Presvedčivé víťazstvo Nikola Pašinjana v nedeľňajších parlamentných voľbách v Arménsku nie je porážkou Ruska, ako to interpretujú viacerí experti. Pašinjan v roku 2021 je už iný než ten, ktorý v roku 2018 zvrhol Kremľu blízku arménsku vládu. Dnes už aj on volá po užšej spolupráci s Moskvou – aj vďaka nezáujmu Západu počas nedávnej druhej vojny o Náhorný Karabach.

Pašinjanom vedená koalícia Občianska dohoda vyhrala podľa oficiálnych výsledkov nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby so ziskom 53,92 percenta hlasov, čo jej zabezpečí 72 kresiel v 105-člennom arménskom parlamente. Opätovne tak bude mať k dispozícii silný mandát vrátane ústavnej väčšiny.

Pašinjanov najväčší oponent, bývalý prezident Arménska aj neuznanej Náhornokarabašskej republiky (arménsky Republika Arcach) Robert Kočarjan skončil so svojou koalíciou Aliancia Arménsko druhý. Podporu mu v rozpore s prieskumami verejnej mienky vyjadrilo len 21 percent voličov – získa tak 28 kresiel. Do parlamentu sa dostane aj strana Vlasť. Tú spoločne založili bývalý prezident Serž Sarkisjan, ktorý bol v minulosti dlhoročným politickým partnerom Kočarjana, spoločne s Arturom Vanecjanom, niekdajším blízkym spolupracovníkom Pašinjana. Hoci ich koalícia neprekonala sedemprecentné kvórum, do parlamentu vyšle sedem zákonodarcov vďaka zákonu, podľa ktorého musia v parlamente zasadnúť najmenej tri strany.

Bez ohľadu na to, ktorá strana by vo voľbách zvíťazila, lojalita Arménska voči Rusku by nebola ohrozená.

Pašinjan je úspešný len ako menšie zlo

Krátko po zverejnení prvých volebných výsledkov ohlásil Pašinjan, ktorý sa k moci dostal v roku 2018 počas takzvanej zamatovej revolúcie, začiatok druhej „oceľovej“ revolúcie. „Diktatúra zákona je druhým mandátom, ktorý nám ľudia dali. Nevieme sa dočkať, než tento mandát využijeme,“ vyhlásil ešte v pondelok v skorých ranných hodinách.

Hoci Pašinjanove víťazstvo predpovedala väčšina prieskumov verejnej mienky, nebolo isté, či bude dostatočné pre vytvorenie vlády. K moci sa potenciálne mohli v koalícii vrátiť aj predstavitelia starého režimu Kočarjan a Sarkisjan. Výsledky volieb by sa však dali označiť za triumf Pašinjana a jeho porevolučnej garnitúry. Jeho strane sa nakoniec podarilo zvíťaziť v každom z jedenástich regiónov Arménska vrátane Sjuniku, z ktorého Pašinjana po prehratej vojne s Azerbajdžanom opakovane vyhnali nahnevaní miestni obyvatelia, prípadne do neho premiérovu kolónu ani nevpustili. Víťazom volieb sa tak stal človek, ktorý sa v polovici novembra musel po vojenskom fiasku voči z pohľadu mnohých Arménov historickým protivníkom niekoľko dní skrývať na neznámom mieste.

Volebný úspech Občianskej dohody pritom nemožno pripísať ani Pašinjanovmu výkonu z posledných povojnových mesiacov. Jeho vládu protestne opustili viacerí ministri vrátane ministra zahraničných vecí a všetkých jeho zástupcov. V rozpore s dohodou o prímerí zostávajú v azerbajdžanskom zajatí desiatky arménskych vojakov a civilistov. Viacerí z nich boli podľa dostupných informácií medzitým zavraždení Azerbajdžancami, pričom ostatní sú vystavovaní procesom a odsúdeniam z terorizmu. Arménsko-azerbajdžanské hranice medzitým na viacerých miestach prekročila azerbajdžanská armáda, ktorá už niekoľko týždňov okupuje časti Arménska. (O azerbajdžanských silách na území Arménska sa môžete dočítať viac tu). Ako je teda možné, že porevolučným silám sa podarilo vo voľbách dosiahnuť jasné víťazstvo?

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.