej štvorke rôzne.

Poľská justícia vystavila vláde nelichotivé vysvedčenia. Najvyššia súdna inštancia rozhodla, že vláda vlani neoprávnene vyhlásila zákaz zhromažďovania. Informáciu priniesol portál Euractiv. Dala tým za pravdu poľskému ombudsmanovi Adamovi Bodnarovi, ktorý zákaz považoval za porušenie ústavných práv a slobôd občanov. Obrátil sa preto na súd.

Problémom bolo, že vláda zhromažďovanie zakázala na základe pandemického zákona, čo však právne nie je možné. „Povoľuje len zákaz verejných zhromaždení. Neplatí to pri práve na slobodné zhromažďovanie, ktoré garantuje ústava,“ citujú Bodnara poľské noviny Gazeta Wyborcza.

České súdy tiež poukázali na chyby vlády

V Česku zas Najvyšší správny súd zrušil opatrenia ministerstva zdravotníctva, ktoré obmedzovali zhromažďovanie a prevádzku obchodov. V tomto prípade však išlo o formálnu chybu – ministerstvo rozhodlo ešte pred odsúhlasením opatrení vládou.

Súd okrem toho skonštatoval, že ak nie je vyhlásený núdzový stav, vláda nemôže obmedzovať počet účastníkov na demonštráciách a verejných podujatiach. Český pandemický zákon môže len stanoviť  hygienické podmienky, napríklad rozostupy alebo rúška.

Kde niet žalobcu, niet ani sudcu

Slovenský ústavný súd síce dvakrát posudzoval núdzový stav, ale priamo obmedzenie zhromažďovania nie. Vlani potvrdil, že vláda môže počas núdzového stavu uložiť povinnosti fyzickým aj právnickým osobám prostredníctvom uznesenia. V marci 2021 zas uznal vláde právomoc obmedzovať slobodu pohybu a pobytu.

„Ústavný súd neskúmal obmedzenie slobody zhromažďovania a jeho proporcionalitu. Nedostal podnet od oprávneného subjektu, ktorými sú prezidentka, generálny prokurátor alebo skupina 30 poslancov,“ povedal pre Štandard ústavný právnik Vincent Bujňák.

Navrhuje preto rozšírenie zoznamu subjektov, ktoré môžu dať podnet na ústavný súd, napríklad o ombudsmana. Práve ten zohral kľúčovú úlohu v Poľsku. Rovnako však pripomenul, že takéto podanie je možné len do piatich dní od prijatia rozhodnutia. Keďže núdzový stav sa na Slovensku skončil v máji, lehota dávno vypršala. Podľa Bujňáka by však bolo vhodné, aby ju oprávnený subjekt pri najbližšej možnosti využil, nech je jasné, kde sú mantinely obmedzovania zhromažďovacieho práva.

Maďarská justícia dala za pravdu vláde

Podľa maďarskej ústavy sa vo výnimočných prípadoch môže zasahovať do základných práv, až na výnimky. Lenže právo na zhromažďovanie medzi ne nepatrí a počas pandémie by naopak mohlo prispieť k zhoršeniu situácie.

Maďarská Kúria (najvyšší súd) už skôr uviedla, že prijatie reštriktívnych opatrení bolo zdôvodnené ochranou života a zdravia občanov, a preto nedošlo k protiústavnosti.