Francúzsko si má za rok voliť nového prezidenta. Nakoľko vnútropolitická situácia krajiny je mimoriadne zaujímavá – v tom istom zmysle, v akom štipľavé čínske príslovie praje človeku, aby „žil v zaujímavých časoch“ , prieskumy verejnej mienky sú sledované starostlivejšie než kedykoľvek predtým. Otázka, či Emmanuel Macron svoj prvý mandát obháji, sa síce s takým náskokom nedá zodpovedať, ale aj medziľahlý obrázok je zaujímavý.

Posledný prieskum od agentúry IFOP zahrnul do zoznamu možných kandidátov aj Érica Zemmoura, pravicového intelektuála, u ktorého zatiaľ nie je úplne jasné, či bude kandidovať. (Paradoxne by to v prípade úspechu bol prvý francúzsky prezident alžírskeho pôvodu; berbersko-židovská rodina Zemmourovcov odišla z Alžírska v dobe vyhlásenia nezávislosti, keď bolo zrejmé, že nový štát o žiadnych nemoslimských občanov nestojí). Výsledné hodnoty dobre vypovedajú o tom, ako veľmi sa Francúzsko v 21. storočí premenilo proti dávnemu roku 2000.

Doposiaľ nekandidujúci Zemmour by v prvom kole dostal 5,5 percenta hlasov, teda o niečo viac ako kandidátka za socialistov, čo je celorepublikovo známa parížska starostka Anne Hidalgová. Zelený kandidát Yannick Jadot by mal rovnakých 5,5 percenta ako Zemmour a komunista (pretože inak sa ho pomenovať nedá) Jean-Luc Mélanchon by dosiahol na deväť percent. Tým pádom je pomer medzi ľavicou a pravicou zhruba 20 ku 80, najmä keď tú ľavicovosť a pravicovosť nebudeme hodnotiť z ekonomického hľadiska, ale z hľadiska pre Francúzov veľmi pálčivých kultúrnych a identitárnych otázok.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.