Spoluzakladateľ Exodu 90: Spôsob, akým dnes žijeme kresťanský život, je príliš zženštilý

Moderných mužov nikto neučil, ako byť mužmi. Cieľom moderného života je zbaviť sa utrpenia a urobiť život čo najjednoduchším. To je ale opak kresťanského života. Pokiaľ od kresťanstva odoberiete asketizmus, odoberiete z neho celý jeho zápas, vraví spoluzakladateľ čoraz populárnejšieho programu pre mužskú spiritualitu Exodus 90 Nathaniel Binversie.

Exodus 90 je program pre mužskú spiritualitu, ktorý vznikol ako program duchovných cvičení pre katolíckych seminaristov. Po počiatočných úspechoch sa autori rozhodli program rozšíriť aj pre kňazov, biskupov a nakoniec aj laikov. Exodus 90 má štyri piliere: 90-dňové obdobie, modlitbu, askézu a bratstvo. Najväčšiu popularitu si získal v anglosaskom svete a, možno trochu prekvapivo, u nás na Slovensku.

Každý muž zapojený do projektu sa zaväzuje denne v tichu modliť aspoň 20 minút. Súčasťou modlitbového programu je čítanie 90 úryvkov z knihy Exodus a príslušných zamyslení.

Asketizmus počíta s viacerými prvkami. Sprchovať sa môžete iba studenou sprchou, musíte abstinovať od alkoholu, odrieknuť si stravu medzi hlavnými jedlami dňa, zriecť sa sladkých nápojov, televízie a filmov. Počúvať sa môže len hudba, ktorá povznáša dušu k Bohu, počítač a telefón sa smie používať výhradne na prácu alebo štúdium. V neposlednom rade treba pravidelne a intenzívne cvičiť. Asi neprekvapí, že zodpovedné dodržiavanie týchto asketických disciplín sprevádza aj úbytok telesnej hmotnosti.

Pilier spoločenstva v rámci projektu Exodus 90 spočíva vo vytvorení skupinky piatich až siedmich mužov s jedným vedúcim. Skupinka by sa mala stretávať ideálne tri razy do týždňa na maximálne polhodinku. Minimum je aspoň raz do týždňa, pričom jej cieľom je vzájomné duchovné povzbudenie a rast. 

Štandard sa o programe rozprával s Nathanielom Binversiem, ktorý je jedným zo zakladateľov projektu Exodus 90, a v súčasnosti pôsobí ako jeho obsahový riaditeľ. Študoval na Univerzite svätého Tomáša v Saint Paul. Po ukončení štúdia teológie zbieral skúsenosti ako misionár vo viacerých kresťanských organizáciách. So ženou a dvoma dcérami žije v americkom štáte Indiana.

Ako Exodus 90 vlastne vznikol?

Začalo sa to v seminári s otcom Brianom Doerrom. Uvedomil si, že účastníci seminára, ľudia, ktorí by mali byť „svätými mužmi“, tiež bojujú so všemožnými nástrahami sveta. Či už ide o pornografiu, videohry alebo závislosti na jedle, pití alebo čomkoľvek, pre čo nemohli slobodne šíriť slovo Božie. Doerr v tom čase v seminári formoval svojich zverencov, začal pracovať s malou skupinou desiatich, pätnástich ľudí a po celý rok čítali z knihy Exodus. Na konci roka všetci účastníci pri pohľade späť povedali, že išlo o najťažší a zároveň najplodnejší rok, aký kedy v seminári prežili.  

Aj vy ste boli v seminári?

Áno, bol, ale nie v tomto konkrétnom. Na inom mieste.

Kedy sa to začalo?

Takmer osem rokov dozadu, v roku 2013. Bolo to úspešné, pričom Exodus v tejto pôvodnej podobe fungoval ďalšie tri roky s tromi rôznymi skupinami. Súčasný riaditeľ Exodu 90 James Baxter bol účastníkom jednej z týchto skupín, ale kňazský seminár sa rozhodol opustiť. Otec Doerr mu pri odchode povedal: Ak je to pre mužov v seminári takéto, že nie sú slobodní, tak čo potom bežní laickí veriaci, ktorí nie sú takí „svätí“? Musia byť k týmto nástrahám oveľa viac primknutí. Ako môžu byť dobrými manželmi a otcami. Kto ich to naučí?

To bol dôvod, pre ktorý chcel otec Doerr sprístupniť túto skúsenosť všetkým mužom. Rozhodol sa preto spísať zamyslenia na každý deň programu a rozposlal to postupne mailom mužom, ktorí sa vtedy na tomto duchovnom cvičení zúčastnili. James Baxter viedol veci v tom zmysle, že založil spoločnosť a prácu otca Doerra sprístupňoval záujemcom.

Po 90 dňoch, keď bolo poslaných tých 90 emailov, sa tieto zamyslenia rozhodli zverejniť v knihe. Keď dáte 90 emailov do jednej knihy, tak si viete predstaviť, ako „dobre“ to bude vyzerať. No asi nie veľmi dobre. Ale cvičenie bolo ohromne plodné a účastníci dostávali množstvo milosrdenstva.

Aká bola vaša rola?

V tej dobe som sa na Exode 90 zúčastnil dva razy. Bol som v seminári s Jamesom a skončil som ako misionár medzi vysokoškolákmi. Mal som práve dokončiť svoje magisterské štúdium z teológie, ale vedel som, že chcem so svojim životom robiť niečo iné. Pridal som sa teda k Jamesovi a ešte jednému chlapovi v tejto vznikajúcej spoločnosti. Jednou z mojich prvých úloh bolo prepísať Exodus. Ponechal som veľkú časť toho, čo napísal otec Doerr, ale trochu som to učesal a upravil tak, aby to vyzeralo lepšie a konzistentnejšie.

Kedy začal byť program Exodus verejne dostupný?

Pred šiestimi rokmi. Takže je to pomerne mladý program.

Máte nejaké štatistiky zo sveta? Viete koľko ľudí si stiahlo aplikáciu Exodus 90 napríklad na Slovensku?

Na Slovensku je to niečo cez tisíc mužov, ktorí si za členstvo zaplatili. Ale zrejme ich bude viac, keďže mnohí si našli preloženú slovenskú verziu ešte predtým, ako sme ju stihli preložiť my a naďalej absolvujú Exodus týmto spôsobom.

A aké sú globálne štatistiky?

Celosvetovo je to približne 40-tisíc mužov, ktorí si našu aplikáciu stiahli.

Väčšina je, predpokladám, z USA.

Áno.

Keď porovnáte čísla s Európou v prepočte na počet obyvateľov, kde je Exodus 90 populárnejší?

V prepočte na obyvateľstvo vám to neviem presne povedať, ale môžem povedať, že medzi top krajinami, v ktorých je o Exodus najväčší záujem sú Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Írsko a Spojené kráľovstvo, teda všetko anglicky hovoriace krajiny. Za nimi nasleduje Slovensko. Takže vaša krajina je, v počte stiahnutí Exodus 90, prvá anglicky nehovoriaca krajina.

Ako je možné, že je Slovensko tak vysoko?

To je dobrá otázka. Mali sme webovú stránku ešte pred tým, ako Exodus vôbec vznikol, volala sa „Tí katolícki muži“ (Those Catholic Men). Neviem, ako sa muži na Slovensku o tejto stránke dozvedeli, ale nech už je dôvod akýkoľvek, na tejto stránke máme množstvo interakcií zo Slovenska. Keďže máme toľko práce s týmto programom a sústredíme naň všetok náš čas, tak sme tú stránku už predali, ale keď nám patrila, mali sme na nej reklamu na Exodus. Preto vieme, že mala úspech a pomohla ľuďom zmeniť životy. Myslím, že takto sa množstvo Slovákov spočiatku dozvedelo o Exode 90, ale ako tú pôvodnú stránku objavili, tak to netuším.

Sám ste povedali, že Exodus sa snaží pomáhať mužom, aby boli mužmi. Zabudli podľa vás moderní muži, ako byť mužmi?

Áno, ale skôr by sme mohli povedať, že ich to nikto nikdy neučil. Niektoré veci, ktoré som sa ja a ďalší muži cez Exodus 90 naučili, sú veci, ktoré by sme sa možno naučili, ale nie dosť na to, aby sme ich začali praktikovať. A potom sú veci, ktoré by sme sa nenaučili nikdy.

Ako napríklad?

Napríklad dar asketizmu alebo dar toho usporiadať si svoj život každý deň a pokúsiť sa usporiadať každý moment dňa, alebo prebrať na seba malé utrpenia pre dobro svojej rodiny.

Zvykli sme si mnohí na to, že nám je všetko darované a nie je na to potrebná žiadna snaha či utrpenie?

Prinajmenšom je to cieľ moderného života. Zbaviť sa utrpenia a urobiť život čo najjednoduchším. To je opak kresťanského života.

Moderný pohľad na zmysel života je presne opačný. Mali by sme vyskúšať čo najviac vecí, užívať si. Chce ísť Exodus proti súčasným trendom modernej doby?

Nepovedal by som, že by to bolo úmyselné. Nestanovili sme si, že chceme ísť úplne opačným smerom ako celá kultúra. Cieľom bolo vytvoriť cvičenie, ktoré by bolo čo najkresťanskejšie. Tak to jednoducho vyšlo, že kultúra je v protiklade s kresťanstvom. Na Exode 90 nie je nič nové, je to kresťanstvo, len je reprezentované v peknom oranžovom okienku, ktoré je v našej aplikácii.

Exodus dáva dôraz na mužskú stránku kresťanského života, maskulinitu. Mnohí muži, ktorí nie sú veriaci, však vnímajú kresťanstvo ako niečo zženštilé. Mýlia sa?

Áno, absolútne. Kristus bol dokonalý kresťan a bol to muž. To, ako žil po mužskej stránke a stránke kresťanskej, bolo veľmi odlišné od toho, ako to vnímame dnes. Najmä, keď vezmeme do úvahy, čo sme práve hovorili o asketizme alebo o tom, ako si usporiadať život jeden pre druhého. Keď odoberiete tento aspekt kresťanstva, tak ste odobrali z kresťanstva celý jeho zápas.

Potom chápem, ako môže byť kresťanstvo vnímané ako zženštilé. „Len buďme na seba dobrí, potľapkávajme sa po ramenách, objímajme sa.“ Chápem, že to tak môže pôsobiť, ako keby to bola materská výchova. Ale toto nie je kresťanstvo, toto nie je skutočný boj, toto nie sú ľudia stojaci pred potratovými klinikami, pretože deti zomierajú. Toto je niečo veľmi odlišné.

Hovoríte, že existuje aspekt kresťanstva predstavujúci materinskú lásku, ale kresťanstvo nie je len o tom.

Správne.

Kto je zodpovedný za to, že neveriaci ľudia vnímajú cirkev ako zženštilú? Je to problém cirkvi?

Myslím si, že je trochu silné povedať, že je to problém cirkvi. Je to však problém ľudí v cirkvi? Áno, je. Spôsob, akým žijeme kresťanský život ako ľudia, je príliš zženštilý. To ale neznamená, že cirkev je na vine, pretože sa v tomto smere nezmenila. Zmenilo sa to, ako kresťania žijú svoj život, zmenilo sa prežívanie našej viery. Takže to my sme ten problém, že cirkev je v takomto stave a je vnímaná ako príliš zženštilá.

Máte podporu amerických biskupov?

Áno, máme. Náš biskup v Indiane Kevin Rhoades nás podporuje. Ale sme iniciatíva, ktorá ide odspodu, nechceli sme na ľudí ísť z vrchných vrstiev cirkvi.

Viacerí muži zastávajú ten prístup, že pokiaľ majú problém, mali by sa s ním vysporiadať sami. Muž by nemal chodiť za psychiatrom či sa s problémami podeliť s inými ľuďmi. To je ale opak toho, čo ponúka a odporúča Exodus.

Hovorí sa, že Satan nás rád izoluje. Takže čím viac nás izoluje, tým je to pre jeho úspech lepšie, pretože ako kresťania sme stvorení k obrazu Božiemu, ktorý je svätou trojicou, jednotou a my sme tiež stvorení pre jednotu. Rastieme viac ako Kristus, ak žijeme, tak ako žil on, teda v jednote.

Ak nás Satan rozdelí a oddelí od jednoty s ostatnými, tak začneme byť stále menej podobný Kristovi, a tým sa dostávame do kruhu stále väčšej izolácie a sme stále menej kresťanmi. Takže muž, ktorý sa snaží vyriešiť svoje vlastné problémy osamote, to robí úplne opačne, ako by to kresťan mal robiť.

To je dôvod, pre ktorý v Exode 90 kladiete taký dôraz na bratstvo.

Absolútne, pretože potrebujeme jeden druhého.

Exodus však v tomto smere ide ďalej. Program radí, že muži by sa mali zriecť kontroly a nechať veci na Boha. S tým má množstvo mužov vrátane mňa problém. Nedáva nám predsa Boh mozog, úsudok a slobodnú vôľu na to, aby sme rozmýšľali racionálne, analyzovali situáciu a vyriešili problémy?  

Áno, Boh nám dáva mozog a slobodnú vôľu, takže môžeme slobodne robiť veci osamote alebo s ostatnými. Ak by sme nemali intelekt a vôľu, nemali by sme tú slobodu rozhodnúť sa, že budeme spoliehať na iných. V skutočnosti by sme na nich museli spoliehať. Boli by sme otrokmi toho, že sa musíme spoľahnúť na druhých. Nemali by sme možnosť výberu. My však tento slobodný výber máme, čo z toho robí úžasný dar. Či už sa rozhodneme odovzdať učeniu cirkvi, Bohu, alebo sa odovzdáme manželke a ju požiadame, aby sa odovzdala nám.

Pozrite sa na akúkoľvek armádu. Ak v ozbrojených nie ste ochotní podvoliť sa tým, ktorí sú vám nadriadení, ako dlho asi v armáde vydržíte? Asi nie veľmi dlho. Máte však slobodu rozhodnúť sa, čo budete robiť. Povedať si, som chytrejší ako chlapík, čo mi velí. Áno, môžete byť, ale fakt, že sa nechcete podvoliť hierarchii ukazuje, že nemáte kontrolu nad sebou samým. Nemáte sebadisciplínu. Teda aspoň vtedy, pokiaľ je váš vojenský líder dobrý. Pokiaľ je zlý, tak potom to je iná vec. Predpokladajme ale, že ten veliteľ je dobrý.

Rovnako je to v cirkvi. Vyžaduje si to väčšiu silu a disciplínu, aby ste mali toľko sebakontroly nad svojimi pohnútkami, aby ste boli ochotní odovzdať sa Bohu a nasledovať ho s tým, že on má pre nás ten najlepší plán.

Ako je to s rastom Exodu? Ako sa vyvíja počet účastníkov?

Našu aplikáciu od začiatku využilo asi 40-tisíc ľudí. Ich počet postupne pribúda. Myslím, že vlani sme mali približne 13-tisíc len v období do Veľkej noci. Tento rok to bolo okolo 15-tisíc ľudí od začiatku roka do Veľkej noci. Bolo to pritom uprostred covidu, keď väčšina svätostánkov zaznamenala vážny prepad návštevnosti. Exodus však rástol.

Zaznieva, že pandémia covidu nie je vhodné obdobie na Exodus, pretože ľudia aj tak zažili viac utrpenia ako obvykle. Netreba preto pridávať ďalšie a navyše sa trápiť askézou.

Absolútne s tým nesúhlasím. Myslím, že je to nepochopenie zmyslu samotného utrpenia. Títo ľudia hovoria: „Máme tu dosť utrpenia, nemali by sme pridávať ďalšie.“ To je ale nepochopenie toho, na čo utrpenie slúži. To je ako povedať: „To je dostatočné bremeno, ďalšie už nepotrebujem, keď mám toto niesť osamote.“ To bremeno môže byť ale ľahšie, ak ho pridáte správnym spôsobom.

Exodus nám umožňuje nahliadať na utrpenie cez úplne novú optiku. Predtým ľudia nemohli uveriť tomu, že musia nosiť rúška a dodržiavať rozostupy, ale teraz to vnímajú tak, že si dávajú na seba rúška, aby odľahčili bremeno, ktoré ich v živote ťaží. To nám umožňuje vidieť utrpenie z úplne iného pohľadu.

Aj Exodus nás učí vidieť utrpenie v tomto svetle. Nielen z disciplín, ale aj z každodenných zamyslení. Pridávať si ďalšie a ďalšie ťažkosti, to by bolo hlúpe, ale zamyslenia a písmo nás týmto obdobím vedia previesť.

Dôležitý je cez pandémiu aj aspekt bratstva. Keď sme stále oddelení jeden od druhého, tak je jasné, že jeden druhého potrebujeme, takže toto je najlepšia doba mať odhodlané bratstvo. Aj keď to znamená len stretnutia online, tak je to lepšie ako úplná izolácia.

Hovorí sa, že pán Boh nám naloží len také bremeno, aké unesieme.

Nesúhlasím, pretože si myslím, že nám vždy nadelí viac, ako unesieme. To nás učí, že aby sme to zvládli, musíme sa mu podvoliť. Učí nás to, že potrebujeme jeho milosť. Ak by nám nadelil vždy len toľko, koľko môžeme uniesť, tak by sme boli len pyšnejší a umožnilo nám to cítiť sa, ako keby sme sa mohli od Boha separovať, akoby sme ho nepotrebovali. Je to ako spoliehať sa, že nám nikdy nenadelí viac, ako by sme zvládli osamote, keď máme napríklad finančné problémy v rodine alebo v manželstve. Že nepotrebujeme Boha, pretože nám nikdy nenaloží na plecia viac, ako by sme zvládli. To nedáva zmysel. On nám vždy nadelí väčšie bremeno. Aj Exodus nás učí, aby sme si nabrali viac, ako zvládneme. A keď to nedokážeme urobiť perfektne, učí nás to pokore.

Exodus je náročný program. Je jeho cieľom byť natoľko ťažký, aby bol de facto nezvládnuteľný?

Áno, podstúpil som Exodus päťkrát a päťkrát som zlyhal. Znamená to, že sa v polovici vzdám? Nie, vždy to dokončím, aj keď sa mi stane, že si dám mäso, keď by som nemal, a podobne. Takže, áno, má to byť také ťažké, pričom pri našom zlyhaní sa zveríme svojim bratom, že sme zlyhali.

Prečo je pre ženy určená iná verzia Exodu?

Neviem o tom, že by bol nejaký Exodus pre ženy, ktorý by sme potvrdili my ako organizácia.

Takže ide iba o slovenskú verziu?

Sú tu ešte iní ľudia, ktorí v USA robia podobné veci, ale my s nimi nesúhlasíme.

Prečo?

Stretli sme sa s náboženským rádom žien a asi deväť mesiacov sme zisťovali, či by sme mali vytvoriť verziu Exodu 90 pre ženy. Prvá a najhlavnejšia príčina toho, prečo Exodus 90 nie je pre mužov aj ženy je ten, že je napísaný špecificky pre mužov, pre mužské duchovno. Samotné zápisky by nezodpovedali ženskej spiritualite.

Bolo by neúctivé povedať, že ženy sú rovnaké ako muži. Pretože to tak nie je, tak ako muži nie sú rovnakí ako ženy. Z rešpektu voči ženám sme preto museli povedať: „Toto vám nepomôže a musíte to pochopiť“ a nepozvali sme ich medzi nás. Ale sú ženy stále prizývané k účasti na modlitbách a v sesterstvách či komunitách? Áno, absolútne. To je podstata kresťanského života, ale nie v rovnakom zmysle, ako to robíme my v Exode 90. Muži sa stavajú k výzvam odlišne ako ženy. Majú v živote iné útrapy ako ženy. Je to jednoducho odlišné a odlišný je v tomto smere aj asketizmus. Asketické disciplíny by sa preto museli zmeniť, rovnako zamyslenia aj modlitby, a potom je tu rozmer bratstva a sesterstva. Tu prišlo k názorovým nezhodám s týmto náboženským združením, keď sme im hovorili, ako by sme to urobili.

K akým?

Oni si vtedy uvedomili, že malé skupiny pre ženy by nemali byť rovnako stavané alebo veľké ako tie pre mužov. Poukazovali na to, že ženy sú oveľa viac náchylné k porovnávaniu sa s inými ženami vo veľmi odlišnom zmysle ako to robia muži. Keď sa muž porovnáva s iným mužom, tak to vzbudzuje odhodlanie, ale keď sa ženy porovnávajú s inými ženami, tak často dochádza k tomu, že to na ne doľahne a je to pre ne horšie. Preto nám toto náboženské združenie žien vravelo, že ak by to mali robiť ženy, tak by sa dala vytvoriť malá skupina žien, ale zdieľanie by nemalo mať rovnakú dynamiku.

Žena by sa možno zverila jednej alebo dvom, ktorým naozaj verí a vie, že ju majú rady. Kdežto muži sa dajú dokopy s piatimi úplne náhodnými chlapmi, s ktorými sa ani nepoznajú a stále dokážu byť jeden pre druhého výzvou a môžu tak rásť. Takže sme si uvedomili, že je tu množstvo odlišností a Exodus 90 pre ženy by sme robiť nemali. Druhý problém, ktorý sa z nášho pohľadu v katolíckych kruhoch objavil, sú pokusy, ktoré kopírujú Exodus 90 a chytajú sa presne do tých pascí, ktorým sa snažíme vyhnúť. Preto so žiadnou takouto skupinou, ktorá by chcela robiť Exodus 90 pre ženy, nesúhlasíme, pretože vieme, že nepomáhajú tak, ako by mali. Do istej miery pomáhajú, ale žiadna z nich sa tomu nevenuje naplno. My tomu venujeme všetok čas.

Aké sú reakcie manželiek a priateliek na mužov, ktorí sa zúčastnia na Exode 90? Na jednej strane poznám také, ktoré si pochvaľujú, že muži sú viac s rodinou a deťmi, keďže sa musia strániť niektorých zlozvykov. Na druhej strane existujú ženy, ktoré pociťujú postupnú vyčerpanosť mužov z náročnosti programu a tiež sa z toho idú zblázniť.  

Podobne sme na tom aj v USA.

A ktorá z nich prevláda?

Myslím, že je to vyrovnané. Záleží na tom, čo si žena myslí predtým než muž začne. Niektoré sú nadšené, že ich muž bol na Exode a vravia si: „Wow snažila som sa ho dostať do kostola a nedostala som ho tam, odkedy sme sa vzali.“ Iné sú zase také, že: „Radšej sedím pri televízore, jem, čo chcem, a pijem, čo chcem, a môj manžel tiež a keď ho stratím, tak s kým to budem užívať.“ Tie sa potom cítia byť opustené a môžu nadobudnúť ešte horší pocit zo života, ktorý žijú, aj keď vedia, že ich nenapĺňa. Takže sme sa snažili urobiť lepšiu prácu pri informovaní mužov o tom, ako sa s týmto vyrovnať a ako správne milovať svoje ženy počas tohto duchovného cvičenia. Exodus by mal vždy slúžiť rodine. Nielen samotným mužom. Ak napriek tomu rozdeľuje rodinu, tak je to problém.

Viem, že nerád hovoríte o politike. Vyjadrili ste sa, že nesledujete správy alebo sa snažíte ich nesledovať.

Áno, to je pravda, správy nesledujem. Nemám na to čas. Je tam toľko falošných správ (fake news), že sa musíte prebrať tým, čo je skutočné a čo nie. Ja len ráno vstanem, pomodlím sa, idem do práce a milujem svoju rodinu. Vypočujem si dosť zo skutočných správ od svojich priateľov, ktorí správy pozerajú.

Na Slovensku sa mnohí kresťania, ale aj neveriaci konzervatívne orientovaní ľudia, so zdesením pozerajú na to, čo sa deje v USA okolo takzvanej „woke“ kultúry a kultúry rušenia. Môžete byť v USA dobrý kresťan bez toho, aby vás vyhodili z práce? 

Áno, môžete. Toto je to, prečo nesledujem správy, pretože, keď sa ma pýtate na „woke“ kultúru v USA a podobne, povedal by som, že o tom nič neviete. Príbeh, ktorý by ste počuli odo mňa, kto nepozerá správy, ale len jednoducho žije život v Amerike, by bol veľmi odlišný od toho, ktorý by vám povedal niekto, kto správy pozerá. Čo vám to vraví? Ja som stále rovnaký Američan ako sú oni, ale vravím vám to, že to nie je až taká hlavná téma, ako to vykresľujú médiá. Takže ja nemusím žiť v tejto falošnej realite, v ktorej ma chcú nechať žiť médiá, ja žijem v realite a vidím, že to nie je až také prevládajúce.

Stále to ovplyvňuje našu kultúru, stále sú po trávnikoch tabule s nápismi „Na čiernych životoch záleží“ (Black Lives Matter), to áno. Tí ľudia pozerajú priveľa správ. Na všetkých životoch záleží. A ja ich aj tak budem milovať. V čím väčšom meste ale žijete, tým sú tieto veci viditeľnejšie. Čím je mesto menšie, tým menej to ľudí zaujíma.

Môžu si kresťania zvoliť takúto Benediktovu voľbu izolácie? Mnohí totiž nedokážu a nemôžu žiť tak ako vy.
Áno, aj nie. Nehovorím, že by to mala byť Benediktova voľba. Kresťania by mali byť súčasťou sveta, mali by byť svetlom vo svete, ale ja nemusím pozerať správy na to, aby som to urobil. Dozviem sa dosť prostredníctvom kvalitnej diskusie s ľuďmi, ktorým dôverujem a ktorí vedia, čo sa skutočne deje, aby mi to vysvetlili, tak že pochopím, čo sa deje.

Mali by sme chápať, čo sa deje vo svete? Áno. Mali by sme to čerpať zo správ? Nie, pretože sa k nám nedostáva pravda, aspoň nie v USA. Za iné krajiny nemôžem hovoriť. Keď počúvate Donalda Trumpa vykrikovať o fake news, tak to sú reálne správy!

Nehovorím, že by sme mali byť za Trumpa alebo proti Trumpovi. Taká je ale proste realita, skutočne množstvo falošných správ. Takže áno, mali by sme vedieť, čo sa deje vo svete, a mali by sme sa správať ako jeho súčasť.