Verejná diskusia o rodinnej politike sa často zameriava na jednotlivé nástroje, ale len málo priestoru sa venuje debate o jej cieľoch. V tejto oblasti zrejme chýba v spoločnosti zhoda. Bez jasnej formulácie cieľov však nemožno zmysluplnú politiku formulovať.

Patrik Daniška vo svojom komentári opisuje tri modely rodinnej politiky štátu – konzervatívnu, liberálnu a marxistickú či progresivistickú. V určitom kontexte snáď môžu byť tieto nálepky užitočné, no často môžu zahmlievať skutočný problém, ktorému v debate o rodinnej politike čelíme. Zatiaľ čo diskusie sa vedú o nástrojoch rodinnej politiky, zdá sa, že v spoločnosti chýba zhoda na jej cieľoch.

Čo konzervujú konzervatívci?

V oblasti zosúlaďovania pracovného a rodinného života Patrik Daniška charakterizuje rôzne typy rodinnej politiky nasledujúcim spôsobom: V konzervatívnom modeli, ktorý nazýva tiež prorodinným, štát vytvára podmienky, aby sa matka nemusela po pôrode vrátiť do práce. V liberálnom modeli štát vytvára podporu pre akékoľvek rozhodnutie rodičov, či už je to práca alebo starostlivosť o dieťa. Napokon v marxistickom či progresivistickom modeli sa štát usiluje dostať matku čím skôr do práce.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.