Náš štát i Európska únia sa pustili do zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Žiaľ, tento zdanlivo neutrálny pojem sa ukazuje byť nástrojom zameraným proti rodine. V podstate sú tri možnosti, ako môže štát zosúlaďovať rodinný život a prácu.

Po prvé, môže uprednostniť rodinu pred prácou, teda najmä pomôcť zosúladiť pracovný život tak, aby bol kompatibilný s rodinou. Napríklad vytvoriť podmienky pre rodiny s malými deťmi, aby mamičky nemuseli odchádzať do práce a mohli sa deťom naplno venovať aspoň prvé tri roky. Preto, lebo mama je lepšia ako jasle. A ako hovorí náš zákon o rodine: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ Tento model môžeme nazvať prorodinným, alebo aj konzervatívnym.

Druhá možnosť je nechať na rodičoch, nech si sami vyberú, či chcú pracovať, alebo starať sa o rodinu a vytvoriť im vhodné podmienky pre ktorékoľvek rozhodnutie. Tento model môžeme nazvať liberálnym.

A tretia možnosť je uprednostniť prácu pred rodinou a vymýšľať všakovaké výhody, ciele a politiky, ktoré majú za cieľ dostať matku čím skôr do práce a dieťa do jaslí. Tento model sme pôvodne nazývali marxistickým (prípadne trockistickým), dnes ho pokojne možno nazývať progresivistickým. Jeho veľkým propagátorom bol Lenin s Trockým, dnes najmä Európska únia a rôzne progresívne zoskupenia.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.