V jednej galérii sa ho pokúsili zrušiť, ale neúspešne. V inej nápadito vystavuje malú retrospektívu. K tomu nedávno oslávil 75 rokov.

Milan Bočkay (1946) patrí k renomovaným umelcom domácej scény a k osobnostiam Skupiny A-R, ktorá v týchto dňoch vystavuje v Slovenskom inštitúte v Prahe. Pracuje s rôznymi sofistikovanými podobami a vrstvami obrazovej ilúzie, publikuje texty o umení. Do 15. augusta prebieha aj jeho samostatná výstava v bratislavskej Galérii 19 pod názvom Toto je môj favorit (podľa mojich priaznivcov). Rozhovor vznikol aj pri príležitosti životného jubilea, v druhej polovici júna oslávil 75 rokov.

Dlhodobo pracujete s princípom, v dejinách umenia známym pod vznešeným francúzskym názvom trompe l’oeil – klam oka. Španielsky pojem trampantojo má však v sebe viac hravosti, ktorá je prítomná aj vo vašej tvorbe. Táto sofistikovaná metóda si vyžaduje technické majstrovstvo, no nestaviate iba na ňom. Divákovi ponúkate rôzne roviny ponárania sa do obrazu a jeho dekódovania. Akú váhu má pre vás reakcia diváka, alebo záleží od toho, kto tým divákom je?

Klamal by som, keby mi na divákovi nezáležalo, ale u mňa je široká škála toho, aký typ diváka sa s mojimi obrazmi stretne. Na začiatku mi stačí len ten údiv: „Aha, naletel som!“ A potom prichádza druhý rozmer, keď začne rozmýšľať, prečo to je tak, ako to je, a tretia kategória, to sú znalci, moje vnučky a František Mikloško, ktorí sa už nečudujú ničomu a hľadajú len myšlienku, nápad. Nechcel by som však nápad nejako zvlášť uprednostňovať, keďže na to slúžia iné druhy umenia. Nakoniec, čistý nápad, to je koncept. Čiže, keby sme to mali zhrnúť, tak je to istá viacvrstvovosť. Ale niekedy mi stačí aj to, že sa niekto pozastaví. Nechcem sa stavať do úlohy intelektuálskeho umelca, ktorý považuje všetkých za blbcov, okrem seba.

Foto: Matúš Zajac

Je to z vašej strany zároveň istá hra s divákom, aj na úrovni radosti z objavovania.





Najnovšie autorské články