Macron aj Le Penová v regionálnych francúzskych voľbách pohoreli

Francúzi si cez víkend v prvom kole regionálnych volieb vyberali nových zástupcov do trinástich samosprávnych regiónov. Z nich už teraz viac ako polovicu riadi konzervatívna stredopravicová strana Republikáni a podľa predbežných výsledkov prvého kola oblastných volieb sa zdá, že si postavenie minimálne udrží. Práve regionálne voľby sú rok pred hlasovaním o novej hlave štátu akýsi lakmusový papierik testujúci voličské nálady.

Prezident Emmanuel Macron a jeho Republika v pohybe (LREM) ani predsedníčka Národného zhromaždenia (RN) Marine Le Penová nemajú po prvom kole regionálnych volieb vo Francúzsku dôvod na radosť. Ich víťazom sa totiž podľa predbežných výsledkov stali konzervatívni Republikáni (LR).

Podľa troch rôznych prognóz Republikáni, ktorí v súčasnosti riadia sedem z 13 regiónov kontinentálneho Francúzska, získali 27 – 29 percent hlasov.

Za nimi nasleduje Národné zhromaždenie, predtým známe ako Národný front, so ziskom 18 – 19 percent. Macronova LREM skončila až na piatom miest, ale zisk 11 percent hlasov jej zaručuje účasť na druhom kole regionálnych volieb.

Kandidáti strán, ktoré získajú viac ako desať percent hlasov, postúpia do rozhodujúceho kola, ktoré sa uskutoční o týždeň a rozhodne o rozdelení kresiel v regiónoch. Druhé kolo sa nekoná tam, kde kandidáti získali absolútnu väčšinu hlasov.

Jedna z poslankýň Macronovej strany Aurore Bergéová popísala slabý výkon LREM ako „demokratickú facku do tváre nás všetkých“.

Rekordne nízka účasť

Voľby poznačila na francúzske pomery mimoriadne nízka účasť. Do sedemnástej hodiny hlasovalo iba 26,7 percenta z takmer 46 miliónov voličov. Do zatvorenia volebných miestností sa mohla zvýšiť na stále rekordne nízkych 31 – 34 percent.

Od Le Penovej Národného zhromaždenia (RN) sa očakávalo, že prvé kolo regionálok vyhrá, ale nestalo sa a namiesto toho skončilo druhé až za Republikánmi. Šéfka francúzskych národniarov, ktorá na budúci rok zabojuje proti Macronovi o kreslo v Elyzejskom paláci, označila nízku účasť za „občiansku katastrofu“.

Zodpovednosť za nízku účasť pripísala Le Penová neschopnosti súčasnej vlády povzbudiť dôveru ľudí v politické inštitúcie. „Povedzme si to na rovinu, výsledky sú poznačené prudkou a historickou neúčasťou na voľbách na úrovni takmer 70 percent spôsobenou nedôverou k volebnému systému, ktorý u voličov vyvoláva pocit, že sa nič nemôže zmeniť, že všetko bolo zhabané,“ uviedla.

Francúzi si volia nových zastupiteľov v dvanástich pevninských regiónoch, na ostrove Korzika a v štyroch zaoceánskych regiónoch a 96 departmentoch. O 4 100 kresiel sa uchádza viac ako 15 700 kandidátov.

Francúzske regióny môžu spolurozhodovať o častiach vzdelávacej, dopravnej a hospodárskej politiky. Regionálne voľby sa zároveň považujú za posledný celoštátny test nálad voličov pred voľbami hlavy štátu.

Dôležité voľby

Tieto regionálne voľby sú pre Francúzov, ale najmä pre politikov, mimoriadne dôležité. Konajú sa totiž menej ako rok pred prezidentskými a politici ich používajú ako nástroj na testovanie voličských nálad.

Pre Macronovu Republiku v pohybe (LREM) sú toho prvé regionálne voľby od jej vzniku. V roku 2015, keď sa konali naposledy, prezidentova strana ešte ani neexistovala. Preto experti ani neočakávali, že by sa LREM nejak výnimočne darilo.

Ako ešte v máji jeden z ministrov Macronovej vlády uviedol, pre stranu, ktorá je pri moci, nie sú tieto voľby nikdy dobré.

Aj keď očakávania neboli od Macronovej strany veľké, tak jej výsledok na úrovni jedenástich percent, ktoré mimochodom získali aj socialisti a zelení, je horší, ako LREM predpokladala. Je jasné, že sa jej nepodarilo ovládnuť v prvom kole žiaden z regiónov. To značí, že strane sa nepodarilo vybudovať si podporu medzi voličmi na regionálnej úrovni, a to necelý rok pred voľbami neveští pre Macrona nič dobré.

Francúzske regionálne voľby odložili o tri mesiace pre pandémiu ochorenia COVID-19. Druhé kolo je naplánované na 27. júna.