Stredoškolská študentka Daniela Švolíková: Naša generácia nemá rada stereotyp

Prvotný sen študovať na konzervatóriu sa jej pre zdravotné problémy nenaplnil, no dokázala ísť ďalej a objaviť svoje skryté talenty. Daniela Švolíková je študentkou strednej školy, ktorá sa nevzdala a začala na sebe pracovať. Vďaka tomu je v mladom veku komunikačnou manažérkou, moderátorkou či animátorkou zážitkových atrakcií. 

Dada, v mladom veku ste sa stali moderátorkou, animátorkou i komunikačnou manažérkou. Ako sa vám to podarilo? 

Celé sa to začalo, keď som sa rozhodla prestúpiť na strednú priemyselnú školu vo Zvolene. Hneď na začiatku prvého ročníka som sa prihlásila do rozvojového programu Show your talent, ktorý som absolvovala ako účastník. Tento rok ma oslovil koordinátor programu pre našu školu s ponukou byť súčasťou realizačného tímu ako komunikačný manažér. Ponuku som prijala, vďaka čomu som celý rok úspešne pomáhala tímu rozvíjať mladé talenty. Chopila som sa jednoducho príležitostí, ktoré mi boli ponúkané.

Mladí majú niekedy problém rozhodnúť sa pre povolanie, ktoré budú vykonávať vo svojom živote, ešte aj na vysokej škole. Ako ste našli to svoje? 

Veľmi mi pomohol spomínaný rozvojový program, kde som zistila, že môj najsilnejší talent je komunikácia, práca s ľuďmi, čo je pri práci animátora, ale aj v práci moderátora najpodstatnejšia vec. Preto som nepotrebovala dlho rozmýšľať nad tým, či vstúpiť do moderovania alebo animácií. 

„Chopila som sa jednoducho príležitostí, ktoré mi boli ponúkané.„

Mali ste pri sebe niekoho, kto vás viedol cestou rozvoja, alebo ste do vecí išli na vlastnú päsť?

Tak päťdesiat na päťdesiat. Pri tejto ceste mi pomohli moji priatelia z rozvojového programu a taktiež mi veľmi pomohol môj mentor Martin Ondruš. Vďaka nemu som pochopila čaro sebarozvoja, ale aj čaro komunikácie, tvorenia a kreativity. Čiže aj vďaka priateľom či mentorom som mohla rozvíjať svoje dary a talenty. 

Mladí si niekedy chcú robiť veci po svojom, čo si myslíte, prečo je to tak?

Naša generácia je veľmi kreatívna a nemá rada stereotyp. Chceme robiť, to čo sa nám zdá najlepšie a najbláznivejšie, no myslím si, že si radi necháme poradiť od blízkych, rodičov, mentorov… Niekedy sa človek spáli, no treba si všetko premyslieť a brať veci s nadhľadom.

Takže na vlastnú päsť sa môžeme akurát dobre „popáliť“? 

Môžeme sa popáliť, no aj z toho získať. Je to tiež z istej časti vyvážené. Zároveň je to aj uhol pohľadu. Človek dokáže tým, že robí veci na vlastnú päsť, veľa získať a veľa sa z toho naučiť. Človek získa prinajmenšom sebavedomie a je si istejší, či už pri aktivite, ale aj v celom živote. Jednoducho si treba veriť. Samozrejme, aj z popálenia sa vieme poučiť. Treba vedieť, kedy je to v miere a kedy nie, predsa len všetkého veľa škodí. 

„Popálili“ ste sa už niekedy v tomto zmysle? 

Samozrejme, veľakrát, no nikdy som to nebrala nejako tragicky. Treba mať istý nadhľad nad vecami a vtedy ide život ľahšie. Napríklad, precenila som svoje vlastné zdravie a napriek upozorneniam ortopéda som nastúpila na konzervatórium, kde som ukončila len prvý ročník, keďže to moje kĺby nezvládli. Bolo to veľmi dobré ponaučenie a zároveň dobrá životná skúsenosť.

Treba si všetko viacej premyslieť. To je vec, ktorú mnohí ľudia nerobia a potom to ľutujú. Ako sa vraví: dvakrát meraj, raz strihaj. Niekedy sa neoplatí skočiť do niečoho po hlave, ale treba si len omočiť malíček a vyskúšať, ako sa veci majú. Samozrejme, risk je zisk, ale niekedy sa takto riskovať neoplatí.

Zmenil sa vám pohľad na život, keď ste objavili svoje talenty? 

Myslím si, že áno. Som sebaistejšia a nebojím sa komunikovať. Od malička som vedela, že viem tancovať a spievať. Zároveň som postupom času zistila, že mám dar reči, dokážem manažovať ľudí a som vodcovský typ.

Ako ste to zistili? Viete poradiť svojim rovesníkom, ako objaviť svoje talenty? 

Zistila som to tým, že v mojom tíme bolo potrebné veľa komunikovať a prezentovať mnoho nápadov a myšlienok. Mojim rovesníkom by som poradila, teda ak smiem, aby veľa komunikovali, čítali a zapojili sa do rozvojových projektov. Existuje veľa metód, kníh a videí, ktoré vám pomôžu objaviť samého seba.

Teraz ste vy tá, ktorá pomáha rovesníkom objaviť ich nadania. Prečo?

Áno, snažím sa o to cez program, ktorým som prešla, no aj pomimo. Veľa kamarátom som pomohla objaviť ich talenty a zdokonaliť sa. Ako som spomínala, komunikácia je základ. Niekedy sa stačí s človekom len porozprávať a mnoho sa dozvieme vďaka jeho názorom a myšlienkam. Niekedy človek ani nevie, že má dar reči, pretože sa bojí rozprávať, no keď vám verí a otvorí sa vám, ľahko to zistíte. Následne mu môžete aj vy pomôcť objaviť to, v čom je dobrý, i keď to sám ešte netuší. Vždy mi vyčarí úsmev na tvári, keď vidím ľudí, ako objavili čaro sebarozvoja. Cítim sa vtedy užitočne a plnohodnotne. Najlepší pocit každého človeka je vidieť jeho priateľov spokojných a myslím si, že sebarozvoj je oblasť, vďaka ktorej sa mnohí ľudia stali šťastnými a spokojnými. Mám chvíle, keď sa cítim neužitočne, a práve správa „objavil som svoj talent v tom a tom“ mi vie vyčariť úsmev na tvári a dodať zmysel tomu, čo robím. 

Akou formou sa snažíte naplniť toto poslanie? 

Snažím sa s nimi rozprávať a zistiť, v čom si nie sú istí – to je väčšinou ich skrytý talent. Potom spoločne zistíme, akou formou môžeme tento talent zlepšiť, a makáme, makáme, makáme. Napríklad, keď vidím, že človek má talent na prezentovanie, vytvoríme krátku prezentáciu o nejakej téme, človek mi ju odprezentuje a dám mu feedback s radami, aký mať postoj, ako správne rozprávať, gestikulovať, ale aj aký mať výraz tváre a ako zaujať ľudí.