Pandémia koronavírusu skomplikovala mnohým ľuďom výletné plány. Zahraničie sa síce pre Slovákov toto leto otvára, no stále možno predpokladať, že veľa ľudí dá prednosť dovolenke v domovine. Výborným miestom pre ňu je i východ našej vlasti. Presvedčia vás o tom nasledovné tipy.

V istých politických kruhoch raz zaznelo, že na východe Slovenska nič nie je. Našťastie to nie je pravda. Aj vo východnej časti krajiny nájdeme množstvo miest, ktoré dokážu každému nadšencovi dobrodružstiev i pamiatok ponúknuť niečo zaujímavé. Ak sa chcete vyhnúť tlačenici v Tatrách či na Spišskom hrade, odporučíme vám sedem lokalít na strávenie voľného času.

Bájne knieža

Severne od Medzilaboriec leží obec zvaná Habura, ktorá sa pýši krásnou sochou mýtického kniežaťa Laborca. Dielo z bronzu meria viac ako 5 metrov a strojí na dvojmetrovom podstavci. Vnútri sa nachádza zemina zo 106 rusínskych obcí na Slovensku, symbolizujúc jednotu Rusínov.

Samotný Laborec je historicky otázna postava. Prvá zmienka o ňom pochádza z takzvanej Anonymovej kroniky (začiatok 13. storočia), avšak toto dielo je známe historickými nepresnosťami či dokonca fabuláciami pri opisovaní príchodu staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny.

Samotný Laborec si získal silné miesto v národnej pamäti Rusínov, predovšetkým v posledných storočiach, a stal sa námetom pre viaceré umelecké diela. Okrem sochy však v obci nájdete aj drevený kostolík sv. Mikuláša biskupa z prvej polovice 16. storočia.

Banské dedičstvo

V katastrálnom území obce Červenica ležiacej v okrese Prešov nájdeme unikátnu technickú pamiatku – Dubnícke opálové bane. Sú to najstaršie bane svojho druhu na svete a jediné v celej Európe. Až do 16. storočia boli jediným známym miestom na planéte, kde sa tento vzácny minerál ťažil.

Opály zo Slovenska obľubovali po celom svete, miesto si našli napríklad i u rodiny francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho. Banská aktivita tu skončila v roku 1922. Po objavení ložísk opálu v Mexiku a Austrálii sa postupne stala ťažba na Slovensku nerentabilnou.

V roku 2012 však bola banská činnosť obnovená – povolenie na banskú aktivitu dostala spoločnosť Opálové bane Libanka. V roku 2015 bola taktiež pre návštevníkov sprístupnená turistická trasa po útrobách baní s dĺžkou 1,2 kilometra. V zatopenej časti bane Libanka je možné sa i potápať.

V roku 1775 bol v Dubníku nájdený najväčší opál na svete, zvaný Harlekýn. Váži viac ako pol kilogramu a v súčasnosti je uložený v múzeu vo Viedni. Za najslávnejší opál sa považuje takzvaný Oheň trójsky, ktorý nosila manželka Napoleona cisárovná Jozefína.

Hrad, kaštiele i príroda

Mnoho pamätihodností možno obdivovať aj v spišskej obci Markušovce. Tá sa pýši napríklad hradom, ktorý pochádza z 13. storočia. Dnes je táto pamiatka čiastočne zachovaná, avšak nie je prístupná verejnosti.

Iný príbeh sú viaceré kúrie a kaštiele. Najznámejší je kaštieľ rodu Mariášiovcov zo 16. storočia. V súčasnosti sa v budove nachádza expozícia historického nábytku. V neďalekom parku sa nachádza ďalšia pamiatka – letohrádok Dardanely.

Ak by sa vám však dejiny a krásna architektúra zunovali, môžete si spraviť výlet do okolitej prírody. Zaujať vás môže Markušovská dolina či Markušovské steny, kde sa nachádza 8 metrov vysoký skalný hríb.

Markušovský kaštieľ. Foto: Wikipedia/Semu

Pochod v čierňave

Blízko predelu stredného a východného Slovenska leží obec Slavošovce. Hlavným lákadlom pre tých dobrodružnejších výletníkov je Slavošovský tunel (nazývaný aj tunel Pod Homôľkou), ktorý spája obec s neďalekými Magnezitovcami.

Je dlhý 2 401 metrov a dá sa prejsť pešo či na bicykli – v úplnej tme. S výškou 6,5 metra a šírkou 4 metre bol plánovaný ako železničný tunel. Výstavba začala v roku 1941 po tom, ako Slovensko stratilo po Viedenskej arbitráži časť južného územia. Viaceré obce sa tak ocitli dopravne odrezané od zvyšku Slovenska.

Riešením tohto problému mal byť práve Slavošovský tunel, súčasť takzvaných Gemerských spojok. Prerazený bol v roku 1944, krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Po vojne došlo k obnoveniu celistvosti slovenského územia, takže stavba tunelovej siete stratila svoj zmysel. Ostala už len zaujímavá technická pamiatka.

Slavošovský tunel. Foto: Wikipedia/Lukáč Peter

Voľne žijúce zubry

Na severovýchodnom cípe našej vlasti leží Národný park Poloniny. Vyniká bukovými či jedľovo-bukovými pralesmi, alebo horskými hrebeňovými lúkami zvanými poloniny. Tie dali názov celému národnému parku.

Časť tunajších pralesov, napríklad Stužica, Rožok a Havešová, bola v roku 2007 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Cez národný park vedú viaceré turistické značky, pričom východiskovou obcou je hlavne Nová Sedlica.

Toto chránené územie sa zároveň ako jediné na Slovensku môže pochváliť voľne žijúcimi zubrami. Zubor hrivnatý je najväčší európsky suchozemský cicavec a v minulosti žil takmer v celej Európe.

Poloniny. Foto: Wikipedia/Milan Bališin

Jazero a praveká ryba

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.