Elektromobily ako záchrana klímy? Podľa niektorých expertov sú výpočty chybné a výrazne sa zvýši spotreba energie

Na výrobu vozidiel bez spaľovacích motorov stále viac tlačí Európska komisia. Argumentuje potrebou znižovania emisií. Naprieč Európou sa preto vo veľkom investuje do výroby elektromobilov a Slovensko nie je výnimkou. Časť vedcov však upozorňuje, že zvýšenie počtu elektromobilov bude mať presne opačný efekt, ako tvorcovia európskej zelenej stratégie zamýšľajú.

Európska komisia v rámci Európskej zelenej dohody tlačí na to, aby na našich cestách bolo stále viac vozidiel, ktoré netvoria emisie. Ide najmä o elektromobily, ale napríklad aj autá na vodíkový pohon. V nasledujúcej dekáde by ich malo byť v Európe až 30 miliónov. K tejto dohode sa pridalo aj Slovensko a prejavuje sa to už i v zahraničných investíciách.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok (28.6.) informovali o investícii za 180 miliónov, ktorú plánuje automobilka Stellantis Slovakia. Peniaze majú ísť na prípravu výroby, ktorá v trnavskej automobilke nahradí tú súčasnú. Najmä na modely malých áut, z ktorých veľká časť bude poháňaná práve elektromotormi.

Materský koncern Stellantis, pod ktorý patrí trnavská automobilka, vznikol len začiatkom tohto roka spojením francúzskeho PSA a taliansko-amerického Fiat Chrysler.

Snaha aspoň čiastočne nahradiť elektromobilmi bežné spaľovacie motory je nielen v Európe masívne podporovaná bojovníkmi za znižovanie emisií. Stále viac odborníkov však varuje, že to nie je cesta, ako dosiahnuť zníženie emisií.

Otvorené listy odborníkov

Dovedna 171 odborníkov, vedcov a expertov zo štátov naprieč Európou, ale aj mimo nej, vyzvalo v polovici júna Európsku komisiu otvoreným listom, aby v oblasti dopravy navrhla technologicky neutrálne právne predpisy na ochranu klímy. Tie majú vychádzať z udržateľnosti a reálneho znižovania emisií skleníkových plynov.

Plánované zmeny v smerniciach o zdanení energie, regulácii CO₂ v prípade osobných áut a ťažkých nákladných vozidiel považujú signatári otvoreného listu za nedostatočné riešenie.

Ďalšia výzva smerovaná na Európsku komisiu sa objavila len tri dni po tej prvej. Znova ide o otvorený list odborníkov. V tomto prípade sa experti z Medzinárodnej asociácie pre vývoj udržateľných pohonných ústrojenstiev a vozidiel (IASTEC) opierajú o vedeckú štúdiu Thomasa Kocha z nemeckého Technologického inštitútu v Karlsruhe. Podľa nej sú súčasné výpočty v európskej zelenej stratégii chybné.

Opačný efekt

Vedci v druhom z otvorených listov tvrdia, že zvýšenie počtu elektromobilov povedie naopak k vyšším emisiám CO₂ z výroby elektriny. V konečnom dôsledku by tak zmena pohonu miliónov automobilov na elektrický k ochrane klímy neprispela. Naopak, došlo by k rastu emisií oxidu uhličitého z výroby elektrickej energie, ktorej by bolo so zvýšeným počtom elektromobilov potrebnej oveľa viac.

Odporcovia súčasného smerovania zelenej stratégie na boj proti klimatickým zmenám upozorňujú, že čím viac bude pribúdať elektromobilov, tým viac narastú nároky na spotrebu elektriny.

Nároky elektromobilov v istom bode už nebude možné vykryť len z obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými Európska komisia počíta a aktívne ich podporuje. „Stojíme za klimatickými dohodami, chceme redukovať CO₂. Vyzývame však Európsku komisiu, aby si uvedomila chybu, ktorú urobila pri výpočtoch. Elektromobilita je požehnaním len v polovičnej miere, než sa predpokladalo. Jej uhlíková stopa dvakrát presahuje odhady,“ uvádzajú signatári otvoreného listu.

Vedci však naďalej vidia cestu v používaní hybridných technológií. IASTEC tvrdí, že v európskych krajinách sa najlepšie javí na zníženie CO₂ naftový hybrid poháňaný zmesou R33. Práve dieselové motory sú však v Európe dlhodobo terčom odporu politikov aj zelených aktivistov.