Inštitút kajúcnika akceptujeme s vedomím, že v sebe obsahuje menšiu nespravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že kajúcnik dostane nižší trest, než by si zaslúžil. Kajúcnik by ale nemal byť väčší gauner ako ten iný obvinený, na odsúdenie ktorého má poslúžiť kajúcnikovo svedectvo. Nemal by byť ani rovnaký gauner. Mal by byť menší gauner.

Skončilo odvolávanie ministra vnútra Mikulca, na ktorom opäť Robert Fico predostrel hypotézu, známu už zo správy SIS, že vyšetrovatelia a prokurátori využívaním inštitútu kajúcnikov manipulujú vyšetrovanie, samozrejme ako inak, aby kriminalizovali opozíciu. Ako obvykle, bolo to emotívne, ale bez dôkazov. Žiadne dôkazy o manipulácii vyšetrovania nepredložil. Navodzoval dojem, ako keby vyšetrovatelia a prokurátori nejakým spôsobom manipulatívne predpisovali kajúcnikom, čo majú koordinovane hovoriť. Lenže nič také sa zrejme nedialo.

Fico tak stavil na demagógiu namiesto toho, aby uchopil problém seriózne. Pritom spôsob, akým sa kajúcnici využívajú, je naozaj sporný a ako uvidíme, predstavuje určitý morálny problém. V minulosti sa totiž dnešným spôsobom nevyužíval. Než si ten problém popíšeme, zopakujme si niekoľko základných faktov o tomto inštitúte.

Keď je užitočné časť trestu odpustiť. Ale komu?

Inštitút bol zavedený ako zbraň proti organizovanému zločinu a korupcii, kde viacerí páchatelia mlčia o svojich spoločne spáchaných zločinoch, lebo ak by hovorili o svojich spolupáchateľoch, tak by automaticky boli sami trestne stíhaní. Túto prekážku prehovoriť im odbúra práve inštitút kajúcnika.

Inak, keď sa to zavádzalo pred takmer dvadsiatimi rokmi, mediálne sa to nazývalo „korunný svedok“. Bol to vhodnejší názov, lebo tí „kajúcnici“ sú často všetko možné, len nie kajúcni. V Trestnom poriadku sa tento inštitút nazýva spolupracujúcim svedkom alebo spolupracujúcim obvineným. Upravujú ho napríklad paragrafy 205, 215 a 2018. Tieto umožňujú, aby vyšetrovateľ či prokurátor buď dočasne odložil vznesenie obvinenia kajúcnikovi (§ 205), alebo zastavil trestné stíhanie kajúcnika (§ 215, ods. 3), alebo podmienečne zastavil trestné stíhanie kajúcnika (§ 218).

Inštitút možno využiť len pri stíhaní nebezpečnejších a inak ťažko stíhateľných zločinov, napríklad organizovaného zločinu či korupcie. Odmenou pre kajúcnika býva zriedkavejšie beztrestnosť, častejšie dohoda o nižšom treste.

Nižší a vyšší záujem spoločnosti na stíhaní

Inštitút kajúcnika akceptuje spoločnosť s vedomím, že on obsahuje v sebe istú menšiu nespravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že kajúcnik dostane nižší trest, než by si zaslúžil. On totiž spravidla vôbec nie je kajúcny a svedčí proti iným kriminálnikom nie preto, lebo sa polepšil, ale preto, lebo chce menej prísny trest. Táto dohoda medzi štátom a kajúcnikom je cenou za to, že kajúcnik svedectvom napomôže k potrestaniu iných obvinených, ktorých by sa bez svedectva kajúcnika pravdepodobne nepodarilo nikdy potrestať.

A teraz pozor! Cítime všetci, že táto dohoda má zmysel, ak bude splnená dôležitá podmienka. Kajúcnik by nemal byť väčší gauner ako ten iný obvinený, na odsúdenie ktorého má poslúžiť kajúcnikovo svedectvo. Nemal by byť ani rovnaký gauner. Mal by byť menší gauner. Potom sme schopní prijať dohodu na tom, že kajúcnik dostane síce menší trest, než by si zaslúžil, ale za to ten väčší grázel dostane, čo mu patrí.

Trestný poriadok na dodržanie tejto podmienky v istej miere dbá, nie však vždy. Každý trestný čin má svojho organizátora, návodcu či objednávateľa. Preto sa v uvedených paragrafoch hovorí, že za kajúcnika nemôže byť uznaný onen organizátor, návodca či objednávateľ. Bolo by to zvrátené, keby sa hlavný organizátor dokázal vyviniť na úkor tých, ktorých do trestnej činnosti naviedol.

Okrem toho je v niektorých spomínaných paragrafoch ešte ďalšia, všeobecnejšie formulovaná poistka, a síce, že záujem spoločnosti stíhať toho, proti komu kajúcnik svedčí, musí byť väčší než spoločenský záujem stíhať kajúcnika. Pojem spoločenský záujem nie je presne definovaný. Intuitívne to však okamžite chápeme, skrátka, kajúcnikom musí byť menší previnilec, nie ten väčší. Táto podmienka vyššieho a nižšieho záujmu spoločnosti je uvedená len v paragrafoch 215 a 218, teda pri zastavení alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania. Nie je uvedená v § 205, teda v prípade odloženia trestného stíhania.

Uvedené obmedzenia možno považovať za rozumné. Inštitút korunného svedka, kajúcnika priniesol v minulosti dobré výsledky, aj vďaka nemu boli niektoré vražedné organizované skupiny úspešne stíhané.

Objavil sa však problém.

Ten nastáva pri novej taktike niektorých súčastí orgánov činných v trestnom konaní, ku ktorej, ako sa zdá, dochádza. O čo ide?

Kto určuje smer úderu? Orgány či kajúcnik?

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.