Ako kryptomeny rozkývali energetický systém satelitu Ruska

Separatistické Abcházsko podporované Ruskom je v mnohých ohľadoch okrajovou a izolovanou oblasťou. V posledných rokoch sa však vďaka nízkym cenám elektrickej energie, ktoré paradoxne dotuje gruzínska vláda, stalo európskym centrom ťažby kryptomien. Získané zdroje potom môžu financovať separatistické režimy aj spravodajské operácie.

Nadmerná ťažba kryptomien v Abcházsku na jednej strane preťažuje sieť do takej miery, že zásobovanie elektrickým prúdom museli obmedziť na šesť hodín denne, avšak zároveň môže pomôcť naplniť pokladnicu miestneho separatistického režimu a potenciálne financovať operácie ruských tajných služieb.

Kryptofarmy vyprázdňujú zdroje elektrického prúdu

Ulicami Suchumi, hlavného mesta gruzínskeho separatistického regiónu Abcházsko, sa po rokoch opäť ozývajú zvuky dieselových generátorov, ktoré sa v posledných týždňoch stali jediným prostriedkom umožňujúcim miestnym obyvateľom zásobiť sa elektrickou energiou počas stále častejších výpadkov prúdu. Pre miestnych ide o echo čias spred takmer tridsiatich rokov, keď sa v regióne skončila krvavá vojna s ústrednou vládou v Tbilisi a Abcházci sa tešili len niekoľkým hodinám prúdu denne.

Terajšie výpadky však nespôsobujú bomby, ale rozmáhajúci sa miestny biznis s ťažbou kryptomien, na ktorom nateraz dobre zarába malá skupina jednotlivcov a prerába drvivá väčšina miestneho obyvateľstva.

„Ak mám pravdu povedať, po vojne bolo podľa mňa všetko jednoduchšie. Museli sme si len zvyknúť na rozpis, ktorý nám bol nadiktovaný. [Teraz] je to ťažké, keďže je to neustále. Je svetlo – nejde voda, ide voda – nie je svetlo. Prípadne nie je internet. Nedá sa ani len zapnúť práčka,” uviedla v tejto súvislosti pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa (RFE/RL) miestna obyvateľka Rimma Chašbaová.

Výpadky elektriny sa však neprejavujú len na chode domácností, ale neraz majú negatívny dosah aj na živobytie obyvateľov tohto regiónu. „Snažím sa prísť na to, ako zarobiť peniaze, ak mám počas pracovného dňa elektrinu len štyri hodiny. Dnes som pritom elektrinu nemala vôbec. Išla len asi päť minút,” posťažovala sa miestna novinárka Jekaterina Jeniková.

Ťažba kryptomien sa začala v Abcházsku naplno rozbiehať okolo roku 2016. Momentálne sa na nej podieľajú najmä Rusi, ktorých prilákali mimoriadne nízke ceny elektriny, nízke nájomné a absencia efektívnych regulácií zo strany miestnej separatistickej administratívy. Na rozdiel od bežných mien, ktoré tlačia alebo razia vlády, digitálne meny môže ťažiť, lepšie povedané vytvárať, každý pomocou výkonných procesorov prostredníctvom decentralizovanej databázy blockchain.

Implementácia blockchainu pozostáva z dvoch záznamov – transakcií a blokov. Transakcie predstavujú dáta vložené do databázy užívateľov, bloky potom záznamy potvrdzujúce, kedy a ako bola konkrétna transakcia pridaná do databázy blockchainu. Transakcie vytvárajú užívatelia, ktorí systém v prípade kryptomeny používajú ako účtovnú knihu. Bloky oproti tomu produkujú ťažiari, ktorí používajú softvér či hardvér vytvorený špecificky na vytváranie blokov.

Ťažiari tak v praxi prepožičiavajú kapacity svojich procesorov blockchainu na uskutočňovanie a kontrolovanie transakcií zrealizovaných pomocou kryptomien výmenou za určité množstvo, za bloky danej kryptomeny. Tento proces je však veľmi náročný na spotrebu energie a oplatí sa len v oblastiach, kde sú jej ceny dlhodobo nízke.

Keď účty za elektrinu musí platiť ústredná vláda

To, že účty za spotrebu elektriny v Abcházsku platí gruzínska vláda, nie je v žiadnom prípade prejavom dobromyseľnosti voči separatistom. Táto skutočnosť je dôsledkom skutočnosti, že kľúčové hydroelektrárne boli v Gruzínsku, ako aj v Moldavsku, umiestnené v oblastiach, ktoré na začiatku 90. rokov obsadili povstalci. Vlády v Tbilisi a Kišiňove tak nemali na výber, len sa so separatistami dohodnúť.

Najväčším producentom energickej energie v Gruzínsku je Ingurská vodná elektráreň s druhou najvyššou klenutou hrádzou na svete. Produkciou pokrýva až 46 percent spotreby elektrickej energie v štáte. Problémom však je, že hoci sa priehrada nachádza na území kontrolovanom Gruzíncami, ostatnú kľúčovú infraštruktúru vrátane nižšie položenej elektrárne kontrolujú Abcházci.

Na základe dohody z 90. rokov tak Gruzínci zásobujú Abcházsko elektrinou zdarma, výmenou za prístup k elektrárni. V minulosti Abcházsko spotrebovalo približne 40 percent energie vyprodukovanej Ingurskou vodnou elektrárňou. Od začiatku ťažby kryptomien v tomto regióne vzrástol ich podiel na spotrebe na 48 percent.

Približne 150 veľkých tzv. fariem na ťažbu kryptomien podľa miestnych expertov mesačne spotrebuje 40 miliónov kilowatthodín (kWh), hoci niektoré odhady hovoria až o 120 miliónoch kWh. Väčšinu fariem vlastnia občania Ruska, kde vláda tento rok spustila prísnejšie regulácie.

Keďže ceny kryptomien v posledných mesiacoch rástli, v Abcházsku s jeho nízkymi cenami za elektrinu ide o veľmi výhodný biznis. Jeden bitcoin má momentálne hodnotu približne 16 225 eur a druhá najpopulárnejšia kryptomena ethereum sa predáva za približne 513 eur.  

Nárast ťažby kryptomien v Abcházsku pritom musia prostredníctvom neustále sa zvyšujúcich cien elektrickej energie platiť občania Gruzínska a nie je nič, čo by s tým vláda mohla nateraz urobiť. Bežní Gruzínci sa však zo svojich skromných príjmov nutne neskladajú len na to, aby mohli miestni aj ruskí podnikavci v Abcházsku zarábať, nepriamo pravdepodobne financujú aj separatistickú administratívu a operácie ruských spravodajských služieb.

Keď vláda na vlastnom území financuje separatistov

Ťažbu kryptomien v Abcházsku od roku 2018 zakázali, avšak pre nedostatočnú vymožiteľnosť práva a diery v zákone naďalej prekvitala. Bývalý abcházsky prezident Raul Chadžimba následne ešte minulé leto potvrdil špekulácie o tom, že separatistická administratíva chce vybudovať farmy na kryptomeny, aby pomohla „naplniť svoj rozpočet“. V októbri tohto roku nakoniec Suchumi opätovne povolilo fungovanie fariem na kryptomeny, zvýšilo ceny na 1,5 rubľa (0,017 eura) za kWh, pričom na dva mesiace zakázalo dovoz zariadenia na ťažbu kryptomien.

Cieľom separatistickej administratívy bolo na jednej strane prevziať kontrolu nad lukratívnym biznisom a zároveň znížiť počet kryptofariem. Tento plán však zatiaľ abcházskej de facto vláde nevychádza podľa pôvodných predstáv. Spotreba elektrickej energie v regióne vystrelila prudko nahor, pričom ťažba kryptomien je zodpovedná až za 30 percent celkovej miestnej spotreby elektrickej energie. Administratíva v Suchumi preto musela pristúpiť k obmedzeniu zásobovania prúdom na šesť hodín denne. Situáciu môže ešte viac zhoršiť skutočnosť, že vo februári by mala byť pre rekonštrukčné práce odstavená Ingurská vodná elektráreň.

Z dlhodobého hľadiska sa však kryptomeny po prekonaní prvých problémov môžu pre abcházsku vládu stať stabilným zdrojom príjmov. Dobre to ilustruje príklad iného separatistického regiónu – Podnesterska. Miestni separatisti dokázali počas vojny na začiatku 90. rokov tiež obsadiť kľúčovú elektráreň, v dôsledku čoho je Moldavsko dodnes nútené nakupovať od nich 80 percent svojej spotreby elektrickej energie. Na rozdiel od Abcházska tu nedošlo k snahe o centralizovanie kryptofariem v rukách separatistickej administratívy, zato miestne elity, ale i bežní obyvatelia, si na nich dokážu slušne privyrobiť.

• 

Príkladom je aj 25-ročný nezamestnaný muzikant a obyvateľ Podnesterska Roman Lucenko, ktorý si v minulosti len občasne privyrábal ako DJ v miestnych kluboch. Hlavným zdrojom jeho príjmov sa nedávno stalo šesť malých kryptofariem, ktoré má rozložené v bytoch svojich známych a rodinných príslušníkov. Tie mu pri cene 0,058 eura za kWh vynášajú v zhruba 375 eur mesačne, čo pri priemernej podnesterskej mzde 188 eur nie je zlý príjem. Oveľa viac sa pritom podľa dostupných informácií na ťažbe darí zarábať miestnym elitám napojeným na separatistickú vládu a Moskvu.  

Strategicky dôležitý zdroj pre spravodajské služby

V súvislosti s kryptomenami sa často spomína ich zneužívanie kriminálnym podsvetím. Nemenej dôležitý je ich potenciál pre spravodajské služby. Ešte v roku 2018 obžalovalo americké ministerstvo spravodlivosti 12 údajných dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky GRU zo zločinov financovaných prostredníctvom kryptomien. Podľa ministerstva malo ísť o členov dvoch jednotiek, ktoré prostredníctvom kryptomien získaných ťažením aj inými spôsobmi, mali financovať hackerské útoky na počítačové siete Demokratickej strany pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.

Výhoda kryptomien pre kriminálne skupiny a spravodajské služby spočíva v tom, že na rozdiel od bežných mien sa uskutočňujú ich transakcie mimo akejkoľvek kontroly bežných finančných inštitúcií a štátov. Tým poskytujú používateľom nebývalú mieru anonymity.

Dvoma hlavnými spôsobmi, ako získať kryptomenu, sú ich výmena vo virtuálnej zmenárni za bežnú menu alebo ich ťažba v oblastiach s nízkymi cenami za elektrinu, akými sú práve Abcházsko a Podnestersko. Nedá sa preto vylúčiť, že v týchto regiónoch lacno ťažia kryptomeny na svoje operácie aj ruské spravodajské služby. Paradoxne by tak časť ich operácií spolufinancovali Gruzínsko a Moldavsko, ktoré sa zároveň neraz stávajú ich terčom.