Európania dýchajú znečistený vzduch vo viac ako polovici miest. Slovákov problém neobchádza

Vyše roka trvajúca pandémia ochorenia COVID-19 významne znížila mieru znečistenia ovzdušia naprieč Európou. Napriek tomu zostáva vzduch v niektorých mestách stále plný škodlivín. Najhoršie sú na tom v Taliansku a Poľsku, ale chváliť sa nemôže ani Slovensko.

Jednu z mála pozitívnych správ, ktoré pandémia covidu priniesla ešte vlani, bola tá o zlepšení stavu ovzdušia. Dáta zverejnené koncom novembra minulého roka Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA) ukázali, že kvalita ovzdušia sa na starom kontinente zlepšila, ale počet predčasných úmrtí spôsobených týmto druhom znečistenia je stále vysoký.

EEA v najnovšej analýze uvádza, že práve nečistoty, ktoré dýchame, sú v Európskej únii najväčším environmentálnym rizikom pre ľudské zdravie, a to aj napriek výkyvu k lepšiemu, ktoré sa zapríčinilo najmä vďaka utíchnutiu dopravy spôsobenému lockdownami a obmedzeniami cestovania.

„Aj keď sa kvalita vzduchu za uplynulé roky očividne zlepšila, tak znečistenie ovzdušia zostáva aj naďalej tvrdohlavo vysoké v niektorých mestách naprieč Európou,“ uviedol šéf EEA Hans Bruyninckx pre Euobserver.

Priveľa znečistenia

Podľa agentúry pre životné prostredie sú napriek optimistickým správam vo väčšine členských štátov stále mnohí Európania vystavovaní neprimerane znečistenému ovzdušiu. Podľa dát EEA viac ako polovica z 323 analyzovaných miest vykazuje zlú alebo chabú kvalitu ovzdušia.

Analýza, ktorú v druhej polovici júna zverejnila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), ukazuje, že len 39 percent zo skúmaných miest má aspoň dobrú kvalitu ovzdušia. To znamená, že sa v nich dlhodobé vystavenie jemným časticiam (PM2.5) pohybuje pod zlomovou úrovňou stanovenou Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Ide o častice menšie ako 2,5 mikrometra (μm).

Jemné tuhé častice v ovzduší pochádzajú zo zdrojov emisií, ako sú napríklad cestná doprava, priemyselné procesy alebo poľnohospodárstvo. Spomedzi látok znečisťujúcich ovzdušie patria k tým, ktoré majú najväčší negatívny vplyv na zdravie ľudí. Vedú napríklad k kardiovaskulárnym a respiračným chorobám.

Štandardy upravujúce kvalitu vzduchu v EÚ nastavené v roku 2015 sú menej prísne ako tie, ktoré má stanovené WHO. Európska dvadsaťsedmička má limit jemných častíc v ovzduší na úrovni 25 mikrogramov na meter kubický (μg/m³). Svetová zdravotnícka organizácia je v tomto smere oveľa prísnejšia a odporúča držať hladinu na úrovni 10 mikrogramov na meter kubický.

Vystavenie jemným časticiam spôsobilo podľa odhadov v roku 2018 približne 417-tisíc predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách. To je o 60-tisíc menej ako pred desiatimi rokmi. Odborníci predpokladajú, že ak by sa EÚ podarilo znížiť znečistenie ovzdušia na úroveň odporúčanú WHO, tak by to mohlo predísť 51-tisíc úmrtiam ročne.

Najlepší, najhorší a Slovensko

Čo sa týka kvality ovzdušia, najhoršie sú na tom v Európe Taliani a naši susedia Poliaci. Na spodok rebríčka v analýze sa dostalo poľské mesto Nowy Sacz, ktoré leží neďaleko hraníc so Slovenskom. Tam počet jemných pevných častíc v ovzduší prekračuje úroveň stanovenú WHO viac ako dva a pol násobne. Pohybuje sa na úrovni 27,3 mikrogramu na meter kubický, čo je len trochu cez limity EÚ.

V desiatke miest EÚ s najviac znečisteným ovzduším je presne polovica z nich v Poľsku. Štyri v Taliansku a jedno v Chorvátsku. Za najviac znečisteným vzduchom v Nowom Sacze nasleduje talianska Cremona a Slavonski Brod v Chorvátsku. Vo všetkých menovaných prekračujú počty jemných pevných častíc v ovzduší limity stanovené WHO viac ako dva a pol násobne.

Ani Slovensko na tom však nie je v tomto ohľade úplne optimisticky. Umiestnilo sa v tej horšej polovici tabuľky. Analýza na našom území zahŕňa stav kvality ovzdušia v Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave, Košiciach, Nitre a Žiline. Práve posledné menované mesto spadá už do kategórie s „veľmi zlou“ (very poor) kvalitou ovzdušia. Počet jemných pevných častíc v ovzduší sa tam pohybuje na úrovni 17,7 mikrogramu na meter kubický, čo je v rámci normy EÚ, ale už nie v norme WHO.

Zrejme nikoho neprekvapí, že na čele tabuľky s najčistejším ovzduším sa umiestnili tri mestá, ktoré v uplynulých dvoch rokoch získali ocenenie ako najčistejšie v Európe. Ide o švédske mesto Umeå, fínske Tempere a portugalský Funchal.

V prvej desiatke miest s najčistejším ovzduším v Európe sa umiestnili aj ďalšie švédske mestá Uppsala a Štokholm. Ďalej tiež estónske sídla Talin, Narva či Tartu, ale aj Bergen v Nórsku alebo Salamanca v Španielsku.

Ešte v máji Európska komisia predstavila plán, podľa ktorého by sa malo znečistenie ovzdušia, vody a pôdy znížiť na úrovne, ktoré by neboli škodlivé pre zdravie, do roku 2050. Zároveň komisia chce, aby bola Európska únia do tej doby klimaticky neutrálna.