Spoločenstvo Ladislava Hanusa bude mať vlastné periodikum. V týchto dňoch vychádza prvé číslo obnoveného časopisu Verbum, ktoré pripravil okruh autorov okolo tohto spoločenstva. Verbum si zároveň pripomína 75 rokov od svojho vzniku. Štandard sa rozprával s Jurajom Šústom, jeho novým šéfredaktorom.

Ako sa Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH) a Juraj Šúst dostali k tomu, že budú vydávať Verbum?

V rámci SLH sme sa posledné dva roky pohrávali s myšlienkou, že k intelektuálnemu spoločenstvu patrí aj intelektuálny časopis. Minulý rok nás otec Hrabovecký prekvapil s ponukou, že po piatich rokoch, keď sa Verbumu venoval ako šéfredaktor on, by bolo vhodné posunúť jeho tvorbu do ďalších rúk a vybral si nás. Predpokladám, že preto, že sa snažíme rozvíjať odkaz Ladislava Hanusa, ktorý stál aj pri založení Verbumu spolu s ďalšími dnes už legendami katolíckej kultúry, ako boli napríklad Janko Silan, Jozef Kútnik, Anton Harčar a ďalší. Myslím si, že otec Hrabovecký tam videl spojitosť a možno aj možnosť, ako by Verbum mohol nanovo začať aktualizovať odkaz svojich zakladateľov. Vďaka patrí aj Katolíckej univerzite za to, že nám umožnila časopis vydávať.

Už ste trochu pripomenuli históriu, Verbum začal vychádzať krátko po druhej svetovej vojne, čoskoro ho však komunisti zakázali. Zakladali ho silné osobnosti ako Silan, Harčar či Hanus. Veľká časť z nich mala neskôr zakázané tvoriť a skončila vo väzení. Potom ako starí, zhruba osemdesiatroční páni, na sklonku života časopis obnovili. Čo z toho je pre vás najsilnejšie, na aký odkaz by ste chceli nadviazať?

Na Verbume je inšpirujúce, že vznikol v čase medzi koncom druhej svetovej vojny a nástupom komunizmu, keď na Slovensku vládla ponurá nálada a keď bolo takmer isté, že Československo bude patriť do sovietskej sféry vplyvu. V tomto zmysle bol Verbum v silnom kontraste s prežívaním vo vtedajšej spoločnosti. A stretol sa s nebývalým ohlasom a dobrou reakciou. Za prvé dva roky, teda až kým ho nezrušili komunisti, patril k najčítanejším slovenským týždenníkom, o takom niečom súčasné intelektuálne časopisy ani nesnívajú. Ukazuje to, kam sa posunula kresťanská kultúra na Slovensku. Z dominantnej kultúry sa stala alternatíva. Vo všeobecnosti nie je na tepe doby, skôr na jej okraji. Dnes asi nehrozí, aby bol Verbum najčítanejším periodikom, jeho cieľ je skromnejší: udržať vyhasínajúcu slovenskú katolícku intelektuálnu tradíciu pre ďalšie generácie.

Nové číslo časopisu Verbum. Výtlačky sú k dispozícii na predaj na festivale Bratislavské Hanusove dni. Foto: archív

Mám pocit, že to je úloha dnešných intelektuálnych katolíkov. Našou úlohou je byť Boethiom či Cassiodorom, ktorí na konci helenizmu, teda po zániku rímskej ríše dokázali bohatstvo antickej kultúry preosiate kresťanskou optikou uchovať pre budúce generácie, vďaka čomu sa o niekoľko storočí neskôr mohla kresťanská kultúra obnoviť v úplne inej forme a konštelácii. Myslím si, že dnes sme v podobnej situácii, pretože naša generácia má jednu z posledných šancí napojiť sa na tradíciu a skúsiť jej nejako porozumieť, skúsiť ju rozvinúť v dnešných časoch a uchovať ju pre ďalšie generácie.

Ste si istý svojou analýzou súčasnej kultúry? Veď predsa aj dnes sa mnoho ľudí hlási ku kresťanstvu, máme pomerne veľa kresťanských politikov v parlamente, kostoly sa opäť plnia, ľudia na rozdiel od Nemecka chodia pravidelne na omše a spovedajú sa.

To je pravda, no povedal by som, že dnešný stav je výsledkom naakumulovanej viery našich predchádzajúcich generácií, z ktorých čerpáme. Ale posledné generácie už nie sú tie, ktoré sú kultúrotvorné. Dnes môžeme sotva povedať, že by katolícki teológovia, filozofi, spisovatelia či režiséri tvorili slovenskú kultúru. Áno, v každom odbore nájdeme aj veriacich tvorcov, ale tí už netvoria hlavný prúd, sú skôr výnimkou. Kresťanská kultúra dnes netvorí nové spoločenské či kultúrne formy. A ak áno, tak len výnimočne.

Načo vlastne potrebujeme kresťanskú kultúru? Nestačí nám sekulárna kultúra, ktorá nemusí byť nevyhnutne nepriateľská voči náboženstvu? Musí byť kultúra kresťanská?

Rozumiem, ale kultúra predsa nie je hodnotovo neutrálna vec. Kultúra je vždy odrazom hodnôt a svetonázoru, ktorý žijem. Každý človek žije a vytvára nejakú kultúru. A možnosti sú len dve. Buď je kresťanská, alebo iná. No dnes aj mnohí kresťania žijú mimo kostolov sekulárnu kultúru. Verbum chce poskytnúť alternatívu tejto sekulárnej monokultúre, rozvíjajúc Hanusov odkaz, že autenticky žitá viera nevyhnutne vytvára kultúru. A ak takáto kultúra dnes absentuje, tak niečo dôležité v našej viere chýba. Z toho potom vznikajú rôzne extrémne tendencie, v ktorých sa viera buď príliš spiritualizuje, teda, že sa redukuje len na súkromný duchovný život, alebo naopak sa zosvetšťuje, čo je dnes asi najvážnejšia hrozba pre vieru.

Okrem toho, kultúra nám dáva odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského života, na ktoré nevieme nájsť odpoveď nikde inde ako v žitej tradícii. To sú otázky, ako napríklad vychovávať deti, ako žiť duchovný život, čo to znamená skutočné vzdelanie, ako prakticky žiť manželstvo. Toto všetko sú otázky, ktoré presahujú kurikulá univerzitných odborov. Tieto veci sú vzácne formy, ktoré sa dajú len odpozerať, ktoré sa nedajú naučiť len z knižky.

Všetci poznáme poučky, teda, že napríklad manželstvo je nerozlučiteľné, exkluzívne, len medzi mužom a ženou. Ale ako to naplniť počas života, to si vyžaduje veľkú múdrosť a poznanie, ktoré sa nedá naučiť v škole. To sa dá iba odovzdať. A my sme ho z veľkej časti stratili a potrebujeme ho nanovo rekonštruovať. Typický príklad sú mnohé cirkevné školy, ktoré prevezmú celé kurikulum zo štátnych škôl, pridajú k nemu omšu a hodiny náboženstva a máme vybavené. Viera má predsa výrazne formovať obsah, ktorý dávame našim deťom. A má to byť celostný obsah, ktorého architektom má byť teológia a metafyzika, dobrá filozofia. Dnes toto cirkevným školám chýba. Česť výnimkám.

A je Hanusova téza určite pravdivá? Musí úbytok kresťanskej kultúry so sebou nutne prinášať aj úbytok viery? Možno je len viera a kultúra ľudí v 21. storočí iná, aká bola v minulosti.

Nemyslím si, že viera môže byť iná. Tá má byť v jadre taká, akú nám ju zanechal Kristus. Samozrejme, formy sa môžu meniť a môže dochádzať aj k lepšiemu pochopeniu obsahov viery, v tomto zmysle viera môže byť plnšia, životaschopnejšia, ale aj zredukovaná. História nám ukazuje obe tieto možnosti.

Hovorili ste, že naša viera má byť taká, ako nám ju zanechal Ježiš, ale ten nikde nehovorí, že by sme mali písať knihy, maľovať obrazy a natáčať filmy.

Ľudský život je, pochopiteľne, životom kultúrnym. A viera je Božie pôsobenie v nás, ktoré sa prejavuje vo všetkom, čím žijeme. Kultúra je teda kolektívnym výsledkom našich životov, ktorá sa prejaví v našich praktikách, zvykoch, spôsoboch a dielach. Kým je človek človekom, tak je nutne kultúrnym človekom. Ak je kresťanská kultúra ovocím Kristovho pôsobenia vo svete, potom bol Kristus kultúrnym človekom par excellance.

Tým chcete povedať, že tak ako kresťan nemôže byť zároveň zlodejom alebo vrahom, lebo sa to vylučuje s jeho vierou, rovnako by ho malo charakterizovať aj to, že nemôže tvoriť sekulárnu kultúru?

Áno, ak je niekto katolík alebo kresťan a zároveň tvorí kultúru, ktorá nečerpá z viery alebo Evanjelia, tak v jeho živote je zjavne protirečenie. Hanus hovoril, že najväčšia kultúrnosť a vrchol kultúrnosti človeka je svätosť. Kresťanstvo nie je nejaký sektársky prúd. Kresťanstvo je viera, ktorá pomáha človeku byť viac ľudský, žiť skutočne to, čo má žiť v plnosti, akej sme tu na zemi schopní. A to je aj dôvodom toho, prečo kresťania vybudovali európsku civilizáciu a prečo je v tom taká veľká hodnota. Navyše, každá generácia je zodpovedná za to, v akej kultúre žijeme a akú kultúru odovzdáme našim deťom. Nemôžeme povedať, že my s tým neviem nič urobiť. Vždy vieme aspoň niečo a mali by sme sa o to pokúsiť.

Dokáže Verbum zvrátiť tento kultúrny nepomer?

Máloktorý umelecký produkt dokáže zvrátiť kultúrny trend svojej doby. Ten je často výsledkom života spoločnosti ako celku alebo aspoň jej elity. A Verbum ako taký nestačí. Iste, vždy platí, že cieľom kresťanského života, aj Verbumu, je inšpirovať spoločnosť pre Krista. Zároveň realistickým cieľom Verbumu je udržať v prvom rade tradíciu kresťanského zmýšľania živú. Toto je niečo, čo je jeho primárnou úlohou. Lebo aj dnes žijú premýšľaví kresťania, katolíci, ktorí nemôžu nereflektovať svoju vieru, vzťah medzi svojou vierou a spoločnosťou, medzi kresťanskou kultúrou a súčasným svetom. Ak takíto ľudia nebudú mať možnosť tvoriť a reflektovať dnešnú spoločnosť, tak ich život bude strádať a bude im chýbať možnosť sa prejaviť.

Čo je dôvodom, že dnes nemáme silnú kresťanskú kultúru? Spomínali ste nedostatok viery. Sú tam aj iné faktory? Prečo kresťanská kultúra nie je prítomná na univerzitách, v umení, médiách a v spoločnosti?

Vidím ešte tri ďalšie dôvody. Po prvé preto, lebo dvadsiate storočie je veľmi tragickým storočím, ktoré na Slovensku rozbilo podmienky na to, aby sa takejto kultúre mohlo dariť. To krátke obdobie tridsiatich rokov, v ktorom nastal boom kresťanskej kultúry, bolo veľmi krátke, keďže ho rozvrátil nástup boľševizmu a prenasledovanie katolíckej elity. Naši najvýznamnejší ľudia boli zavretí vo väzení a po prepustení žili kultúru už len na periférii disentu, v emigrácii alebo písali do zásuvky. Po transformácii v 1989 sa kresťanská kultúra opäť ocitla na vedľajšej koľaji, pretože za dôležitejšie sa považovalo etablovanie v novom politickom poriadku a kopírovanie Západu. V dvadsiatom storočí teda nikdy nebol optimálny čas na to, aby kresťanská kultúra mohla rásť. Aj preto je o to vzácnejšie, že v tých tridsiatich rokoch, ale aj rokoch komunistického disentu vznikli texty, ktoré svojou úrovňou v mnohom prevyšujú aj súčasných autorov.

Druhý bod?

Mnohí talentovaní a šikovní mladí kresťania nemajú veľa možností profesionálne sa zapojiť do budovania kresťanskej kultúry. Katolícka univerzita je ďaleko od centra. Iných inštitúcií, kde by sa dala kresťanská kultúra pestovať, je tiež pomenej. Nedávne odovzdávanie cien Fra Angelica je vlastne jediným podujatím, kde katolícka kultúra môže vnímať istú relevantnosť v tejto spoločnosti. Teda, ak chce byť niekto činný v tejto oblasti, tak ju musí akoby nanovo vytvárať. A to je pomerne náročné, ťažké a vyžaduje si to čas.

A to tretie?

To súvisí s Verbumom. Práve preto je možno dobré robiť takýto časopis, aby kresťania, ktorí cítia takéto intelektuálne kultúrne pnutie, mohli nájsť akýsi ďalší bod, kde môžu tvoriť. Okrem Verbumu tu totiž máme len Impulz, ktorý asi najviac inšpiroval novú redakciu Verbumu, má však posledné dva roky vydavateľskú pauzu, a tiež zaujímavý časopis Nové horizonty. No okrem nich už len menšie akademické časopisy, ktoré nemajú väčší mimouniverzitný presah. Verbum nechce byť čisto akademický časopis, chce byť niekde v strede medzi akadémiou a publicistikou, ktorej sa, mimochodom, dnes darí, existuje veľa zaujímavých internetových novín a portálov inšpirovaných kresťanstvom.

Poďme na sám časopis. Aké sú plány Spoločenstva Ladislava Hanusa s Verbumom?

Podchytiť nové generácie mladých katolíkov či premýšľajúcich ľudí, ktorých kresťanstvo v niečom inšpiruje, aby reflektovali katolícku vieru v kontexte súčasnej spoločnosti a kultúry. To je hlavný cieľ. Chceme pozvať aj autorov zo sveta, aby nám nastavili latku a aby sme nepísali len sami pre seba v nejakom gete, ale porovnávali sa s celým katolíckym svetom. V tomto má naša generácia veľkú výhodu oproti predošlým, keďže vďaka globalizácii internetu je oveľa ľahšie komunikovať a byť v kontakte s ľuďmi z celého sveta.

Našim cieľom je najmä zapojiť aj nové generácie vrátane študentov a mladých absolventov. Chceli by sme, aby Verbum priniesol diskusiu aj do tých skupín, kde doteraz chýbala, k vysokoškolským študentom a mladým ľuďom. Aby kresťanská kultúra nebola len záležitosťou starších generácií. Preto chce byť aj písanie do Verbumu živšie, v dobrom zmysle drzejšie, menej abstraktné či uhladené, chceme si viac trúfať a dovoliť. Možno niekedy aj zadrieť, ale nie pre to, aby sme niekoho urážali, ale pre to, aby sme neboli ľahostajní k otázkam, ktoré si máme klásť a hľadať na ne odpovede.

V minulosti bolo pre Verbum špecifické to, že sa vyhýbal politickej polemike. Bude to preň platiť aj naďalej?

Určite nechceme robiť stranícku politiku. To by bolo proti žánru intelektuálneho časopisu. Zároveň ale platí, že filozofické, teologické a politické myslenie je neoddeliteľnou súčasťou kresťanskej kultúry a v tomto zmysle sa bude týkať aj Verbumu.

V minulosti sa Verbum spájal aj s umením a publikovaním kníh. Svoje básne tu svojho času publikoval napríklad Janko Silan. Je niečo podobné vo výhľade aj v súčasnosti?

Bolo by to skvelé, ambície sú. Už teraz pracujeme na preklade knihy Right And Just od Scotta Hahna o tom, prečo je náboženstvo nevyhnutnou súčasťou spoločnosti. Túto knihu chceme vydať ako Spoločenstvo Ladislava Hanusa už túto jeseň. Ale tým prvým krokom je najprv vytvoriť životaschopný časopis a až keď sa to podarí, tak potom radi skúsime ďalšie výzvy.

Ako často bude Verbum vychádzať?

Verbum bude vychádzať dvakrát ročne a zároveň bude mať aj webovú sekciu, kde by sme chceli každý týždeň priniesť filozofickú esej alebo zaujímavú recenziu.

O čom je prvé číslo?

Témou čísla je reflexia toho, kam sa posunula katolícka cirkev na Slovensku za posledný rok a ako zvládla pandémiu. V časopise sú však aj iné témy, ktoré sú dnes na stole. Dal by som do pozornosti napríklad esej Michala Malatinského o technocenzúre na sociálnych sieťach, štúdiu Františka Mikloška o troch typológiách slovenského človeka, ktoré reprezentujú Husák, Tiso a Silvester Krčméry, či zaujímavé recenzie na aktuálne knihy a filmy.

Kto zo zahraničných autorov publikuje svoje texty v prvom čísle Verbumu?

V tomto čísle Mark Regnerus, Rod Dreher, Scott Hahn a aj Štěpán Smolen, ale on má tak trochu aj slovenské korene.

Viete už aj to, aká bude téma ďalšieho čísla?

Témou by mal byť Slovenský príbeh a otázka, ako by malo dnes vyzerať slovenské konzervatívne myslenie.

Odkedy sa bude dať časopis kúpiť?

Časopis je uvedený na tohtoročných Bratislavských Hanusových dňoch, konkrétne v sobotu 19. júna o 20. hodine, keď sa uskutoční panelová diskusia rôznych predstaviteľov, ktorí reprezentujú rozličné myšlienkové prúdy dnešného slovenského katolicizmu. Moderovať ju bude Štefan Chrappa a diskusia sa bude týkať práve témy prvého čísla Verbumu, teda Kam kráčaš, slovenská cirkev? Hostia budú reflektovať tézy autorov prvého čísla, budú ich kriticky hodnotiť a tiež prinášať svoje vlastné postoje a názory. Okrem uvedenia nového čísla by sme si tu chceli pripomenúť aj 75. výročie vzniku časopisu.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa je aj organizátorom Bratislavských Hanusovych dní, ktoré bežia práve v týchto dňoch. Ktoré podujatia by ste chceli dať zvlášť do pozornosti?

Teším sa na diskusiu o Silvestrovi Krčmérym, prvýkrát v našej histórii si pripomenieme Deň obetí komunizmu. Je to významné pre naše kultúrne dejiny. O to viac, že tento deň sa spája s Krčméryho prejavom pred komunistickým súdom. Teším sa na podujatia o slovenských univerzitách a kultúre vymazávania (cancel culture), ktorá sa rozmáha na Západe a na diskusiu o tom, ako sú na tom naše univerzity. Teším sa na Roda Drehera, ktorý príde predstaviť svoju novú knihu Nežiť v klamstve. Teším sa na Nathaniela Binversieho, ktorý je spoluautorom dnes asi najinšpiratívnejšieho programu mužskej spirituality Exodus 90. A veľmi sa teším na koncert Pištu Vandala, ktorý bude spievať texty Janka Silana, zakladateľa Verbumu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.