Európania sú ako obchodníci, turisti a povýšeneckí aktivisti. Časy sa ale menia

Peter Sloterdijk píše, že z modernej Európy sa stalo niečo ako obrovský skleník. V tunajších vyhriatych podmienkach ľudia uverili, že môžu žiť bez bremena reality, v stave bez gravitácie, bez zákonov newtonovskej fyziky. Časy pohodlia sa ale končia.

Pri pohľade na najdôležitejšie body návštevy Joea Bidena v Európe – stretnutie lídrov štátov G7, summit NATO, stretnutie s úradníkmi Európskej únie a nakoniec rozhovor s Putinom v Ženeve – sa ako mantra v komentároch opakovalo konštatovanie, že Európa je slabá. Európa je slabá, pretože by sa vôbec nedokázala brániť; je slabá, pretože je pasívna voči globálnym zmenám; je slabá, pretože stratila schopnosť strategicky rozmýšľať o sebe samej… a tak ďalej. Zoznam európskych slabostí by mohol pokračovať ešte dlho.

Európa je skutočne slabá, ale to nie je žiadnym tajomstvom už minimálne dve dekády. Zastaviť by sme sa ale mali pri príčine, prečo európske krajiny, ktoré už dlho vedia o svojej narastajúcej slabosti a čoraz väčších nebezpečenstvách z toho vyplývajúcich, nevyvíjajú žiadne faktické úsilie, aby túto situáciu zmenili. Robert Kagan už pred rokmi vo svojej populárnej knihe Labyrint sily a raj slabosti (česky 2003) Európanov obvinil, že táto slabosť je výsledkom ich vlastného strategického rozhodnutia. Európa je slabá, pretože tak je to pre ňu výhodnejšie, pretože Amerika jej aj tak garantuje bezpečnosť.

Táto európska vymoženosť už oddávna determinuje kritický spôsob, akým Washington vníma Európu. Ale dnes čoraz jasnejšie vidieť, že pohodlné časy sa končia. Je celkom možné, že v nie tak vzdialenej budúcnosti budú Európania stáť pred nevyhnutnosťou brániť samých seba. Otázka je, ak by k tomu prišlo, či to bude moment oživenej európskej slávy, alebo bolestivá poučka odhaľujúca ostatnú historickú blamáž starého kontinentu.

Problém je v tom, že Európania už dávno prestali byť bojovníkmi. Sú to obchodníci, turisti, aktivisti, presvedčení o svojej neomylnosti o napravovaní sveta, ale samotná myšlienka, že by sa opäť museli chopiť zbrane na svoju vlastnú obranu, ich úplne paralyzuje. Peter Sloterdijk vo svojej v Poľsku nedávno vydanej knižke Čo sa podarilo v 20. storočí? znovu opakuje tézu, že z modernej Európy sa stalo niečo ako obrovský skleník. Vo vyhriatych podmienkach ľudia uverili, že môžu žiť bez bremena reality, v stave bez gravitácie, bez zákonov newtonovskej fyziky, a tak prestali veriť v možnosť konvenčných kinetických vojen.

Svet mimo skleníka je však úplne iný. Preto nenechá európske pohodlie len tak na pokoji.

Text vyšiel pôvodne na stránke Teologie Politycznej a v denníku Rzeczpospolita. Vychádza so súhlasom redakcie.