Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Nedávno som prvýkrát v živote učil. 18 rokov som nemal dočinenia so svetom univerzít a odrazu som sa ocitol v role učiteľa, odrazu som mal pred sebou dnešnú akademickú mládež.

Bola to malá, ale elitná vzorka, študenti prestížnej filmovej univerzity, na ktorú stovky mladých ľudí robia prijímaciu skúšku, no prijímajú každý rok len takých pätnástich. Boli to budúci scenáristi a režiséri. V ten istý deň, keď som ich učieval ja, mávali aj prednášku u jedného z najväčších filmových režisérov súčasnosti.

Väčšina mojich študentov boli mladé Nemky. Bol som zvedavý, ako to s nimi bude. Najmä v anglosaskom svete ovládala univerzity koncepcia „safe space“, teda idea, že kampus má byť „bezpečným priestorom“, v ktorom sú etnické alebo sexuálne menšiny chránené pred krivdami každého druhu. V takej univerzitnej bubline je napríklad neprípustné, že profesor na lekcii o rasizme prečíta historické svedectvo o trápení čiernych otrokov – lebo by mohol zraniť city svojich čiernych študentov.

Mladí, ambiciózni, z osvietených rodín

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.