Procházka: Referendum o predčasných voľbách dostane na Ústavnom súde stopku

Radoslav Procházka Radoslav Procházka. Foto: Martin Baumann/TASR

Ústavný právnik Radoslav Procházka si myslí, že Ústavný súd referendum o predčasných voľbách nedovolí. Verdikt tohto kľúčového justičného orgánu, na ktorý sa obrátila prezidentka, by prišiel v dobe rekordne nízkej obľúbenosti vládneho kabinetu.

Písal sa 3. máj 2021 a zástupcovia petičného výboru, ktorého cieľom bolo vypísanie referenda o predčasných voľbách, odovzdali prezidentke Zuzane Čaputovej v jej sídle petíciu s vyše 585-tisíc podpismi občanov.

Akciu iniciovali opozičný Smer-SD a mimoparlamentný Hlas-SD, pridala sa k nim aj neparlamentná SNS, podpisy zbierali podľa petičného výboru aj Socialisti.sk a ďalšie organizácie. Strany napriek tomu deklarovali, že by malo ísť o apolitické občianske referendum.

Slovákov sa chcú v referende pýtať iba na jednu otázku, a teda, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.

Čaputová vec poslala na Ústavný súd

Krátko na to sa hlava štátu rozhodla, že dá ústavnosť tejto otázky preskúmať Ústavnému súdu. „Úlohou prezidentky je urobiť rozhodnutie, ktoré zabezpečí ústavnosť referenda a ktoré nebude sprevádzané žiadnymi ústavnými pochybnosťami,“ povedala Čaputová s tým, že formálne náležitosti petície a podmienky 350-tisíc podpisov naplnené boli.

Ústavný súd prijal podanie prezidentky 13. mája. „Plénum Ústavného súdu rozhodne o danej veci v zákonnej lehote 60 dní,“ uviedla toho času hovorkyňa súdu Martina Ferencová. Verdikt teda padne najneskôr v prvej polovici júla.

Procházka je za referendum

Otázka ústavnosti či neústavnosti referendovej otázky dlhé mesiace zamestnáva právnych expertov aj mimo Ústavného súdu. Jedným z nich je ústavný právnik a expolitik Radoslav Procházka, ktorý je presvedčený, že občania o tejto záležitosti v referende skutočne hlasovať môžu.

Opiera sa pritom o samotný fakt, že ústava referendum nezakazuje a vraví, že v prípade platného referenda ide o akt, ktorý má právne účinky. Ani do aktívneho, ani do pasívneho volebného práva ľudí sa nezasahuje. Neobmedzuje sa prístup k volebnému právu, naopak, prístup sa rozširuje.

Demokracia nie je v podobe: ‚Tu si odvoľte a za štyri roky sa prihláste znova.‘ Ale máte ju v podobe, ak cítite naliehavú potrebu obnoviť mandát svojich volených zástupcov ešte pred skončením volebného obdobia, tak je tá možnosť vo vašej dispozičnej sfére,“ vraví odborník.

Referendum sa vraj konať nebude

Pokiaľ ale ide o názor Ústavného súdu, pre Denník N sa Procházka vyjadril, že referendum o predčasných voľbách tento orgán zmarí. „Ja si myslím, že druhým najtesnejším rozdielom hlasov, teda ôsmich k piatim, Ústavný súd referendum o predčasných voľbách nepustí a povie, že sa konať nemôže,“ tvrdí.

Napriek svojmu názoru je presvedčený, že Hegerova vláda dovládne do konca volebného obdobia, ale údajne by ho neprekvapilo, ak by si parlament o tri mesiace alebo o rok či päť rokov predčasné voľby odhlasoval a tie by sa aj konali.

Občania v tom majú jasno

Ústavný súd by sa pritom dostal do pomerne nezávideniahodnej pozície. Koaliční politici ako expremiér Igor Matovič a premiér Eduard Heger totiž požívajú veľmi nízku dôveru verejnosti. Podľa posledných prieskumov ide v prípade Matoviča o 13 percent a Hegerovi dôveruje 29 percent občanov.

Prieskum agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo v decembri 2020 ukázal, že 53,5 percenta opýtaných si myslí, že referendum by sa malo konať. Naopak, 39,9 percenta by bolo proti tomu. Odpovedať na otázku nevedelo 6,6 percenta ľudí.

Podľa marcovej ankety Polisu by si podobne predčasné voľby prialo 47 percent opýtaných. Možnosť „rozhodne áno“ zvolilo 30,8 percenta a „skôr áno, ako nie“ 16,2 percenta respondentov. Odpoveď „skôr nie, ako áno“ označilo 19,8 percenta voličov a „rozhodne nie“ 16,4 percenta. Odpovedať nevedelo 16,8 percenta respondentov.


Ďalšie články