Dvojaký meter na Tisa a Clementisa

Ku komunistom sa na Slovensku správame benevolentne, akoby nedávno ani nereprezentovali zločinecký systém.

Dve správy z posledných dní.

Prvá: Národná kriminálna agentúra NAKA začala v prípade názvu ulice Jozefa Tisu vo Varíne trestné stíhanie pre prečin prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Informoval o tom Denník N. Pred niekoľkými mesiacmi sa podľa tohto portálu obrátilo občianske združenie B´nai B´rith Tolerancia na generálnu prokuratúru s otázkou, či v súvislosti s názvom Tisovej ulice nedochádza k porušeniu zákona. Následne začala premenovanie ulice z roku 1993 skúmať NAKA.

Druhá: V Kysuckom Novom Meste pribudne ďalšia veľkoplošná maľba na budove. Ako informoval denník Sme, na rade je Clementisova ulica. Súčasťou vizuálu celkovo siedmej maľby bude „slovenský právnik, politik a spisovateľ Vladimír Clementis“, píše Sme. Za aktivitou stojí občianske združenie SYTEV. Jeho predstavitelia na Facebooku zdôvodňujú, že Clementis patrí medzi ľudí, čo spravili pre spoločnosť a svet niečo dôležité a zaslúžia si, aby ulice niesli po nich názvy.    

V prvej správe stojí dôvod, prečo o udalosti píšu: „Vojnový prezident bol odsúdený za zradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti súdom v Bratislave na trest smrti, Tisa následne obesili v roku 1947.“ V druhom prípade sa spomína Clementis bez ďalších prívlastkov a podrobností – iba ako právnik či politik.  

Kto bol kto?

Prezentovať postavu Jozefa Tisa nenačim, všeobecne sa vie o nej dosť. Rovnako je známe, že pohľad na Tisa dodnes polarizuje slovenskú spoločnosť.

O Vladimírovi Clemenisovi sa takmer nepolemizuje, v očiach mnohých, ktorí sa oňho aspoň trochu zaujímajú, ostáva ako mučeník, ktorého popravil komunistický režim v rámci stalinských procesov. Pritom Clementis, až kým sa nedostal do nemilosti svojich sokov v komunistickej strane, tento režim sám budoval.

Práve v tieto dni si pripomíname 74. výročie odmietnutia povojnovej pomoci Marshallovho plánu pre Československo, čo znamenalo úplné podriadenie sa Stalinovmu Sovietskemu zväzu. Zahraničnú politiku po rezignovanom Janovi Masarykovi ovládol práve Clementis, ktorý sa po komunistickom prevrate vo februári 1948 stáva na dva roky ministrom zahraničných vecí. Práve on navonok reprezentoval totalitný systém vtedajšieho Československa.

Clementis a DAV-isti videli už v roku 1924 vzor pre Československo vo vtedajšom sovietskom Rusku, ktoré vykonalo „obrovský krok dopredu, postavilo sa tým v čelo celého sveta, ukazujúc cestu vývoja nielen železnou logikou teórie, ale aj tvrdou rukou životnej praxe“. V revolučnom Rusku našli mravnú silu a kultúrny význam.

Clementis vedel o zločinnosti Stalinovho režimu, v 30. rokoch sa tieto správy bežne dostávali na vedomosť, a dobre si uvedomoval, čo do Československa príde. V rokoch 1929 až 1930 dokonca dva razy osobne navštívil Sovietsky zväz a jeho nadšenie pre boľševický systém pretrvávalo, hoci tvrdé postihy voči poľnohospodárom naplno bežali a skončili sa hladomorom s miliónmi obetí.

Konať možno hneď

Prečo za prečin prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd vzťahuje na Tisa a nie na Clementisa? Komunizmus predsa mal tieto znaky. Dokonca na Slovensku desaťročia platí osobitný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

Clementis nie je ani zďaleka jediný vrcholný predstaviteľ zločinného režimu, ktorého meno sa ohýba na tabuliach slovenských miest a dedín. Napríklad Veľké Úľany majú Fučíkovu či Leninovu ulicu. A priamo pred úradom vlády stojí socha významného komunistu Mareka Čulena. Sám Clementis má dokonca tabuľu v budove Ministerstva zahraničných vecí. Minister Korčok chodí okolo nej každý deň. Prečo v týchto veciach nekoná prokuratúra a polícia?

Vôbec netreba nabádať na prijímanie ďalších špeciálnych zákonov postihujúcich bývalý totalitný režim. Stačilo by postupovať podľa toho, čo tu už dávno máme.