Nielen migranti a islam, francúzsky prezident Emmanuel Macron po novom pritvrdzuje aj v otázke menšinovej politiky typickej pre anglosaský svet, predovšetkým USA. Postoj, ktorý kladie pohlavie a rasu do popredia príčin sociálnej nerovnosti, podľa neho ohrozuje samotné základy francúzskej spoločnosti.
„Toto je naša Európa. Naši nepriatelia musia vedieť, s kým majú do činenia. Neustúpime,“ vyhlásil ostro francúzsky prezident Emmanuel Macron krátko po vlaňajšom teroristickom útoku vo Viedni. Novembrová streľba zradikalizovaného moslima si vtedy vyžiadala štyri obete a niekoľko zranených.
Vyjadrenia vlastné skôr národno-konzervatívnym lídrom pritom neboli zvolené náhodne, ale vychádzali z Macronovej snahy zapáčiť sa pred blížiacimi sa voľbami voličom svoje hlavnej konkurentky Marine Le Penovej. Po komunálnych voľbách, kde posilnili stredo-pravicoví Republikáni, v tom trende pokračuje. Podľa nedávneho prieskumu totiž 62 percent Francúzov z rôzneho politického spektra súhlasilo s tvrdením, že islam je hrozbou pre Francúzsko. S tvrdením väčšinovo nesúhlasili len zelení a komunisti.
Zatiaľ najodvážnejším krokom v ťažení proti migrácii a moslimom bolo prijatie zákona proti extrémizmu a islamskému separatizmu. Ten zakazuje štátnym zamestnancom nosenie náboženských symbolov, sprísňuje potláčanie nenávistných prejavov, posilňuje kontrolu náboženských spoločenstiev, ich financovania a zakazuje certifikáty panenstva či nútené sobáše. V podstate rozširuje jakobínske normy aj na moslimov.
Macron však kráča ďalej doprava a začal s kritikou progresivizmu.
Progresivizmus vraj môže rozbiť základy spoločnosti
Šéf Elyzejského paláca v tomto bode však očividne neskončil a v boji proti progresívnym a ultraľavicovým témam – či už z presvedčenia, alebo oportunizmu – zaradil vyšší prevodový stupeň a zabŕdol aj do iných oblastí. Pozoruhodným prejavom toho je jeho nový rozhovor pre časopis Elle.
Macron na jeho stránkach napadol koncept na Západe známy ako „woke culture“ a vymedzil sa proti názorom, že príčiny sociálnych nerovností možno vykladať iba optikou rasizmu, pohlavia a sexizmu. Podľa neho sa tým riskuje „rozbitie“ základov francúzskej spoločnosti.
„Ja sa považujem za univerzalistu. Neuznávam boj, v ktorom sa každý odkazuje na svoju identitu a špecifickosť,“ vysvetlil Macron s dodatkom, že logika intersekcionality, teda konceptu popisujúceho, akým spôsobom na seba rôzne formy diskriminácie pôsobia, to narúša.
Prezident Macron uviedol, že tamojšia spoločnosť sa „rasizuje“, čo znamená, že dáva všetkým témam rasový kontext. Na margo toho vyhlásil, že vie vymenovať množstvo belochov z jeho rodného mesta Amiens, ktorí musia takisto čeliť obrovským prekážkam.
„Sociálne problémy nemožno chápať len podľa pohlavia a farby kože, ale tiež podľa sociálnej nerovnosti,“ uviedol prezident. Dodal, že jeho krajina sa od tohto prístupu už v minulosti oslobodila. Tieto anti-progresivistické vyjadrenia následne prevzali všetky hlavné francúzske médiá.
Politik sa voči progresívnej agende vymedzil aj pri otázke, ako by sa mali francúzske deti v školách obliekať. „Ja si myslím, že by sa tak chlapci, ako aj dievčatá mali v školách obliekať slušne. Čokoľvek, čo nejako označuje vašu identitu, alebo čo má za účel šokovať alebo vyčnievať, nemá v škole miesto,“ povedal.
Zvolebnieva sa
Francúzi si budú voliť nového prezidenta v apríli roku 2022. V prvom kole sú zatiaľ najväčšími favoritmi na víťazstvo práve Macron a Le Penová. Prieskumné agentúry im zhodne pripisujú zhruba do 25 percent hlasov. V druhom kole by mal zatiaľ mierne navrch Macron. Medzi mladými sa však misky váh nakláňajú v prospech jeho rivalky.
Otázkou je, akú podporu by mal kandidát stredo-pravicových republikánov, ktorí boli nedávno úspešní v komunálnych voľbách, respektíve čo by znamenala účasť novinára Érica Zemmoura, ktorý stojí napravo od Le Penovej.
Príčinou sú nedávne regionálne voľby, obom zatiaľ hlavným aktérom dosť nevyšli. Hnutie Republika v pohybe založené Macronom sa od vzniku nedokázalo etablovať v regiónoch a nevyhralo ani v jednom z nich. Marine Le Penová a jej Národné zhromaždenie zas neprekvapilo a jej jediný nádejný kandidát Thierry Mariani nevyhral v juhovýchodnom regióne na Azúrovom pobreží.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.