Výstavba nemocnice na Rázsochách sa ďalej nedá odkladať, chýbajú výučbové lôžka pre študentov medicíny, hovorí Marian Vician, prednosta IV. chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Veľkým nedostatkom je podľa neho chýbajúci počet personálu. Lekárom treba umožniť vzdelávanie, hovorí s tým, že inak nezískajú atestáciu a budú chýbať v ambulantnom sektore.

Príbeh Rázsoch sa ťahá už desiatky rokov, aktuálne sa uskutočňuje súťaž na projektovú dokumentáciu. Dočkáme sa tejto nemocnice niekedy?

Ja tomu už hovorím „kauza Rázsochy“, trvá totiž od 70. rokov, keď sa spravil prvý projekt. Bol som vtedy mladý lekár, býval som v Lamači a naivne som sa tešil, že budem mať blízko do práce. Projekt sa dostal v roku 1986 do päťročnice a o rok neskôr začala výstavba. V roku 1991 sa začalo s modernizáciou projektu. Ako chirurg som bol poverený chodiť na Zdravoprojekt a zasahovať do projektovej dokumentácie. Po vzniku Slovenskej republiky sa projekt opäť zastavil a nastali fázy, kedy sa spoločne s novými vládami menili rozhodnutia o tom, či sa Rázsochy budú alebo nebudú stavať. Nikdy nebol dostatok financií.

Vďaka plánu obnovy by sme teraz financie aj mali.

Problémom je, že projektová časť bude trvať asi rok, výberové konanie možno rovnaký čas. Samotná výstavba sa stále odkladá. Hovoril som, že prvé projekty boli hotové v 1977. Dnes máme rok 2021, sme úplne na začiatku a nemáme ani projekt.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa netají tým, že má o svoju pozíciu záujem len na toto volebné obdobie. Povedali ste, že striedanie vlád Rázsochám neprospieva. Môže sa stať, že sa s výstavbou ani nezačne?

To neviem.

Čaká nás možno referendum a následne predčasné voľby. Môžeme vylúčiť, že ak by sa Rázsochy začali stavať za ministra Lengvarského, po zmene vlády dôjde opäť k stagnácii?

Otázka je hypotetická a nezodpovedateľná.

Vysvetlite, v čom je význam Rázsoch.

Výučbová báza študentov, ďalší vedecký pokrok, veda aj výskum nie sú v súčasnosti centralizované. Robia sa v piatich nemocniciach Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Máme nedostatok výučbových lôžok v nemocniciach, pretože sa znižujú počty akútnych lôžok, čiže aj počty personálu. Nebude kde vyučovať. Ide však najmä o to, že musíme spojiť komplexnú starostlivosť o pacientov na najvyššej úrovni s výučbou medikov a mladých lekárov, ktorí by si tam mohli robiť špecializácie a dosahovať vedecké hodnosti. Títo ľudia by následne mohli ísť do praxe, čím by stúpala úroveň slovenského zdravotníctva.

Keď porovnáte stav UNB so zvyšnými dvomi univerzitnými nemocnicami v Martine a Košiciach, je na tom lepšie, porovnateľne alebo horšie?

Čo sa týka priestorov, je na tom UNB najhoršie. Ale už aj v Martine chcú novú nemocnicu, laboratóriá potrebujú zmenu, pretože výskum pokročil.

Minister Lengvarský v diskusii Denníka N povedal, že projekt martinskej nemocnice je najďalej a reálne má šancu spustiť výstavbu za peniaze z plánu obnovy.

Áno. Košice sú jednou z najmodernejších nemocníc, ale v budúcnosti budú tiež musieť uvažovať nad niečím novým.

Koľko lôžok by mali mať Rázsochy?

Najskôr chcelo ministerstvo zdravotníctva 350 lôžok, neskôr 600. Moderné európske univerzitné nemocnice majú okolo 1 200 lôžok. Najmenšia univerzitná nemocnica je vo švajčiarskom Zürichu a má asi 900 lôžok.

Za posledné dva roky sa prijímal vyšší počet študentov medicíny. Aj to zrejme vytvára nápor na nové výučbové lôžka, však?

Áno, a navyše chýbajú financie na to, aby títo študenti mohli pokračovať v štúdiu, pretože štát ich neposlal. Je viac študentov, máme aj zahraničných študentov, bez ktorých by fakulta neprežila.

Zrejme sa ráta s tým, že aj v nasledujúcich rokoch budeme chcieť prijímať viac študentov. Výstavba Rázsoch je teda nevyhnutná.

Áno, je nevyhnutná. Osobne si myslím, že pokým chceme fungovať v Európskej únii, musíme mať takéto centrum. Na porovnanie uvediem, že AKH [Všeobecná nemocnica mesta Viedeň, pozn. red.] sa stavala vyše 30 rokov, vtedajšieho rakúskeho ministra financií preto dokonca trestne stíhali. Nakoniec sa to podarilo a stojí tam krásna moderná nemocnica.

Niektoré nemocnice UNB sú v zlom stave vraj preto, že sa stále spoliehalo na výstavbu Rázsoch. Čo sa s nimi stane, ak by sa Rázsochy predsa len postavili?

Ružinovská nemocnica potrebuje určitú revitalizáciu v oblasti vody a elektrických rozvodov, ale mohla by byť súčasťou Univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Do situácie na Kramároch až tak nevidím, neviem sa k tomu vyjadriť. Nemocnica Staré Mesto je tu najdlhšie a niektoré oddelenia má prerobené na vysokej úrovni. Čiastočne by sa podľa mňa všetky tieto nemocnice v rámci Bratislavy využili. Nemocnica v Petržalke je najmladšia a je v relatívne dobrom stave. Mohla by podľa mňa slúžiť ako samostatná nemocnica, a to zo strategických dôvodov. Petržalka je za Dunajom a potrebuje vlastnú nemocnicu. V prípade kalamity by mosty cez Dunaj nemuseli byť prechodné. Spadalo by pod ňu približne 120-tisíc obyvateľov.

Do akej úrovne z piatich skupín, ktoré definujú plány na optimalizáciu siete nemocníc, by patrila?

Nazvime to, ako chceme, prax ukáže, čo treba a čo nie. Určite by to však nebola nemocnica na štvrtej – koncovej či piatej – národnej úrovni.

Na najvyššej – národnej úrovni má byť podľa plánov na optimalizáciu siete nemocníc len jedna nemocnica na celé Slovensko. Tá bude poskytovať špecializovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa bude poskytovať len tam. Môže to napovedať tomu, že sa predsa len ráta s výstavbou Rázsoch?

Plány na optimalizáciu nemocníc sú jednou stránkou. Na tom, či to bude národná nemocnica alebo koncová nemocnica, alebo ako ju nazveme, nezáleží. Dôležité bude, aby sa v tejto nemocnici sústredili: kvalitatívne najvyššia zdravotná starostlivosť, dostatok výučbových priestorov a kvalitatívne vysoké výskumné zázemie.

Dokázali by Rázsochy udržať na Slovensku viac absolventov medicíny?

Áno, ale pracovné príležitosti pre mladých lekárov v lepších podmienkach ako dnes sú len jedným z argumentov. Na udržanie lekárov a zdravotných sestier na Slovensku sú len tri možnosti. V prvom rade treba zatraktívniť povolanie lekára v ambulantnom aj nemocničnom sektore. Treba ich náležite odmeniť. V druhom rade je potrebné vytvoriť im podmienky a fungujúci stály systém. V súčasnosti sa to stále mení spoločne s vládami a riaditeľmi nemocníc. Po tretie je nevyhnutné zmeniť vzdelávanie lekárov. Je totiž jednou z najdôležitejších príčin odchodu absolventov.

Tabuľa pred areálom, kde by mala stáť Univerzitná nemocnica Rázsochy. Foto: Matúš Zajac

Priblížte, s čím sa stretávajú a čo ich odrádza.

Vzdelávanie lekárov má byť zmysluplné a má v ňom byť trhový mechanizmus s určitou reguláciou štátu. Najhoršie platení ambulantní špecialisti sú dnes neurológovia, chirurgovia, pneumológovia a možno aj internisti. Dobré platby majú odbory ako gastroenterológia či kardiológia. Súvisí to so zdravotnými poisťovňami. Na neurologické vyšetrenie sa v súčasnosti dostanete o tri mesiace, pneumológovia nestíhajú pre postcovidový syndróm, niektoré okresy dokonca pneumológa ani nemajú. Ani ho nemôžu mať. Kto pôjde robiť pneumológa, aby pomaly vôbec nič nezarobil? Nikto.

Je potrebné, aby nabehol trhový mechanizmus a každý si mohol platby za výkony vybaviť, neinovovali sa totiž pekných pár rokov. Ak sa na neurologické vyšetrenie čaká tri mesiace, poisťovňa im musí zvýšiť platby, aby sa do ambulantného sektora presunuli neurológovia z nemocníc. Nikto totiž nepôjde z lepšieho do horšieho, teda z nemocnice tam, kde nezarobí. Znížili sme lôžka, teraz je to opäť súčasťou zdravotníckej reformy. Oddelenia majú však presný počet lekárov.

To znamená, že budeme prepúšťať lekárov?

Ak sa redukuje napríklad 20 lôžok, budú musieť odísť nejakí lekári. Prijmú do zamestnania mladého lekára, ale ten nebude môcť odísť z oddelenia na povinnú cirkuláciu v rámci špecializácie, lebo by sa nezabezpečila operatíva, služby a mnohé iné. V rámci špecializácie chirurgia musí napríklad mladý lekár absolvovať určité cirkulácie. Mesiac musí byť na urológii, mesiac na hrudnej chirurgii, potom na neurochirurgii, musí ísť na interné oddelenie, anesteziologické… Trvá to možno rok a pol. Z oddelení ich ale nepúšťajú, pretože daný lekár tam chýba, nemá kto robiť na daný počet lôžok. Toto tiež treba zmysluplne vyriešiť.

Čo radíte vy?

Nechcem byť príliš múdry a radiť, ale viem si predstaviť, že by lekár v pohodlí a bez stresu mohol absolvovať tieto cirkulácie a stihnúť špecializáciu z chirurgie do piatich rokov. To je však problém každého odboru, nielen chirurgie. Aktuálne to nefunguje na úrovni. Podpisujú sa cirkulácie, ktoré ani neexistujú, len lekár tam akože bol, ale pritom robil na svojom oddelení. Výsledkom je, že špecialistov nemáme všeobecne dobre vzdelaných, lebo neboli na daných oddeleniach. Nezískajú atestáciu a nemôžu ísť ako špecialisti do ambulantného sektora.

A čo všeobecní lekári?

Už v 90. rokoch sa vedelo, že nám budú chýbať a my sa dnes čudujeme, že je to tak. Presne vtedy sme prestali atestovať zo všeobecného lekárstva. Tí, čo chceli byť všeobecnými lekármi, si zrazu mali atestácie platiť. Kde by na to mladý lekár vzal peniaze? V súčasnosti máme rezidenčný program, nehovorím, že je zlý, ale bolo by ho treba finančne podporiť a zatraktívniť povolanie všeobecného lekára. Praktici sú dnes preťažení. Ako zanikajú niektoré ambulancie, rozširuje sa im spádová oblasť, ale je to na úkor kvality.

Presuňme sa naspäť k Rázsochám. Hovoríte, že počet lôžok v tejto nemocnici by nemal byť pod tisíc. Slovenská lekárska komora požaduje 1 200 lôžok. Na porovnanie, koľko lôžok má teraz UNB?

To neviem presne povedať, ale je to viac než 1 200. Všetkých päť nemocníc má približne taký počet ako spomínaná AKH vo Viedni, zaujímavé je, že táto nemocnica má o dvetisíc zamestnancov viac. Zdravotná starostlivosť vyzerá úplne inak, ak je na oddelení dostatok sanitárov, zdravotných sestier a celého personálu.

Čiže šesťsto lôžok, s ktorými ráta ministerstvo zdravotníctva, je málo.

To je málo, nepokryje to všetky možnosti, ktoré univerzitná nemocnica potrebuje. Okrem toho, že bude poskytovať nadštandardnú starostlivosť, za ktorou budú dochádzať pacienti z celého Slovenska, bude mať aj výskum a vedu, ktoré budú prepojené s klinickou praxou. Potrebujeme preto aj dostatok personálu.

Veľa sa hovorí o tom, že sa uskutočňujú náborové kampane do nemocnice Bory.

Je to možné, neviem o tom.

Hovoríte, že v susednom Rakúsku majú oproti UNB o dvetisíc pracovníkov viac. Máme teda vlastne personál, ktorý by mohol obsluhovať nemocnicu na Rázsochách?

V tejto situácii určite dosť personálu nemáme, pretože ten chýba už teraz, a to ešte Bory nestoja. O personálnej politike som už hovoril, vyžaduje si peniaze a musí byť prvotná. Zbytočne budeme mať veľkú nemocnicu s drahými prístrojmi, ak tam nebude mať kto robiť.

Ministerstvo zdravotníctva už avizovalo zvýšenie platov pre zdravotné sestry. Ako sú na tom lekári?

Je prísľub z rezortu zdravotníctva o zvýšení odmeňovania lekárov v nemocniciach. Je však ticho o odmeňovaní lekárov v ambulantnej sfére.

Bory majú mať štyristo lôžok, 35-tisíc hospitalizácií za rok a 350-tisíc ambulantných vyšetrení za rok. Je v Bratislave miesto pre obe nemocnice?

Otázka je, v akom režime budú Bory pracovať.

Nie je vylúčené ani to, že sa táto nemocnica nepostaví. Minister Lengvarský uviedol, že buď Rázsochy stáť budú, alebo nebudú. Budú podľa Vás stáť?

Nie som veštec, ale pevne verím, že nemocnica Rázsochy sa postaví.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.