Vyše 30 stupňov za polárnym kruhom. Rusom v topiacej sa Arktíde skolabuje infraštruktúra

Nielen covid je problém, Rusi čelia niečomu vážnejšiemu. Permafrost sa pre neobvykle vysoké teploty v Arktíde začína topiť stále rýchlejšie. Pred katastrofickými dosahmi tohto fenoménu na ruské mestá na ďalekom severe, ako aj pre miestnu infraštruktúru, začínajú varovať aj donedávna zdržanliví predstavitelia Kremľa.

Aj tento týždeň dosahovali teploty v ruskej Arktíde rekordné hodnoty. V zapolárnej dedine Saskylach stúpla teplota na nevídaných 31,9 stupňa Celzia, čím bol prekonaný doterajší rekord z roku 1936. Na rozdiel od minulosti nejde len o jedinečnú anomáliu, ale o dlhodobý a opakujúci sa fenomén.

Rekordné teploty sužujú ďaleký sever už od polovice mája, keď boli podľa analýzy škótskeho meteorológa Scotta Duncana teploty pri Barentsovom mori vyššie než na plážach Chorvátska, južného Francúzska a častí Talianska. Teplomery v ruskej dedine Nižnaja Peša v Nenecku za polárnym kruhom vtedy ukazovali 30 stupňov Celzia. Duncan túto hodnotu označil za „skutočne výnimočnú v každom ročnom období, no v máji ohromujúcu“.

Nejde však len o fenomén roku 2021. Už podľa výskumu ruského Federálneho úradu pre hydrometeorológiu a environmentálny monitoring (Rosgidromet) z roku 2018, stúpli priemerné teploty v niektorých oblastiach pobrežnej Arktídy od roku 1998 o 4,95 stupňa Celzia. Celkovo sa podľa dostupných údajov Arktída otepľuje až 2,5-krát rýchlejšie, než je celosvetový priemer.

• 

• 

Keď si problém začína všímať už aj vláda

Hoci sa ruský prezident Vladimir Putin nikdy nestaval do úlohy popierača klimatickej zmeny, viackrát zdôraznil, že nie je presvedčený o tom, že ju spôsobuje priamo ľudská činnosť. Kremeľ sa tiež tradične snažil klimatickú zmenu a s ňou spojené otepľovanie klímy prezentovať ako príležitosť pre Rusko. Jedinou výnimkou bol až donedávna poradca ruského prezidenta pre otázky klimatickej zmeny Ruslan Edeľgeriev, ktorý sa opakovane nechal počuť, že Rusko bude nevyhnutne musieť znížiť svoju závislosť od fosílnych palív, keďže tie prispievajú k emisiám skleníkových plynov. Rovnako z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že k otázke klimatickej zmeny vážne pristupuje aj väčšina bežných Rusov, ktorí za jej motor považujú práve ľudskú činnosť.

Úmerne s pribúdaním nových teplotných rekordov však začínajú svoje obavy verejne prezentovať stále viacerí predstavitelia nielen regionálnych vlád, ale aj Kremľa. Doteraz pravdepodobne najväčšie znepokojenie z topenia permafrostu vyjadril ruský minister prírodných zdrojov a životného prostredia Alexandr Kozlov. Ten ešte na konci mája na IX. Nevskom ekonomickom kongrese varoval, že viac než 40 percent budov v Arktíde bolo v súvislosti s topením permafrostu do určitej miery poškodených, pričom výstavba železníc a cestných komunikácií sa v danej oblasti stáva stále zložitejšou. „Podľa niektorých odhadov je degradácia permafrostu príčinou 23 percent porúch technických systémov a 29 percent strát pri ťažbe uhľovodíkov,“ dodal minister.

Podľa ruských vedcov by degradácia permafrostu mala Rusku do roku 2050 spôsobiť škody v hodnote 58 miliárd eur, čo momentálne predstavuje asi štvrtinu ruského ročného federálneho rozpočtu. „Čo bude s našimi mestami o desať, 50 alebo sto rokov?“ položil si na konferencii otázku gubernátor zapolárneho Jamalskoneneckého autonómneho okruhu Dmitrij Arťuchov. Znepokojuje ho hlavne súčasná rozsiahla výstavba v regióne. Tá podľa jeho slov nie je realizovaná za pomoci zodpovedajúcich technológií, ktoré by brali do úvahy degradáciu permafrostu.

Arťuchov zdôraznil, že najaktuálnejšie geologické mapy regiónu pochádzajú ešte z 80. rokov minulého storočia. „Žiaden staviteľ, ktorý príde realizovať akýkoľvek projekt, tak nemá spoľahlivú dokumentáciu, na základe ktorej by vedel odhadnúť, ako sa bude správať permafrost a akú bezpečnostnú rezervu treba urobiť, aby mohol objekt slúžiť tak dlho, ako je zamýšľané,“ zdôraznil.

Arktída ako rozvojová priorita

Arktída sa pre Kremeľ stala v posledných rokoch jednou z prioritných oblastí pre rozvoj vojenskej aj civilnej infraštruktúry, pričom do regiónu prúdia na tento účel ohromné sumy peňazí. Práve degradácia permafrostu sa však stáva jednou z hlavných prekážok úspešnej realizácie tejto iniciatívy. Moskva preto prišla s plánom zaviesť federálny systém pre monitoring permafrostu, ktorého existencia by mala byť po novom ukotvená aj v ruskej legislatíve.

Základom nového systému by sa mal stať už existujúci starší systém Rosgidrometa, pričom realizácia projektu by mala byť rozdelená na dve etapy. Medzi rokmi 2022 až 2024 by mali byť na základe skúseností zo Špicbergov, Zeme Františka Jozefa a súostrovia Severná zem navrhnuté metódy monitoringu, ako aj jeho technológie. Následne by mala nasledovať praktická realizácia projektu.

Mimo federálnych projektov však existuje aj viacero regionálnych iniciatív. Už v spomínanom Jamalskoneneckom autonómnom okruhu by tak napríklad malo vzniknúť prvé ruské laboratórium pre výskum permafrostu.

Je zrejmé, že degradácia trvale zamrznutých zemí sa začína pre ruskú vládu stávať prioritou. Otázne je, do akej miery dokáže tomuto neustále silnejúcemu fenoménu efektívne čeliť. S podobnými výzvami sa v najbližších desaťročiach budú musieť okrem Ruska popasovať viaceré štáty, vrátane Kanady, Dánska, ale aj USA.

Ak vás téma narastajúcich teplôt v Arktíde zaujala, viac sa o nej, ako aj o hrozbách a príležitostiach, ktoré so sebou pre Rusko prináša, môžete dočítať tu.