Predseda parlamentu Boris Kollár pošle teraz uznesenie Európskemu parlamentu a parlamentom členských štátov EÚ. Do Bruselu tým vyšleme signál, že otázka prístupu k interrupciám je v národnej kompetencii Slovenska.

Poslanci Národnej rady prijali vo štvrtkovom hlasovaní uznesenie k návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien. Materiál predložili poslanci za OĽaNO a Sme rodina, jeho text si možno pozrieť tu. Pôvodne vyvolal menšiu koaličnú polemiku, keď návrh napadli poslanci SaS, bývalá europoslankyňa Záborská však trvala na svojom a uznesenie nakoniec prešlo.

Zo 113 hlasujúcich hlasovalo za 74 poslancov, proti bolo iba osem poslancov, 31 sa zdržalo. Výpis hlasovania nájdete tu.

Uznesenie prešlo vďaka hlasom OĽaNO, Sme rodina, poslancom, ktorí kandidovali na Kotlebovej kandidátke (a dnes už sú v rôznych kútoch), ako aj jednotlivcom zo strán Za ľudí (tri poslankyne blízke Veronike Remišovej, Juraj Šeliga nehlasoval) či jednotlivcom zo strán Smer a Hlas. Tieto dve strany však vo veľkej väčšine hlasovanie odignorovali.

Zaujímavý je zoznam poslancov, ktorí hlasovali proti: napríklad Peter Osuský, ktorý sám v minulosti hlasoval za Deklaráciu o kultúrno-etických otázkach, ktorá je v súlade s týmto návrhom Záborskej. Proti bol aj Ondrej Dostál, z klubu Za ľudí liberálni poslanci Ján Benčík, Vladimíra Marcinková, jej otec Vladimír Ledecký či Tomáš Lehotský.

Výsledok hlasovania je aspoň symbolický úspech Anny Záborskej a poslancov Kresťanskej únie.

Čo bude ďalej? Parlament má podľa schváleného uznesenia pripomenúť Europarlamentu, ako aj všetkým parlamentom členských štátov EÚ, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky a vzdelávania sú v kompetencii národných štátov.

„Preto považuje návrh správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekračujúci kompetencie Európskeho parlamentu,“ uviedli poslanci.

Národná rada má tiež uistiť Europarlament, ako aj parlamenty členských štátov, že Slovensko považuje prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj dodržiavanie ľudských práv za svoju prioritu „a bude aj naďalej aktívne hľadať spôsoby na zlepšenie situácie na Slovensku s osobitným dôrazom na práva a služby pre ohrozené skupiny obyvateľov, akými sú napríklad ženy, ktoré sú často obeťami domáceho násilia, rodiny žijúce na hranici chudoby alebo ľudia, ktorým chýba prístup ku kvalitnej, funkčnej a komplexnej zdravotnej starostlivosti“.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) má zaslať toto uznesenie Európskemu parlamentu a parlamentom členských krajín EÚ.

Konzervatívny signál do Bruselu

Správa Matić pojednáva o tom, že členské krajiny EÚ by mali zabezpečiť univerzálny prístup svojich občanov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu.

Kontroverzná správa chorvátskeho europoslanca Predraga Freda Matića pracuje aj s tým, že porušovanie reprodukčných práv je „formou násilia páchaného na ženách“, odporcov potratov označuje za ľudí prispievajúcich k narúšaniu demokracie a výhradu vo svedomí lekárskych pracovníkov chcel do budúcnosti zameniť za „odmietnutie zdravotnej starostlivosti“.

Správa, ktorá má deklaratórny charakter a neplynú z nej pre Slovensko konkrétne záväzky, v prvej polovici mája prešla europarlamentným Výborom pre práva a rodovú rovnosť a v najbližších týždňoch sa objaví v samotnom pléne Európskeho parlamentu. Práve týmto uznesením vyšle Slovensko do Bruselu signál, že si jej prijatie ako krajina neželá.

Pridáva sa aj KDH

Predsedníctvo KDH na víkendovom zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým vyjadrilo obavu nad možnosťou prijatia správy Matić v Európskom parlamente. Podľa strany porušuje princíp subsidiarity chránený európskymi zmluvami tým, že zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov EÚ v oblasti zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania od útleho veku.

Správa podľa hnutia zároveň presadzuje myšlienku vytvorenia nového ľudského práva – práva na potrat a zasahuje do prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti slobody svedomia a slobody prejavu.

Hoci správa nie je právne záväzná, v prípade jej schválenia by sa na ňu podľa podpredsedu KDH Mariána Čaučíka odvolávali i európske súdy v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú členských štátov.

„Prijatie uznesenia na úrovni NR SR nepriamo vyzýva premiéra, aby vláda SR využila všetky prostriedky na zastavenie tohto trendu v EÚ. Zvlášť v súvislosti so súčasne sa konajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vďaka poslancom okolo Záborskej sa podarilo dosiahnuť aspoň niečo na pôde nášho parlamentu. Bude zaujímavé sledovať, čo sa europoslankyni Lexmann podarí dosiahnuť v Bruseli alebo Štrasburgu. KDH totiž nemá v našom parlamente poslanca, KÚ zase nemá poslanca v Bruseli, bude sa teda dať porovnávať. Zvlášť pre KDH je to skúška, keďže tému otvorila Záborská a nie Lexmann, hoci celá téma vznikla v Europarlamente.

Europoslankyňa požiadala premiéra Hegera osloviť v danej veci aj premiérov iných krajín ešte v apríli na Výbore NR SR pre európske záležitosti. Nikam to neviedlo. Predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka zároveň spoločne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby frakcia správu Matić odmietla. Otázka ale znie, čo spravia, ak to táto frakcia neurobí.

Zdá sa, že aj aktuálna kauza potvrdzuje, že proti ideologickým výpadom EÚ sa stále najefektívnejšie bojuje na národnej úrovni.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.