Brusel zrejme pochová autá so spaľovacím motorom už o 14 rokov

Sadnúť si na Slovensku po roku 2035 do nového auta pred showroomom a zapnúť v ňom spaľovací motor môže byť nerealizovateľné. Zapríčiniť by to mohli nové emisné normy, o ktorých sa živo diskutuje v Bruseli a ktoré sú nastavené tak prísne, že by pochovali aj hybridné vozidlá. Kým priemysel neskrýva šok, eurokomisári hovoria o zatraktívnení prechodu k elektromobilite.

Kúpiť, či nekúpiť elektromobil? To je dilema, ktorá na starom kontinente pri obstarávaní nového vozidla trápi čoraz viac spotrebiteľov. Kým v prospech e-mobility hrajú nižšia ekologická stopa, malé servisné a prevádzkové náklady či lepšia jazdná dynamika, najväčšiu prekážku stále predstavuje vysoká obstarávacia suma. Tú si stredná vrstva nemôže dovoliť vynaložiť aj napriek vládnym dotačným schémam.

Uvedený rébus by však za Európanov mohla relatívne čoskoro vyriešiť autoritatívnym rozhodnutím Európska komisia (EK). Podľa troch zdrojov serveru Politico sa totiž v Bruseli živo diskutuje o tom, že novým automobilom poháňaným dieselom či benzínom by mohlo odzvoniť už v horizonte 14 rokov.

Neprejdú ani hybridy

Podľa očakávania sa im stanú osudnými sprísnené emisné normy. Komisia konkrétne plánuje do roku 2030 v rámci svojho plánu Green Deal znížiť splodiny z osobnej dopravy o 60 percent, pričom pôvodná cifra bola 37,5 percenta. Do roku 2035 by potom kvóta stúpla až na 100 percent.

V praxi by to teda znamenalo skorý koniec predaja nielen nových aut so spaľovacím agregátom, ale aj vozidiel s kombinovaným hybridným ústrojenstvom. Fyzika sa totiž oklamať nedá a výrobcovia majú častokrát problém podliezť Úniou nastavenú latku aj v súčasnosti.

Konečný návrh by mal byť zverejnený 14. júla a následne by ho museli posúdiť jednotlivé členské štáty a takisto Európsky parlament. Dá sa očakávať, že odpor voči nemu bude prichádzať najmä z krajín so silným automobilovým priemyslom. Reč je napríklad o Nemecku, Česku ale aj o Slovensku, ktoré je svetovou jednotkou vo výrobe automobilov.

Zvládnu to výrobcovia? Ako ktorí

Hoci sa mnohé značky chystajú na prechod k elektrickým vozidlám už roky, pripravenosť na šibeničný termín je skôr raritou. Stratégie na prechod k autám do zásuvky do konca desaťročia majú hotové len Volvo a Volkswagen. Audi by mala dokonca stopnúť predaj aut so spaľovacím agregátom už do roku 2026.

Naopak, po článku Politica sa iste zapotili najväčší nemeckí konkurenti ako Mercedes či BMW, ktorí patria k tým menej prezieravým. Hlavu v smútku by mohli mať aj predstavitelia superšportových značiek. Napríklad Lamborghini plánuje predstavenie prvého elektrického tátoša až niekedy pred rokom 2030. Aktuálne neponúka ani len hybrid.

Priemysel: Robia to bez ohľadu na všetko ostatné

„Ak budete v roku 2036 potrebovať nové auto, nebudete mať na výber,“ uviedla Sigrid de Vriesová, ktorá vedie loby v oblasti automobilových komponentov CLEPA. „Auto bude mať elektrický motor, bez ohľadu na to, či to vyhovuje, alebo nie, je cenovo dostupné alebo nie, alebo či je k dispozícii zelená energia a infraštruktúra na jeho nabíjanie alebo nie.“

„Môže to byť príliš rýchle, pretože nevidíme, že zodpovedajúcim spôsobom rastie infraštruktúra nabíjania,“ cituje Politico jedného z nemeckých manažérov v oblasti automobilov o možnom pláne Komisie.

Šefčovič: Až také ambiciózne to byť nemusí

„Ďalším zvyšovaním emisných noriem zatraktívnite pre výrobcov rozhodnutie, aby prešli na inú zmenu,“ uviedol tento týždeň eurokomisár Frans Timmermans, ktorý je zodpovedný za Green Deal. „Dôsledkom toho je, že autá so spaľovacím motorom sa budú ťažko vyrábať,“ dodal.

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý inicioval vznik Európskej batériovej aliancie, uviedol, že o téme sa stále rokuje. Dodal však, že predaj automobilov na batériu rýchlo rastie, takže „niečo, čo sa zdá byť veľmi ambiciózne pre roky 2025, 2030 a ďalšie roky, nemusí byť také ambiciózne, keď uvidíme, čo sa deje na trhu“.

Hovorca Európskej komisie záležitosť podľa nemeckého denníka Handelsblatt komentovať nechcel, pretože o návrhu sa stále diskutuje. Potvrdil však to, že „nové limitné hodnoty by mali zaručiť jasnú cestu k mobilite bez emisií“.

Podľa pôvodného Green Dealu, teda Zelenej dohody, sa mali emisie z dopravy znížiť o 90 percent do roku 2050. Už tento cieľ by pravdepodobne ovplyvnil či ohrozil až 215-tisíc pracovných miest.

Iba v EÚ? Omyl

Bolo by však chybou myslieť si, že politický tlak na vyraďovanie áut na fosílne palivá je iba doménou EÚ. Počas uplynulého víkendu na samite G7 v Cornwalle britskí hostitelia presadzovali, aby lídri stanovili dátum ukončenia výroby benzínových a naftových automobilov po roku 2030.

K zmenám tohto a podobného charakteru sa pristupuje aj na štátnej úrovni či dokonca úrovni samospráv. Spojené kráľovstvo plánuje ukončiť predaj automobilov so spaľovacím motorom do roku 2030, Francúzsko do roku 2040. Mnohé európske metropoly medzitým pristupujú k opatreniam, ktoré vozidlá s naftovým a benzínovým motorom vyženú z niektorých mestských oblastí.

Podobne uvažujú aj elity mimo Európy, napríklad v Číne. Nové energetické vozidlá (NEV) by sa do roku 2025 mali na celkovom predaji áut na čínskom trhu podieľať jednou pätinou. Do roku 2035 by sa ich podiel mal zvýšiť na polovicu. Uviedla to vlani Čínska spoločnosť automobilových inžinierov (China-SAE).