K nežiaducim účinkom po očkovaní AstraZenecou môže pribudnúť ďalšie ochorenie

Po očkovaní vakcínou od britsko-švédskej farmaceutickej firmy AstraZeneca registrujú niekoľko prípadov vzácneho syndrómu. Spojitosť sa zatiaľ nepreukázala, doktori však zdvíhajú varovný prst a požadujú prísne sledovanie očkovancov.

K nežiaducim účinkom po očkovaní proti SARS-CoV-2 môže pribudnúť ďalšie ochorenie. Ide o Guillain-Barrého syndróm (GBS), teda ochorenie, pri ktorom náš vlastný imunitný systém z neznámeho dôvodu napáda nervové bunky.

Presná príčina vzniku tohto syndrómu nie je vo všeobecnosti známa. Často sa vyskytuje po prekonaní určitých typov vírusových a bakteriálnych infekcií, ako sú napríklad vírus Zika, HIV či respiračné infekcie. Vzácne ochorenie prepukne približne u jedného človeka na 100 000 obyvateľov ročne. Častejšie postihuje mužov ako ženy a to v pomere 3 : 2. O niečo menej postihuje deti a jeho pravdepodobnosť vzrastá spolu s vekom.

Syndróm sa v počiatkoch prejavuje slabosťou a mravčením končatín. U väčšiny pacientov nastane zhoršenie už do dvoch týždňov. Príznaky sa postupne rozširujú smerom na trup a horné končatiny. V závažných prípadoch ochorenie postihne aj mozgové nervy, spôsobí poruchu prehĺtania, dýchania i pohybov očí. Problémy môžu vyústiť až do napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu.

Niekedy sa vyskytnú problémy s dýchaním – približne štvrtina pacientov potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu. Asi dve tretiny pacientov postihuje narušenie funkcie autonómneho nervového systému. V týchto prípadoch majú pacienti najnižšiu šancu na uzdravenie. Mortalita GBS sa pohybuje v rozmedzí troch až siedmich percent, rizikoví sú najmä pacienti vo vyššom veku.

Výskyt GBS po očkovaní proti chrípke štúdie nepotvrdili

Mierne zvýšený výskyt GBS sa objavil aj po vakcinácii proti chrípke v USA v rokoch 1976-77. Očkovanie sa vtedy prerušilo, hoci výskyt syndrómu bol v zaočkovanej populácii desaťkrát nižší než v nezaočkovanej. Koreláciu medzi očkovaním proti chrípke a týmto syndrómom následné štúdie nepotvrdili.

Autori prác si dávali záležať na tom, či sa tento syndróm objavil iba po očkovaní, alebo aj v prípade možnej infekcie chrípkou po očkovaní. „Náznak viedol k tomu, že GBS sa prejavil práve v tých prípadoch, kde očkovanie nestihlo zohrať svoju rolu, príčinou jeho výskytu teda nebolo samo očkovanie, ale postinfekcia po očkovaní,“ povedal v rozhovore pre Štandard vakcinológ Marek Petráš.

Medscape, webová stránka s lekárskymi informáciami, podotýka, že GBS sa napriek tomu uvádza ako možný nežiaduci účinok v príbalových letákoch vakcín. Experti preto už vopred varovali, že kauzalitu medzi očkovaním proti COVID-19 a výskytom Guillain-Barrého syndrómu bude potrebné dôkladne overiť.

Napriek tomu, že GBS môže byť dôsledkom respiračných infekcií, štúdie z Veľkej Británie a Singapuru nezaznamenali zvýšený výskyt tohto ochorenia počas pandémie SARS-CoV-2. Bolo by teda nešťastne paradoxné, keby očkovanie, ktoré má chrániť zdravých ľudí, v konečnom dôsledku dostalo pacientov na umelú pľúcnu ventiláciu.

Vakcína Janssen je v suchu, nežiaduce účinky nespôsobuje

Americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) zaregistrovalo v klinickej štúdii po očkovaní vektorovou vakcínou Janssen od spoločnosti Johnson & Johnson výskyt GBS desať dní po injekcii. Syndróm mali dvaja ľudia, z toho jedna 60-ročná žena bola súčasťou aktívnej časti štúdie a druhý prípad bol v skupine, ktorá dostala placebo.

Z dostupných dôkazov nebolo možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi očkovaním vakcínou Janssen a vývojom GBS. Syndróm sa preto neudáva ako nežiaduci účinok. Dostatočným dôkazom, že išlo o koreláciu a nie kauzalitu, má byť skutočnosť, že sa GBS vyskytol aj u účastníka štúdie, ktorý dostal placebo.

Veľká metaanalýza odhalila, že v dospelej populácii sa ročne vyskytne zhruba 8 až 19 prípadov GBS na milión obyvateľov. Pri miliarde ľudí sa tak každoročne vyskytne okolo 8 000 až 19 000 prípadov.

Podľa prepočtov sa dá očakávať, že u 900 až 2 200 ľudí sa vyvinie tento syndróm do šiestich týždňov po podaní jednodávkovej vakcíny, akou je napríklad Johnson & Johnson. U ďalších 1 500 až 3 700 ľudí sa objaví v priebehu desiatich týždňov od dvojdávkového očkovania.

AstraZeneca nemusí mať toľko šťastia ako Janssen

Dve správy zverejnené tento mesiac v Annals of Neurology – jedna z Indie a druhá zo Spojeného kráľovstva – popisujú viacero prípadov Guillain-Barrého syndrómu po prvej dávke vektorovej vakcíny Vaxzervia (AstraZeneca).

Indický neurológ Boby Varkey Maramattom a jeho kolegovia z indického Koči informovali o siedmich závažných prípadoch Guillain-Barrého syndrómu, ku ktorým došlo medzi 10. a 14. dňom po prvej dávke vakcíny od spoločnosti AstraZeneca.

Medzi pacientmi bolo šesť žien, všetci mali ochrnuté tvárové svalstvo a šiesti si vyžadovali umelú pľúcnu ventiláciu. Vek pacientov sa pohyboval od 43 do 70 rokov. U štyroch sa vyvinuli ďalšie lebečné neuropatie ako pokles tváre či porucha okohybných svalov.

Hoci riziko na pacienta (5,8 na milión) je stále relatívne nízke, indickí lekári odporúčajú, aby lekári očkovancov po štepení Vaxzervia dôkladne pozorovali.

Prípady z Veľkej Británie, ktoré hlásil doktor Christopher Martin Allen a kolegovia z Nottinghamskej univerzity v Anglicku, popisujú ochrnutie hlavových nervov u štyroch mužov medzi 11. a 22. dňom po podaní prvých dávok vakcíny AstraZeneca.

Konkrétne sa tento variant Guillain-Barrého syndrómu vyskytol aj u troch zo 42 európskych pacientov s diagnostikovaným GBS po infekcii SARS-CoV-2. Podľa britského tímu nemožno z časového hľadiska určiť príčinnú súvislosť medzi vakcínou a vypuknutím ochorenia. Očkovanci by však podľa nich mali byť pod prísnym dohľadom. Správy o podobnom syndróme po infekcii SARS-CoV-2 naznačujú imunologickú odpoveď na S proteín, ktorý vírus využíva na preniknutie do bunky.

„Ak je spojenie náhodné,“ píšu vedci, „mohlo by byť spôsobené krížovou reaktivitou proti spike proteínu SARS-CoV-2 a komponentom nešpecifického (vrodeného) imunitného systému.“

Lekári ostávajú pokojní, spojitosť sa nepreukázala

Portál Medscape požiadal v tejto veci o stanovisko dvoch lekárov: Anthonyho Amato z Bostonu a Roberta Lisaka, ktorý je poradcom desiatky rokov fungujúcej Medzinárodnej nadácie GBS/CIDP, ktorej cieľom je umožniť pacientom s GBS prístup k včasnej a presnej diagnóze a správnej liečbe.

Lekár Amato upozorňuje, že GBS sa vyskytol aj po infekcii koronavírusom, ale zatiaľ sa nepotvrdilo, že by mohol byť syndróm dôsledkom ochorenia COVID-19. Na vyvodenie kauzality medzi očkovaním AstraZenecou a GBS preto podľa neho treba tiež ďalšie štúdie.

„Vzťah medzi vakcínami a Guillain-Barrého syndrómom je naďalej kontroverzný, pretože Guillain-Barrého syndróm, zriedkavá porucha, má veľa sprievodných chorôb, akými sú napríklad infekcie. Zahrnutých bolo doposiaľ veľa vakcín, ale s výnimkou vakcíny proti prasacej chrípke v 70. rokoch sa väčšina z nich dostatočne nepreskúmala,“ hovorí Lisak.

Správa z Veľkej Británie je podľa neho zaujímavá v tom, že uvádza niekoľko prípadov neobvyklého variantu, zatiaľ čo prípady z Indie sa javia ako zvyčajnejšie formy Guillain-Barrého syndrómu.

Aj keby sa súvis medzi vznikom GBS a očkovaním vakcínami proti COVID-19 preukázal, išlo by podľa Lisaka o takú nízku pravdepodobnosť, že nemá odôvodnenie vyhýbať sa štepeniu. Prínosy očkovania vraj stále prevyšujú potenciálne riziká.

Ani jeden z opýtaných doktorov nebol počas hodnotenia štúdií zo Spojeného kráľovstva a Indie v konflikte záujmov. Amato je poradcom farmaceutických spoločností Alexion a Argenx, zatiaľ čo Lisak získal honoráre za výskum od spoločností Alexion, Novartis, Hoffmann-La Roche a ďalších.

AstraZeneca má na Slovensku stopku

Britsko-švédska spoločnosť AstraZeneca čelí od začiatku očkovania proti koronavírusu niekoľkým problémom, ktoré znižujú na starom kontinente dôveryhodnosť voči jej vakcíne Vaxzervia. Pre meškajúce dodávky na ňu podala Európska únia žalobu, v ktorej požaduje dodanie dohodou stanoveného počtu ampuliek.

Európska únia tiež nepredĺžila zmluvu s touto spoločnosťou a zamerala sa radšej na mRNA očkovacie látky od konzorcia Pfizer/BioNTech a farmaceutickej firmy Moderna.

Počas niekoľkých mesiacov očkovacieho programu sa dokázalo, že Vaxzervia môže v mimoriadne zriedkavých prípadoch spôsobovať krvné zrazeniny a nízky počet krvných doštičiek. Niektoré štáty preto zmenili vakcinačné stratégie a AstraZenecu odporúčali len pre staršie vekové kategórie, u ktorých sa tieto nežiaduce účinky neobjavovali. Iné štáty to podnietilo k tomu, aby očkovanie Vaxzervia úplne pozastavili.

Slovensko pozastavilo očkovanie vakcínou Vaxzervia 11. mája. Aktuálne sa z nej v našich podmienkach podávajú iba druhé dávky. Ministerstvo zdravotníctva to odôvodňuje nedostatkom ampuliek. Keď sa očkovanie touto vektorovou vakcínou obnoví, bude dostupné len pre ľudí nad 60 rokov.

Posledné štúdie vedcov z Oxfordskej univerzity pritom naznačujú, že očkovanie vakcínou spoločnosti Pfizer/BioNTech a následné podanie druhej dávky vakcíny Vaxzervia – alebo aj v opačnom poradí – indukuje vysoké koncentrácie protilátok.