Príbeh človeka, čo nesúhlasil s komunistickým režimom po jeho nástupe v roku 1948. Spoznajme ho, aby sme pochopili, prečo si musíme pripomínať Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Pripadá na 24. júna. 

V knihe Triedni nepriatelia, ktorú takmer pred dvoma desaťročiami zostavil Rudolf Dobiáš, je veľa príbehov a svedectiev o brutalite komunistického režimu. Zahĺbme sa do jedného z nich.

Juraja Kostrúcha odsúdili v roku 1949 do väzenia na 15 rokov nepodmienečne za vlastizradu a špionáž. Mal 19 rokov. Bol členom ilegálnej skupiny, ktorá sa sformovala po komunistickom prevrate vo februári 1948 a hodlala vystupovať proti režimu.

Kostrúcha zatkli necelý rok po tom, ako sa komunisti zmocnili vlády. Pri výsluchu pred odsúdením zažil drastické metódy Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Vybili mu zuby, dolámali čeľusť a rebrá. Opisuje metódy, ktoré používali vyšetrovatelia. Polapeným ľuďom vpichovali špendlíky pod nechty, špeciálnymi svorkami sťahovali ruky, pričom medzi prsty vložili oceľové kolíky. Bili obuškami, používali elektrické šoky, ženám vypaľovali prsné bradavky.

Po odsúdení odviezli Kostrúcha do českého Jáchymova, kde sa ťažila uránová ruda. Každý dostal pridelené číslo, meno patrilo minulosti. „Tam sme boli len čísla, nie ľudia,“ spomína si. Pracovali v bani, kam ich letom, zimou vozili poviazaných povrazmi na otvorených autách.

Ľudí v koncentračnom tábore pribúdalo, vzmáhal sa hlad. Pochúťkou sa stali i vyhodené zemiakové šupky.

Hlad, zima, drina, únava

V jedno nedeľné ráno, keď prišli väzni z nočnej smeny, prišiel namiesto odpočinku nástup a pochod na rukách a nohách, ktorý museli väzni sprevádzať napodobovaním brechania jeden na druhého. Trvalo to celý deň. Veľa väzňov odpadávalo od únavy a hladu.

Príčinou tohto špeciálneho trestu bola predchádzajúca udalosť, keď v noci jeden z vyhladovaných úbožiakov zabil v zúfalstve psa veliteľa tábora.

Po takomto celodennom týraní museli väzni bez jedla nastúpiť na ďalšiu nočnú smenu. Ale beda, ak nesplnili predpísanú normu, nasledovali individuálne tresty a hlavne zníženie prídelu jedla na polovicu.   

Hlad a nedostatok odpočinku boli zaužívanými metódami týrania. Zlé boli najmä popoludňajšie smeny. Dopoludnia bývali brigády v kasárňach pre dozorcov, ktoré sa zámerne naťahovali, aby sa väzni nestihli naobedovať. A tak sa do práce nastupovalo s únavou a o hlade. 

Najhoršie boli nedele a sviatky, spomína si Kostrúch. Väzňom nedopriali ani chvíľu voľného času.

Ilustračný obrázok. Foto: Wikipedia

Útek väzňa bol pohromou pre ostatných. Nahnali ich medzi ostnaté drôty, kde o hlade a často v tuhej zime museli stáť celé hodiny s rukami nad hlavou. Nie div, že niektorí odpadávali od únavy.

Vládcovia nad životom a smrťou

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.