Pri ukrajinskom megaprojekte zmenili pravidlá. Ťaží z toho známa americká firma

Súčasný moderný systém verejných obstarávaní Kyjev obíde na základe novely zákona. Podľa viacerých expertov a neziskových organizácií však predstavuje takéto dohodenie drahého megaprojektu americkej firme nebezpečný precedens do budúcnosti. Americká stavebná firma získala projekt v hodnote násobku ročnej americkej štátnej pomoci Ukrajine.

Ukrajinská vláda prijala ešte na začiatku júna návrh, ktorým z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňala výstavbu veľkého obchvatu okolo Kyjeva. To znamená, že vybrané stavebné spoločnosti získali projekty za najmenej 85 miliárd hrivien (približne 2,6 miliardy eur) bez transparentného výberového konania prostredníctvom verejného systému pre výberového konania ProZorro. Projekt obchvatu s celkovou dĺžkou okolo 150 kilometrov by mal byť zrealizovaný do roku 2025. A kto z tejto obrej zákazky bude ťažiť? Nuž, pripravte sa na lekciu z reálpolitiky – Američania. Konkrétne firma spojená s rekonštrukciou Iraku.

Rovnaké pravidlá pre takmer všetky projekty

Aby bolo jasné, že všetko je posvätené zhora, zákon predložil poslanec Arsenij Puškarenko z vládnej strany Sluha ľudu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Skorší pokus poslanca presadiť tento návrh príslušný parlamentný výbor odmietol. V konečnom hlasovaní však bol aj tak schválený vďaka tomu, že vládna strana má v parlamente nadpolovičnú väčšinu.

Na základe výsledku daného hlasovania sa na jednu z najväčších stavebných iniciatív v krajine nebudú vzťahovať žiadne výberové konania, správy a kontrolné opatrenia, ani samotný aukčný proces ProZorro alebo ukrajinský zákon o verejnom obstarávaní.

V praxi to znamená, že aj napriek obrovskému významu projektu by teraz mohla ukrajinská štátna cestná agentúra Ukravtodor zajtra teoreticky podpísať zmluvu s kýmkoľvek bez jej zverejnenia alebo akéhokoľvek iného dohľadu. Navyše, úradníci spoločnosti by mohli tieto zmluvy v budúcnosti ľubovoľne meniť a pridávať, alebo rušiť subdodávateľov podľa vlastného výberu.

Ukravtodor vo svojom tlačovom vyhlásení napísal, že novela zákona je vylepšením systému ProZorro. Neoficiálne však bolo skloňovaných viacero alternatívnych vysvetlení, ako sú neochota zahraničných investorov zapájať sa do existujúceho modelu výberových konaní, prípadne idea, že by mohlo ísť o pilotný projekt pre reformu systému ProZorro. „Súčasné pravidlá obstarávania znemožňujú medzinárodným hráčom s dostatočným kapitálom vstúpiť na náš trh,“ uviedol riaditeľ ukrajinského Inštitútu pre verejnú politiku a konzulting Serhij Bykov. Ako efektívnejšiu alternatívu vidí „medzinárodný formát zmlúv EPC + F“, teda inžiniering, obstarávanie, výstavba + financovanie.

Ako však pre americký think tank Atlantická rada napísal poslanec kyjevského mestského zastupiteľstva a bývalý zástupca ukrajinského ministra hospodárstva Max Nefyodov, žiadne z týchto vysvetlení nedáva veľmi zmysel. Podľa jeho názoru je zmena zákona v skutočnosti len jednoduchým riešením pre spoločnosť Ukravtodor, ktorá opakovane verejne kritizuje terajší systém výberových konaní, pričom sama v minulosti čelila viacerým obvineniam z manipulovania tendrov, ako aj z rôznych podvodov. Nejasná formulácia novely zákona navyše podľa Nefyodova vytvára priestor na podpisovanie nevýhodných kontraktov na ďalšie produkty a služby spojené s projektom.

Ako upozorňuje Transparency International, náklady na projekt predstavujú viac než desať percent celkovej sumy obstarávania, ktorú subjekty obstarávajúce finančné prostriedky z rozpočtu prostredníctvom ProZorro úspešne vykonali za celý rok 2020. Podľa mimovládnej organizácie tento spôsob realizácie projektu výrazne zvýši percento ukrajinských rozpočtových prostriedkov, ktoré budú minuté mimo systému ProZorro, čo „vytvára vážnu hrozbu korupcie“, a „nebezpečný precedens pre iné odvetvia“.

Americký gigant s problematickou históriou

Ešte pred prijatím kontroverznej zmeny zákona sa známymi stali aj tí, ktorí z nej budú pravdepodobne ťažiť. Na konci mája totiž Ukravtodor podpísal memorandum o vzájomnom porozumení pri implementácii projektu s najväčšou americkou stavebnou spoločnosťou Bechtel Overseas Corporation, ktorá sa tak pripojí k čínskej firme Poly Changda Engineering Co.

Na základe dostupných informácií nateraz nie je zrejmé, aká veľká časť projektu sa spoločnosti Bechtel ujde, no keďže ide o jednu z najväčších stavebných spoločností na svete, dá sa predpokladať, že s jeho čiastkovou realizáciou sa neuspokojí. Celková hodnota projektu, približne 2,6 miliardy eur je pritom omnoho vyššia než priemerná ročná finančná pomoc USA Ukrajine. Napríklad na fiškálny rok 2020 vyhradil americký kongres pre Ukrajinu 698 miliónov dolárov (587 miliónov eur). Celková finančná podpora Ukrajiny zo strany Washingtonu dosiahla od roku 2014 približne 3,7 miliardy dolárov, teda asi 3,1 miliardy eur. Okrem toho dal Washington Kyjevu ešte aj tri záruky za štátne pôžičky – každú v hodnote jednej miliardy dolárov (približne 840 miliónov eur).

Spoločnosť Bechtel založil v San Franciscu ešte v roku 1906 Warren A. Bechtel, ktorý začal už v roku 1898 stavať železnice v dnešnej Oklahome pomocou páru mulíc. V roku 1906 získal prvý štátny kontrakt na vybudovanie časti Západnej tichomorskej železnice a následne vybudoval jednu z najväčších a najúspešnejších stavebných spoločností na svete.

Obľubuje megaprojekty

Bechtel má na svojom konte viacero amerických megaprojektov vrátane Hooverovej priehrady, systému metra v San Franciscu a niekoľkých jadrových elektrární. Spoločnosť však úspešne expandovala aj do zvyšku sveta. Vybudovala železobetónový sarkofág nad poškodeným jadrovým reaktorom v Černobyle, po irackej invázii do Kuvajtu uhasila požiare na miestnych ropných poliach, ktoré následne zrekonštruovala a taktiež vybudovala mesto pre 200-tisíc obyvateľov v púšti Saudskej Arábie.

Hoci sa spoločnosť Bechtel týmito úspechmi rada pochváli, v minulosti čelila neraz viacerým podozreniam nielen z nedodržiavania štandardov, ale aj zasahovania do politiky. V marci 2003, len dva dni po začiatku americkej invázie do Iraku, zorganizovali obyvatelia San Francisca masový protest pred centrálou spoločnosti, na ktorom požadovali jej uzavretie práve v súvislosti so začiatkom vojny. Ako ešte vtedy upozornil projekt Corpwatch, „viacerí vrcholoví zamestnanci korporácie, vrátane Georgea Shultza, využívali svoj politický vplyv a aktívne lobovali za začatie invázie, zatiaľ čo kľúčoví členovia predstavenstva a zamestnanci firmy Bechtel s poradnými pozíciami v administratíve vtedajšieho prezidenta Georgea Busha pomohli zabezpečiť, aby práve ich spoločnosť dostala jednu z najlukratívnejších zmlúv na prestavbu toho, čo pomohli zničiť“.

Ako ďalej zdôraznil projekt Corpwatch, spoločnosť dostala prvý takýto kontrakt v hodnote takmer 700 miliónov dolárov už 17. apríla toho istého roku. Po započítaní inflácie by pri dnešnej hodnote dolára išlo o vyše jednu miliardu. Americká vláda vtedy Bechtelu kontrakt odklepla, podobne ako ukrajinské úrady v súčasnosti, na základe zákulisných dohôd bez akéhokoľvek transparentného obstarávania. Finálna podoba zmluvy navyše nebola zverejnená a americký daňoví poplatníci sa nemohli dozvedieť, ako bolo s ich peniazmi v tomto prípade naložené. Potenciálnym problémom však pri spoločnosti Bechtel nie je len spôsob, akým sa dostáva k zákazkám, ale aj výsledok práce a jej konečná cena.

Bechtel nakoniec v Iraku dostal kontrakt na rekonštrukciu infraštruktúry v celkovej hodnote 1,8 miliardy dolárov, čo po započítaní inflácie predstavuje 2,5 miliardy dolárov pri dnešnej jeho hodnote (2,36 miliardy eur). Z hodnotenia federálnych vyšetrovateľov z roku 2007 vyplynulo, že spoločnosť dokázala splniť pôvodné ciele pri menej než polovici projektov, pričom viaceré neboli nikdy dokončené. Pre úplnosť treba dodať, že vyšetrovatelia videli veľkú časť viny za tento stav aj na strane Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj.

Transylvánska sága s drahým koncom

Pre Ukrajinu by mohla byť mementom najmä skúsenosť susedného Rumunska, ďalšieho amerického spojenca v regióne, ktorému mal Bechtel vybudovať takzvanú Transylvánsku diaľnicu. Spolupráca s americkou spoločnosťou nakoniec do veľkej miery aj vďaka nekompetentnosti rumunskej vlády skončila tak, že Bukurešť v priebehu desiatich rokov minula obrovské množstvo verejných prostriedkov, pričom naspäť dostala len mizivý úsek pôvodne dohodnutej cestnej komunikácie.

Podľa dohody z roku 2003 mala spoločnosť vybudovať 415-kilometrovú diaľnicu, ktorá by spojila mesto Brašov s maďarskými hranicami. Projekt mal v tom čase stáť 2,2 miliardy eur. O desať rokov neskôr, v roku 2013, bola dohoda už dvakrát modifikovaná, pričom postavených bolo len 52 kilometrov, no za sumu 1,4 miliardy eur. V tom istom roku nová vládna koalícia zmluvu s americkou spoločnosťou zrušila, pričom zaplatila ešte aj zmluvnú pokutu vo výške vyše 37 miliónov eur.

Vláda nakoniec aj napriek sľubom zverejnila len časť dodatkov, keďže pôvodnú zmluvu údajne nedokázala nájsť. Hoci za vzniknutú situáciu niesli podľa expertov značnú mieru zodpovednosti aj viaceré rumunské vlády, zo zverejnených materiálov vyplynulo, že konečná cena, ktorú by Bukurešť mala spoločnosti Bechtel na základe dodatkov za celý úsek po novom zaplatiť, dosiahla až desať miliárd eur.

Okrem problematickejších kapitol má za sebou firma Bechtel aj veľké množstvo úspešných projektov. Jej účasť na vybudovaní obchvatu okolo Kyjeva preto rozhodne neznamená, že projekt bude neúspešný. Omnoho väčšou hrozbou pre Ukrajinu z dlhodobého hľadiska je skôr spôsob, akým sa k zákazke dostala. Teda účelovým obídením moderného systému výberových konaní, ktorý býva považovaný za jeden z najväčších úspechov porevolučnej Ukrajiny.