Macron kritizuje progresívnu politiku k menšinám. Vraj ohrozuje základy francúzskej spoločnosti

000183924135_3135576466674918_3345547339327574843_n Prezident Macron reaguje aj na kritiku vyslúžilých generálov. Na fotografii s vojenskou elitou štátu. Foto: Macron/FB

Nielen migranti a islam, francúzsky prezident Emmanuel Macron po novom pritvrdzuje aj v otázke menšinovej politiky typickej pre anglosaský svet, predovšetkým USA. Postoj, ktorý kladie pohlavie a rasu do popredia príčin sociálnej nerovnosti, podľa neho ohrozuje samotné základy francúzskej spoločnosti.

„Toto je naša Európa. Naši nepriatelia musia vedieť, s kým majú do činenia. Neustúpime,“ vyhlásil ostro francúzsky prezident Emmanuel Macron krátko po vlaňajšom teroristickom útoku vo Viedni. Novembrová streľba zradikalizovaného moslima si vtedy vyžiadala štyri obete a niekoľko zranených.

Vyjadrenia vlastné skôr národno-konzervatívnym lídrom pritom neboli zvolené náhodne, ale vychádzali z Macronovej snahy zapáčiť sa pred blížiacimi sa voľbami voličom svoje hlavnej konkurentky Marine Le Penovej. Po komunálnych voľbách, kde posilnili stredo-pravicoví Republikáni, v tom trende pokračuje. Podľa nedávneho prieskumu totiž 62 percent Francúzov z rôzneho politického spektra súhlasilo s tvrdením, že islam je hrozbou pre Francúzsko. S tvrdením väčšinovo nesúhlasili len zelení a komunisti.

Zatiaľ najodvážnejším krokom v ťažení proti migrácii a moslimom bolo prijatie zákona proti extrémizmu a islamskému separatizmu. Ten zakazuje štátnym zamestnancom nosenie náboženských symbolov, sprísňuje potláčanie nenávistných prejavov, posilňuje kontrolu náboženských spoločenstiev, ich financovania a zakazuje certifikáty panenstva či nútené sobáše. V podstate rozširuje jakobínske normy aj na moslimov.

Macron však kráča ďalej doprava a začal s kritikou progresivizmu.

Progresivizmus vraj môže rozbiť základy spoločnosti

Šéf Elyzejského paláca v tomto bode však očividne neskončil a v boji proti progresívnym a ultraľavicovým témam – či už z presvedčenia, alebo oportunizmu – zaradil vyšší prevodový stupeň a zabŕdol aj do iných oblastí. Pozoruhodným prejavom toho je jeho nový rozhovor pre časopis Elle.

Macron na jeho stránkach napadol koncept na Západe známy ako „woke culture“ a vymedzil sa proti názorom, že príčiny sociálnych nerovností možno vykladať iba optikou rasizmu, pohlavia a sexizmu. Podľa neho sa tým riskuje „rozbitie“ základov francúzskej spoločnosti.

„Ja sa považujem za univerzalistu. Neuznávam boj, v ktorom sa každý odkazuje na svoju identitu a špecifickosť,“ vysvetlil Macron s dodatkom, že logika intersekcionality, teda konceptu popisujúceho, akým spôsobom na seba rôzne formy diskriminácie pôsobia, to narúša.

Ktovie, či na kritiku progresivizmu ostal čas a chuť aj počas stretnutia s kanadským progresívnym premiérom na summite G7. Foto: Macron/FB

Prezident Macron uviedol, že tamojšia spoločnosť sa „rasizuje“, čo znamená, že dáva všetkým témam rasový kontext. Na margo toho vyhlásil, že vie vymenovať množstvo belochov z jeho rodného mesta Amiens, ktorí musia takisto čeliť obrovským prekážkam.

„Sociálne problémy nemožno chápať len podľa pohlavia a farby kože, ale tiež podľa sociálnej nerovnosti,“ uviedol prezident. Dodal, že jeho krajina sa od tohto prístupu už v minulosti oslobodila. Tieto anti-progresivistické vyjadrenia následne prevzali všetky hlavné francúzske médiá.

Politik sa voči progresívnej agende vymedzil aj pri otázke, ako by sa mali francúzske deti v školách obliekať. „Ja si myslím, že by sa tak chlapci, ako aj dievčatá mali v školách obliekať slušne. Čokoľvek, čo nejako označuje vašu identitu, alebo čo má za účel šokovať alebo vyčnievať, nemá v škole miesto,“ povedal.

Zvolebnieva sa

Francúzi si budú voliť nového prezidenta v apríli roku 2022. V prvom kole sú zatiaľ najväčšími favoritmi na víťazstvo práve Macron a Le Penová. Prieskumné agentúry im zhodne pripisujú zhruba do 25 percent hlasov. V druhom kole by mal zatiaľ mierne navrch Macron. Medzi mladými sa však misky váh nakláňajú v prospech jeho rivalky.

Otázkou je, akú podporu by mal kandidát stredo-pravicových republikánov, ktorí boli nedávno úspešní v komunálnych voľbách, respektíve čo by znamenala účasť novinára Érica Zemmoura, ktorý stojí napravo od Le Penovej.

Príčinou sú nedávne regionálne voľby, obom zatiaľ hlavným aktérom dosť nevyšli. Hnutie Republika v pohybe založené Macronom sa od vzniku nedokázalo etablovať v regiónoch a nevyhralo ani v jednom z nich. Marine Le Penová a jej Národné zhromaždenie zas neprekvapilo a jej jediný nádejný kandidát Thierry Mariani nevyhral v juhovýchodnom regióne na Azúrovom pobreží.


Ďalšie články