TowMeot - Kresťanský rap na Slovensku žije

ba_vecer_fb_00078-Janka-Vilmanis Foto: archív autora

Ak vám posledné slová notoricky známej vety z knihy Genesis, v ktorej Boh hodnotí svoj finálny výtvor – človeka – znejú povedome, nemýlite sa. Z hebrejčiny ich prekladáme ako „veľmi dobrý” a rovnaký názov (štylizovaný ako TowMeot) nesie aj dlhoočakávaný album nitrianskeho rapera Augustína, a.k.a. Martina Dvornického.

Kresťanský rap nie je oxymoron. Žáner, ktorému často dominuje expresívnosť a témy za hranicou dobrých mravov či dokonca zákona, je takým z jednoduchého princípu – pre dôraz na autenticitu. Rap je dlhodobo považovaný za slobodné médium, kde má ktokoľvek právo povedať čokoľvek – a to ktokoľvek platí doslova. Jediné, čo potrebujete, je mať názor a odvahu, rapovať môžete o vyrastaní na ulici, drogách a ľudských osudoch, ale aj o literatúre, vesmíre alebo o Bohu.

Práve preto je trochu paradoxné, že kresťanský rap na Slovensku pôsobí ako nejestvujúci, minimálne pre typického hudobného všežravca. Zatiaľ čo tunajšia chválová scéna ponúka samé silné mená, mnohé s európskym exportným potenciálom, rap dlhodobo nemá výraznejšieho predstaviteľa s väčším než lokálnym presahom. Svetlou výnimkou bola bratislavská formácia Regiment, toho času však už takmer dekádu neaktívna. Hoci teda Augustín nemá vyšliapanú cestičku úspešnými predchodcami, jeho debut má práve kvôli jeho celoslovenskému potenciálu a prázdnemu ihrisku vynikajúcu štartovaciu pozíciu.

Dramaturgia tracklistu je vydarená a nevydarená zároveň. Na jednej strane ponúka neokukaný moment – kerygmatickú postupnosť. Piesne tematicky plynú od povestného prázdneho miesta v ľudskom vnútri cez konverziu až po kresťanský život v komunite Cirkvi. Táto postupnosť kopíruje používanú štruktúru ohlasovania evanjelia v duchu evanjelizačných zásad a má veľký potenciál poslucháčovi dávkovať svoje posolstvo premysleným a zároveň prirodzeným spôsobom. Dramaturgia začne škrípať v momente, keď sa zameriame na produkcie, teda hudobné podklady – po úvodnom singli On tam bol nasledujú tri veľmi podobné beaty, postavené na pomalom tempe, molovom klavíri a melancholickej atmosfére. O to viac poteší, že piaty track – To je jedno, kde si – je úplne iný a zaujme ideou aj súčasným zvukom.

Podobný pocit môže poslucháč získať pri pohľade na spolupráce. Cédečku okrem Augustína dominuje Jana Zubajová, ktorú počujeme až v štyroch piesňach. O to pestrejšie pôsobí posledná Spolu, kde sa počas piesne vystrieda viac MC’s ako na celom albume dovtedy. Ak ale vezmeme do úvahy, že ide o monotematickú platňu s konzistentnou atmosférou a jednoznačným evanjelizačným zámerom, môžeme obe výhrady odpustiť. Augustínovi ide pravdepodobne viac o to poslucháča vtiahnuť a hovoriť k nemu, než ho každou ďalšou piesňou prekvapiť. Navyše, okrem niekoľkých ďalších maličkostí (občasná detinskosť a miestami chýbajúca jazyková korektúra textov) sa totiž doske nedá vytknúť asi nič.

Štýlovo je (s niekoľkými výnimkami) zasadený v klasickom boombape, teda klasickom rapovom zvuku a tempe z 90tych rokov. Tomuto štýlu najviac svedčia silné výpovede a story-telling. To, že táto poloha najviac sedí aj Augustínovi, môžeme počuť napríklad v Konverzii alebo On tam bol (kde má skvelý part aj jeho kolega Puer Dei). Martin je celkovo nadpriemerný textár a je možné, že po druhom vypočutí si už niektoré texty budete recitovať s ním. Album je na niektorých miestach hravý a inovatívny, zároveň takmer po celý čas muzikálny a plný, čo sa posolstva týka. Už sme písali, že tematicky je TowMeot zameraný na neveriaceho poslucháča, no sme presvedčení, že zaujme aj veriacich kresťanov – texty sú často modlitbami či vyznaniami. Keby biblický kráľ Dávid žil dnes, je veľmi pravdepodobné, že by Žalmy vyšli ako rapový projekt.

Dnes je rap jednoznačne najpopulárnejším hudobným žánrom v showbiznise a dôležitejšie je v ňom to, ako to znie než to, o čom hovorí. Augustín sa vo svojom debute na túto cestu nevyberá a prikláňa sa viac k sofistikovanosti a hĺbke než k modernému zvuku a plochým témam. To, ako skĺbiť to najlepšie z oboch svetov, je výzva hodná celej hudobnej kariéry. Augustín je so svojím prvým albumom rozhodne na dobrej ceste – TowMeot má potenciál zasiahnuť neveriacich poslucháčov, rovnako ako upútať tých, ktorí Krista poznajú. V oboch skupinách budú asi spokojnejší tí, ktorí rap nepočúvajú na dennej báze, neurazia sa však ani rapoví fajnšmekri. V akejkoľvek skupine sa teda nachádzate, určite dajte Augustínovmu debutu šancu.

autor: Ján Hudáček


Ďalšie články