Komunistickému prevratu vo februári 1948 pripravil pôdu sovietsky zásah do osudov Československa o sedem a pol mesiaca skôr.
Marshallov plán z leta 1947 bol programom pomoci štátom povojnovej Európy. Spojené štáty americké ním hodlali rozbehnúť ekonomiku na starom kontinente, rozprúdiť vzájomný obchod a pomôcť tak sebe i Európe.
Plán mal politický rozmer. V oblastiach nevykryštalizovaných povojnových sfér vplyvu mal zabrániť územnému posilneniu Sovietskeho zväzu a jeho prenikaniu na západ a juh Európy. Z tohto pohľadu bol antikomunistický.
Československo sa zahraničnou politikou pripútalo k Sovietskemu zväzu, ale ekonomickou orientáciou patrilo stále k Západu, zdôrazňuje historik Slavomír Michálek. Navyše v roku 1947 nutne potrebovalo pôžičky a suroviny, aby rozbehlo ekonomiku. Marshallov plán takúto pomoc ponúkal.
Sovietsky zväz však zakročil. Hoci sa československá vláda podujala odcestovať do Paríža a zapojiť do diskusie o poskytnutí americkej pomoci, Stalin povedal rázne nie. Šéfa československej vlády Gottwalda si povolal do Moskvy a ten počúvol. Viac sa dozviete v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, hosťom je Slavomír Michálek.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.