Zdá sa, že Nemci raz za čas pociťujú potrebu rýchlej radikálnej zmeny – kým nepríde volebný deň. Vtedy to hodia zase kandidátovi, ktorý sľubuje sivú a nevzrušujúcu kontinuitu.

Denník Štandard od samotného začiatku sprevádza vzostup a pád matadora nemeckej politiky, 40-ročnej volebnej líderky strany Zelených Annaleny Baerbockovej. Keď Zelení túto neskúsenú funkcionárku koncom apríla vyhlásili za „kandidátku na kancelára“, strana aj Baerbocková samotná valcovali všetky prieskumy. Nasledovala však séria chýb, typických pre privilegované veľkomestské prostredie tejto progresívnej strany, a konštantný pád obľúbenosti.

Teraz, keď prvý prieskum vidí Zelených pod magickou hranicou 20 percent, vedie sa už debata o tom, či sa Baerbocková nemá radšej stiahnuť. Stará zelená harcovníčka Bettina Gausová, ktorá ako bývalá novinárka ústredného orgánu strany „taz“ požíva istú autoritu, napísala v Spiegli komentár s nadpisom: „Das war’s.“ (Koniec.) Podľa Gausovej stratila Baerbocková to jediné, čo mala – svoju dôveryhodnosť. Môže vraj zoskupeniu už len ublížiť a má odovzdať kandidatúru na kancelára spolupredsedovi Robertovi Habeckovi. Ten, na rozdiel od Baerbockovej, má ako bývalý vicepremiér spolkovej krajiny s výkonnou mocou skúsenosti.

Vecne vzaté, všetky výčitky voči Zeleným spravodlivé nie sú. Napríklad, ich požiadavka zvýšenia cien pohonných látok o 16 centov sa nevymyká požiadavkám iných strán. Merkelovej vláda totiž už začiatkom tohto roka v klimatickej politike pridala a 6 z tých 16 centov platia Nemci na pumpe už dnes. Svätuškárske je aj rozhorčenie nad tým, že vedenie „pacifistických“ Zelených rieši dodávky zbraní Ukrajine – veď práve ich minister Joschka Fischer ako nikto iný presadzoval v roku 1999 bombardovanie Juhoslávie.

Zbytočné problémy si však narobili petíciou za zrušenie slova „Nemecko“ v nadpise volebného programu, vyplatením pochybných bonusov straníckemu vedeniu (ktoré Baerbocková tri roky „zabudla“ deklarovať) a procesom vylúčenia úspešného zeleného primátora Borisa Palmera zo strany pre jeho „rasizmus“.

V centre pozornosti a posmeškov je ale stále Baerbockovej životopis. Škodoradostní pozorovatelia sa hádajú, či ho nádejná kancelárka v priebehu zopár týždňov zmenila 12-krát alebo len osemkrát. Nešlo v ňom pritom o veľké klamstvá, ale iba o veľký počet malých vylepšení. Ako svoje remeslo uvádzala „medzinárodná právnička“, hoci je vyštudovanou politologičkou, ktorá absolvovala dvojsemestrový program v prestížnej londýnskej School of Economics. Tvrdila tiež, že pracovala tri roky v Bruseli, väčšinu toho času ale viedla kanceláriu europoslanca v Postupime, čo jej zrejme znelo menej zvučne. A napokon priznala členstvo v organizáciách ako German Marshall Fund, kde členkou nebola, alebo v UNHCR, kde členstvo jednotlivcov ani neexistuje.

Jej hlavný súper Armin Laschet, kandidát na kancelára strán CDU/CSU, má v životopise tiež dieru (nevylepšil ho, iba niečo vynechal), lenže to nikoho veľmi nezaujíma. Ten nepomer pozornosti je opodstatnený: Laschet je totiž premiérom 18-miliónovej spolkovej krajiny, ktorá predstavuje priemyselné srdce Európy – či je schopný vládnutia, dá sa ľahučko zistiť. Naproti tomu, Baerbocková nemá žiadne skúsenosti, nikdy nebola ani starostkou dediny. V ponuke má len svoje modré oči a svoje školy. A navyše, aj tento jediný kapitál si pokazila, v dôsledku čoho vyzerá ako zakomplexovaná chvastúnka. A – keďže si myslela, že jej to prejde – aj ako politická amatérka.

Minulý víkend usporiadali Zelení snem, na ktorom sa Baerbocková kajala za svoje chyby. Životopis mala vraj „veľmi komprimovaný“ a argumentovala tvrdeniami typu: „taká svätá som nikdy nebola“ či „každý človek robí v živote chyby“. Delegáti ju podržali. Aj ona aj spolupredseda Habeck vylúčili, že by si mohli kandidatúru na post kancelára vymeniť.

Iný stĺpčekar Spieglu, mainstreamový konzervatívec Nikolaus Blome, upozornil na fakt, že sa Baerbocková môže stať kancelárkou aj vtedy, keď Zelení dostanú v septembrových voľbách len oných 20 percent, ktoré im prieskumy momentálne predpovedajú, a kresťanskí demokrati s Laschetom tých 28 percent. Je to naozaj možné. Koalícia Zelených s SPD a s pravicovo-liberálnou FDP by mala v tejto chvíli parlamentnú väčšinu.

Možné je ale aj to, že sa zopakuje večné zelené prekliatie – vyhrávajú prieskumy, prehrávajú voľby. V Sasku-Anhaltsku – v jediných voľbách 6. júna, v ktorých si mohli testovať svoj reálny volebný výtlak – Zelení získali 5,9 percent. Bolo to mizerných plus 0,7 percenta. A CDU naopak valcovala.

Vzostup a pád Baerbockovej pripomína davovú hystériu, ktorá vypukla začiatkom roka 2017, keď zdecimovaná SPD vyhlásila europolitika Martina Schulza za svojho kandidáta na kancelára. Spiegel ho umiestnil na titulku so svätožiarou, preferencie mal úžasné a vyzeral ako hotový kancelár. Aj vtedajší mediálny ošiaľ však bol krátky a ukončili ho regionálne voľby, ktoré SPD k svojmu veľkému prekvapeniu prehrala. Schulz sa napokon podpísal pod najhoršiu porážku v histórii SPD a odvtedy chodí po kanáloch.

Tieto náhle zmeny nálady svedčia o vnútornej nestabilite nemeckej psychiky. Zdá sa, že Nemci raz za čas pociťujú potrebu rýchlej radikálnej zmeny – kým nepríde volebný deň. Vtedy to hodia zase kandidátovi, ktorý sľubuje sivú a nevzrušujúcu kontinuitu.

Kandidát s najnudnejšou ponukou sa tentokrát volá Armin Laschet. Štartoval s preferenciami, s ktorými vyzeralo dobytie kancelárskeho úradu ako trúfalá chiméra. Najnovšie ale už 43 percent Nemcov konštatuje, že Laschet je spôsobilý úrad kancelára zastávať. Baerbocková sa naproti tomu prepadla na 28 percent, pritom medzinárodná právnička svoju sľubnú dráhu ešte len začala…

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.