Jaroslav Slašťan. Foto: archív autora

Ľudia medveďom páchnu, majú sedemkrát lepší čuch ako tie najlepšie psy. Stále sú to však šelmy, ktoré sa riadia inštinktom. Rozhovor s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim zásahového tímu pre medveďa hnedého.

Jaroslav Slašťan má medvede rád, vidieť to na iskre v jeho oku. Rozumie im a vie o nich fascinujúco rozprávať. Poznáme sa už dlhšie, ale len cez mail. Keď sme sa minulý týždeň stretli na odovzdávaní cien Fra Angelica, kde bol jedným z ocenených, o medveďoch rozprával tak pútavo, že by som ho dokázal počúvať celý večer. Dohodli sme si rozhovor a keď potom prišla smutná správa o ľudskej obeti, ktorú zabil medveď, nedalo sa inak a rozhovor sme urýchlili. Zdržalo ho len to, že pán Slašťan musel vyraziť na zásah.

Pitva 57-ročného muža z Liptova ukázala, že zahynul po útoku medveďa. Majú sa ľudia báť medveďov? Útočia na nás?

Človek nepredstavuje pre medveďa potravu. Vždy ak dôjde k útoku medveďa na človeka, ide o obranný útok a nie predačný. Útoky medveďa na človeka sú vzácne, ale stávajú sa. Ich dôvodom je strach medveďa zo stretnutia s človekom, stres, vydráždenie psami, prípadne obrana svojho potomstva.  

Vieme, ako mohlo dôjsť k tomuto útoku, čo sa presne stalo?

Štátna ochrana prírody SR nepozná okolnosti, ako k tejto udalosti došlo. Pripravujeme rekonštrukciu toho, čo sa stalo v doline Banskô, v lokalite Vyšné Kobyliarky. Došlo k tomu v ochrannom pásme NAPANT-u, mimo turistického chodníka. Všetko ostatné je zatiaľ v štádiu vyšetrovania.

Je však prinajmenšom zarážajúce a nepochopiteľné, že užívateľ poľovného revíru v Liptovskej Lúžnej (v tomto prípade Lesy SR) k tak závažnej veci, ako je podozrenie z usmrtenia človeka medveďom hnedým, neprizval žiadneho členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorí sú súčasne zamestnancami Štátnej ochrany prírody SR. O tejto tragédii sa Štátna ochrana prírody dozvedela až po tom, ako nás kontaktovali médiá.

Ak človek stretne medveďa, čo má robiť, aby minimalizoval nebezpečenstvo?

Medveď nestojí o stretnutie s človekom, zvyčajne sa snaží ľuďom vyhnúť, niekedy si nás ale všimnúť nemusí. V lese a jeho blízkosti treba byť preto ostražitý, predovšetkým ráno, večer a v noci, ale tiež počas dňa v hustej vegetácii alebo blízko zdrojov potravy. Obzvlášť pozorní by sme mali byť pri pohybe v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti, respektíve ak sa pohybujeme proti vetru, pri tečúcej vode a podobne. Pri obmedzenej viditeľnosti pomôže zvukový prejav – ako pískanie, tlieskanie, hlasnejší rozhovor, – na základe ktorého má medveď možnosť zareagovať na blížiaceho sa človeka a vyhnúť sa mu. Na to slúžia napríklad rolničky, ktoré obľubujú turisti. Riziko stretnutia s medveďom je menšie, keď sa pohybujeme v skupine po vyznačených chodníkoch a počas denného svetla. Stretnúť medveďa ešte neznamená, že medveď na vás zaútočí. Je však dôležité dodržiavať určité zásady.

Zhrňte ich.

Zásadou číslo jeden je nikdy sa nepribližovať k medveďovi, pretože čím kratšia vzdialenosť medzi človekom a medveďom, tým väčšia pravdepodobnosť, že medveď zaútočí. Ďalšou chybou, ktorú ľudia robia, keď prekvapia medveďa, je, že sa ho snažia odplašiť napríklad krikom alebo hádzaním kameňov alebo konárov. Práve takého konanie môže medveďa vyprovokovať k útoku. Neodporúčame beh a prudké pohyby, pretože medveď je šelma a tie sa riadia inštinktmi. Podľa štatistík je najbezpečnejšie zotrvať na mieste. Medveď niekedy spraví výpad, ale ten nemusí skončiť útokom. Často človeka obíde, odskočí, alebo spraví nejaké výhražné gesto a potom sa vzdiali.

Foto: J. Slašťan

To je ten návod hrať akoby mŕtveho?

Tu vás musím poopraviť, ide totiž o zle zaužívaný obraz či informáciu. Vieme, že medveď ako všežravec nepohrdne ani kadávermi, čiže zdochlinami, nejde o to, aby si medveď myslel, že človek je mŕtvy, ale aby sme ho presvedčili, že preňho neznamenáme žiadne nebezpečenstvo a aby sme mu dali dostatok času na vzdialenie.

Povedali ste, že sa orientuje čuchom. Keď zacíti človeka, ktorý je na výlete a má so sebou jedlo, asi ho tá vôňa jedla láka viac, ako mu páchne človek, alebo nie?

Medveďa síce láka vôňa jedla, ale natoľko ho odrádza pach človeka, že skôr sa dajú predpokladať únikové reakcie. Aj medvede ale majú svoje povahy. Niektoré môžu byť flegmatické, plaché a iné cholerické, viac agresívne. To, čo na jedného medveďa môže zapôsobiť a odplašiť ho, môže iného k útoku vyprovokovať.

Prečo my ľudia medveďom páchneme?

Páchneme každej zveri, žijeme v civilizácii a používame jej výdobytky. Kúrime, jazdíme na vozidlách, inak sa potíme. To sú pre zvieratá neznáme pachy a reagujú na ne únikom alebo častokrát ide o pachy, s ktorými sa už stretli a majú ich spojené s nebezpečenstvom. Medveď si aj po rokoch pamätá vôňu, ktorú má spojenú s nebezpečenstvom a vyhne sa jej.

Znamená to teda, že taký parfém musí medveďa odradiť.

Áno, často to odporúčam ženám, ktoré sa pýtajú, čo majú robiť predtým, ako idú do lesa, kde sa vyskytujú medvede. Medveď to zistí na kilometre, lebo pach deodorantu či parfému je pre neho neznámy a vie, že je z ľudského sveta, čo ho odradí. Parfém je silná obrana.

Pach je teda dôležitejší než hluk?

Áno, lebo najvyvinutejší zmyslový orgán medveďa je práve čuch. Hluk závisí aj od vetra, vnímanie zrakom má v lese zase mnoho iných prekážok, medvede vnímajú oveľa širšiu perspektívu vďaka čuchu. V tvárovej časti lebky sa nachádza nosová dutina – zložito konfigurovaný priestor, v ktorom je obrovské množstvo nervových zakončení. V nej dve veľmi citlivé komory prijímajú, analyzujú a zhromažďujú všetky pachové stopy. Plocha ich povrchu je stokrát väčšia ako u človeka a sú pokryté receptormi s miliardou zmyslových buniek. Tieto bunky sú spojené s desiatimi miliónmi nervových vlákien, ktoré vysielajú elektrické signály priamo do mozgu. Na základe čuchu si vie aj po rokoch vyhodnotiť určité situácie. Je to aj dôvod, prečo sa medveď stavia. Vo vztýčenej polohe si vie zistiť všetky informácie o narušiteľovi jeho priestoru. Nie je to útočný postoj, jeho účelom je získať informácie.

Ako vyznie v porovnaní so psom?

Takto nie sú vybavené ani psy, hoci ich čuch je stokrát citlivejší ako čuch človeka, u niektorých druhov je to dokonca 300-krát. Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že medvede majú čuch ešte sedemkrát lepší ako najlepší stopársky pes, a teda 2 100-krát lepší ako človek. Vedci zistili, že medvede majú z hľadiska čuchu špeciálne vybavený nielen nos, ale aj mozog. Medvedí mozog je veľmi veľký a veľmi výkonný, medzi všetkými cicavcami unikátny. Milióny nervov spájajúcich nos s mozgom nepretržite spracúvajú pachy, keď medveď nasaje pach, mozog ho zaradí a spustí okamžitú reakciu – útek, lov alebo útok. Medveď má neskutočne citlivý čuch, pracuje „vo svete“, ktorý si ani nedokážeme predstaviť. Na kilometrové vzdialenosti rozpozná pach opačného pohlavia, korisť i nepriateľov. Pachy prenášané vzduchom nesú so sebou informácie o zvieracom druhu, jeho pohlaví a dokonca aj o zdravotnom stave. To všetko medveď cíti, jeho nos zachytí aj pachy pre všetky ostatné zvieratá nepoznateľné.

Povedali ste, že sa pred ním neoplatí utekať. Ako rýchlo vlastne beží medveď?

Ak je medveď rozdráždený, jeho schopnosti sa znásobujú. A nespolieha sa len na svoju silu, vyvinie až prekvapivú rýchlosť – 55 km za hodinu, beží teda rýchlejšie ako olympijskí šprintéri a rovnako rýchlo ako dostihový kôň. Svetový rekordér Usain Bolt dokázal vyvinúť rýchlosť 49 km za hodinu, aj to len na krátku vzdialenosť a obmedzený čas. Medvede dokážu dobehnúť koňa, jeleňa či zajaca. Predstava, že medveď je ťarbavý, vyplýva z toho, že sa pohybuje inak ako psovité šelmy či kopytníky. Vykračuje naraz obidvomi končatinami na ľavej strane a potom obidvomi končatinami na pravej strane, to pôsobí dojmom ťarbavosti. Ale keď sa rozbehne, prestane byť mimochodcom a dokáže vyvinúť vysokú rýchlosť.

Platí to pri pohybe do kopca aj z kopca?

Áno, medveď má silné nohy a je dobrý šprintér. Neprekáža mu, že ma kratšie predné nohy, nerobí mu to problém ani dole kopcom.

Predstavte si, že sa zastavíte niekde autom a začne k vám bežať medveď. Čo spraví medveď, keď nastúpime do auta, zastaví ho to?

Áno, nejde o také krvilačné zviera, ktoré by sa ho pokúšalo otvoriť, alebo vlámať sa doň. Vnútri auta ste automaticky v bezpečí. Na verejnú mienku vplývajú rôzne holywoodske filmy, kde medveď vystupuje v hlavnej úlohe, ale my odborníci sa nad tým smejeme. Napríklad film Na ostrie noža, kde medveď niekoľko dní prenasledoval stroskotancov a prilákala ho krvavá handra, ktorú jeden z nich nezakopal. To sú mýty, ktoré sa dávno vyvrátili.

Čo spraví medveď, keby pred ním človek liezol na strom?

Poznáme prípady, keď človek medveďa vyprovokoval behom a začal sa šplhať na strom, pričom ho medveď hryzením alebo prednými končatinami stiahol na zem a pokračoval v útoku. Najbezpečnejšie je ostať na mieste, nepribližovať sa k nemu, nevyvíjať aktivitu. Viem, že sa to ľahko hovorí a podstatne ťažšie urobí, najmä človeku, ktorý ho nikdy nestretol a vytvoril si o ňom predstavu na základe hororov, ale ide o osvedčený návod.

Raz ste mi hovorili o medvedici, ktorá vychovávala a kŕmila svoje mláďatá na strome vo veľkej výške.

Áno, stalo sa to na Hrebienku vo Vysokých Tatrách, medvedica odložila svoje mláďatá do bezpečia na smrekovec opadavý vo veľkej výške niekoľkých metrov. Mláďatá tam boli v bezpečí a ona s nimi niekoľko hodín prebývala hore, chodila pre potravu a zase sa k nim vrátila. Je len mýtus, že medveď sa nedokáže vyškriabať na strom. Na jednom mieste mláďatá unikali pred medvedím samcom až na vrchol stromu, konáriky sa už pod nimi ohýbali, tam za nimi medveď nedokázal vyjsť.

Foto: J. Slašťan

Mení sa správanie medveďa s vekom?

Je to šelma, dokáže byť nebezpečný vždy, ak nepočítame mláďatá do jedného roku. Problémy robia skôr jedince, ktoré ešte nedosiahli pohlavnú dospelosť, pretože dospelý medveď je natoľko skúsený a povahovo vyrovnaný, že keď stretne človeka, vyrovná sa s tým ľahšie, ako mladšie jedince.

Vedie sa teraz debata, koľko máme na Slovensku medveďov, aký je váš odhad?

Posledné sčítanie z roku 2014 ukázalo, že približne 1 256. Štátna ochrana prírody ale robí nové sčítanie a výsledky by mali byť na jeseň. Chcel by som zdôrazniť, že problémom na Slovensku nie je počet medveďov, ale koľko z nich je problémových. To sú medvede, ktoré schádzajú do intravilánu a hľadajú potravu pri ľuďoch. Časom môžu spôsobovať škody na majetku alebo priamo ohroziť zdravie človeka.

Takých je koľko?

V tomto roku ich evidujeme 23.

Aký je váš odhad aktuálneho počtu medveďov pred jesennými výsledkami?

Podľa mňa sa dostaneme na číslo zhruba 1 500.

Iné organizácie, ako Lesy SR, hovoria, že medveďov môže byť vyše 2 500.

Lesy SR a Slovenská poľovnícka komora sa odvolávajú na údaje Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vedie štatistiku na základe počtov medveďa hnedého, ktoré im každoročne nahlasujú jednotlivé poľovnícke združenia.

Jednotlivé poľovnícke združenia vykonávajú zisťovanie stavov zveri v poľovných revíroch nerešpektujúc pritom etológiu zveri.

Čo to znamená?

Uvediem to na príklade. Medvede nepoznajú hranice jednotlivých združení, migrujú za potravou. A tak jedného medveďa niekedy sčítajú aj v piatich združeniach a každé z nich ho pošle do štatistík Lesníckeho centra. A zrazu je z jedného medveďa päť medveďov. Na toto duplicitné sčítanie upozorňujeme už roky, a preto tieto štatistiky nepokladáme za relevantné. 

Ako počítate medveďov vy?

Pozrite, poľovníci stavy zveri zisťujú pri kŕmidlách, podľa stôp na snehu alebo sčítavaním zveri pri pochôdzkach v revíri. Štátna ochrana prírody odhaduje veľkosť populácie medveďa na základe genetickej analýzy DNA, ktorá je najpresnejšou a teda jedinou objektívnou metódou, ako zistiť populáciu medveďa hnedého na Slovensku. Štúdia odhadu početnosti je založená na neinvazívnej metóde rozboru DNA zo vzoriek trusu a ostatného biologického materiálu. Genotyp jedinca je určený na základe analýzy viacerých lokusov, z čoho možno určiť počet jedincov v súbore vzoriek, takzvaná minimálna veľkosť populácie, a následne použitím štatistických metód odhadnúť celkovú veľkosť populácie.

Navyše s genotypmi konkrétnych jedincov sa pracuje bez toho, aby zberač prišiel do kontaktu s medveďom. Medvede tak nie sú prenasledované, vyrušované a stresované odchytom. V súčasnosti Štátna ochrana prírody realizuje druhý projekt, v rámci ktorého má dôjsť k spresneniu a stanoveniu zmeny v početnosti, výsledky by mali byť známe ku koncu tohto roka.

Foto: archív J. Slašťana

Kde je u nás najväčšia koncentrácia medveďov?

Jadro výskytu medveďa na Slovensku tvoria hlavne Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Kremnické vrchy a severné Slovensko, Orava a Liptov.

Nedávno sa medveď objavil v Jelke na juhu Slovenska. Ako je to možné?

Spôsobuje to medvedia ruja, ktorá trvá od apríla do začiatku júla. Je to obdobie, keď medvedie samce vyhľadávajú samice za účelom párenia. Samica, ktorá má ešte mláďatá, je obozretná pred samcami, chce chrániť potomstvo a sťahuje sa bližšie k ľudským sídlam. Jej účelom nie je vyhľadávanie potravy, ale ochrana potomstva. Keby sa dospelý samec stretol s medvedicou, zabije jej medvieďatá, aby ju opäť oplodnil. V prípade, že by sa bránila, zabije aj ju.

Neuveriteľné. Ako často sa stáva, že medveď zabije mláďatá nejakej medvedice?

Takmer vždy, keď sa k nim dostane. Medveď nezabije iba svoje vlastné potomstvo, ale ak dospelý samec stretne iné mláďatá a tie mu nedokážu ujsť, zabije ich. U medveďov často funguje kanibalizmus, keď silnejší zabije slabšieho a zožerie ho.

Viete tieto prípady vyčísliť?

Nie, pretože veľa prípadov nenájdeme, niekedy zožerú dokonca celé telo mladého medveďa. Nájdeme zvyšky a zdochliny, ale nevieme povedať príčinu. Mne sa ale niekoľkokrát podarilo nájsť pazúry iných medveďov v ich truse, čo je jasný dôkaz.

Nevieme odhadnúť ani počet zabitých mláďat?

Nie, ani to. Ide o autoreguláciu. Ak sa zvyšuje početnosť, živočíšny druh si ju vie zregulovať. Medvede sú na zemi niekoľko stotisíc rokov a príroda to vždy zariadila tak, aby neprežíval jeden druh na úkor druhého. To my ľudia sme zasiahli do regulácie prírody a spôsobili v nej nerovnováhu.

Keď sa medvedica bojí o mláďatá, aká je jej stratégia, aby ich ochránila, čo všetko dokáže urobiť?

Živočíšne druhy si vypestovali rôzne stratégie. U medvedíc je jednou zo stratégii agresivita vedúca k obrane mláďat. Ak stretne dominantného samca, stratégiou je útek a ochrana mláďat. U jednej medvedice vo Veľkej Fatre sme zase zaznamenali párenie s viacerými samcami. Aby zabránila zabitiu svojich mláďat po strete so samcami, párila sa s rôznymi samcami, predpokladajúc, že keď si bude každý zo samcov myslieť, že on je otcom mláďat, nezabije ich.

Koľko samcov dokázala takto „potešiť“?

Približne šesť alebo sedem (smiech). Bola to skúsená staršia medvedica (smiech).

Akú veľkú plochu dokážu medvedice pri ochrane mláďat prejsť?

Začnem s jedným príkladom. V Tatrách bol odchytený medveď, ktorému dali telemetrický obojok. Prešiel z Tatier do Poľska, vrátil sa na Slovensko, putoval do Maďarska, opäť sa vrátil na Slovensko, nakoniec sa stratil na Ukrajine. Územný priestor, ktorý medveď obýva, nazývame domovský okrsok a môže mať rozlohu tisícok hektárov. U samíc je zvyčajne menší, za to pri dospelých medvedích samcoch ide často o viac než 20 000 hektárov a môžu doň zasahovať i domovské okrsky niekoľkých ďalších dospelých medvedích samcov, viacerých medvedíc či dospievajúcich jedincov. Medvede sa dokážu tolerovať pri bohatých potravných zdrojoch, ako sú napríklad čučoriedky či kukurica, z ktorej niekedy poľovníci hlásia výskyt viacero medveďov naraz. Známe sú dokumentárne filmy, kde môžete pozorovať viacerých a navzájom sa tolerujúcich medveďov, ktorí v blízkosti seba lovia migrujúce ryby.

Čo sa stalo s tým medveďom na Ukrajine?

Nevieme, stratil sa. K vašej pôvodnej otázke ešte dopoviem, že medvedice s mláďatami majú domovský okrsok spravidla menší, dospelé samce ho môžu mať na jar, keď vyhľadávajú rujné medvedice, väčší.

Môžeme tu mať nejakých medveďov zo Škandinávie? Dokážu prejsť až tak ďaleko?

To zase nie, predpokladám, že to možné nie je.

Aký veľký je najväčší medveď u nás?

Máme medveďa z Poľany, ktorého miestni lesníci nazvali Gašpar. Ten môže mať okolo 380 – 400 kilogramov. Predpokladá sa, že je to najväčší medveď na Slovensku.

To je približne aká výška?

Asi 1,2 metra v kohútiku. Hoci by sme ho radi odchytili a nasadili mu telemetrický obojok, aby sme zistili dôležité dáta, technicky by sme to nedokázali vyriešiť. Obojok by si dokázal prevliecť cez hlavu a zbaviť sa ho, pretože má väčší obvod krku ako obvod hlavy.

Foto: J. Slašťan

Mali sme teplú zimu. Spali vôbec medvede?

Spali len jedince vo veľmi vysokých polohách, kde bol dostatok snehu. Tento rok bol výnimočný tým, že bol semenným rokom pre buk. V lese bol dostatok bukvíc, ktorými sa kŕmili, je to pre ne veľmi kalorická strava. Zimný spánok medveďa je prispôsobenie sa organizmu tohto zvieraťa na nedostatok potravy, nie na nevhodné klimatické podmienky. Mnohé medvede túto zimu pre dostatok potravy nespali.

Môže to znamenať, že „nevyspaté“ medvede budú agresívnejšie?

Množstvo potravy ani dĺžka či absencia spánku nesúvisí s agresivitou. Nikdy sa to vedecky nepotvrdilo, preto to pokladám za nedôveryhodnú informáciu, ktorú ďalej nešírime.

Prejdime trochu k životospráve. Koľko spí medveď cez deň?  

Je to nočné zviera, cez deň sa snaží spať v hustých porastoch, ale sú prípady, kedy mal ležovisko na otvorenom priestranstve, napríklad vo vysokej tráve. No a v kukurici, tam dokážu stráviť aj niekoľko týždňov, dokonca niekedy z kukuričných polí ani nevychádzajú. Medveď je aktívny najmä vo večerných, nočných a skorých ranných hodinách.

Čo také žerie a v akom množstve?

Závisí od potravnej ponuky a ročného obdobia. Medveď je všežravec, viac ako 90 percent jeho potravy tvorí rastlinná potrava, listy a plody stromov, byliny, trávy, korene. Zo živočíšnej potravy sú to larvy mravcov, včiel, rôzne bezstavovce, plásty divých včiel, žaby, niekedy sa mu podarí uloviť nejaké zviera alebo zmocniť sa koristi iných šeliem. Na jeseň, keď sa pripravuje na zimný spánok, môže ísť až o niekoľko kilogramov potravy denne.

Zožerie napríklad desať kíl kukurice denne?

Áno, bez problémov.

Ktoré zviera je preň najnebezpečnejšie?

Medveď nemá prirodzených nepriateľov. Subadultné, teda nedospelé jedince môžu ohroziť vlky. Stalo sa občas, že ornitológovia našli v hniezdach orla skalného medvedie mláďa, ale nedokázalo sa potvrdiť, či ho orol zabil, alebo našiel uhynuté a len poslúžili ako potrava pre orlie mláďatá.

Foto: archív J. Slašťan

Ohrozujú ich nejaké choroby?

Medveď je veľmi odolný. Niekoľko rokov prebiehal v Škandinávii výskumný projekt, ktorý financovala Švédska agentúra na ochranu životného prostredia, nórske Riaditeľstvo pre správu prírody, Švédske združenie pre lov a chov divej zveri, nórska Rada pre výskum, Rakúsky vedecký fond a výskumné projekty Nordforsk a Lundbeck Foundation. Mal za cieľ rozlúštiť mechanizmy adaptácie zimujúcich medveďov. Odpovede, ktoré počas výskumu vedci získali, sa im pravdepodobne podarí aplikovať v humánnej medicíne. Lekári budú využívať výsledky tohto výskumu na zmiernenie zdravotných ťažkosti, pooperačných komplikácií, zlepšovanie procesu rehabilitácie a urýchlenie rekonvalescencie, ale aj pri liečbe hypertenzie, obezity, v prevencii infarktu myokardu a zvýšení pravdepodobnosti úspechu transplantácie srdca.

Uvediem jednu zaujímavosť. Ak sa ľudské srdce zastaví na viac ako štyri sekundy, človek stráca vedomie a potrebuje resuscitáciu. Srdce medveďa sa počas hibernácie zastaví aj na štrnásť sekúnd a tento „výpadok“ nespôsobí žiadne fyziologické zmeny. Veľkou záhadou je samotná hibernácia medveďa. Keby bol človek počas dlhšieho obdobia fyzicky neaktívny, hrozili by mu kardiovaskulárne ochorenia, poruchy koagulácie (zrážania krvi), dysfunkcia obličiek, trombóza, ateroskleróza (zhrubnutie a tuhosť tepien), sarkopénia (úbytok svalovej hmoty) a následkom vyplavovania kalcia z kostí by bol vystavený osteoporóze. Medveďom takéto riziko nehrozí. Napriek extrémnemu fungovaniu zostáva organizmus medveďa bez akýchkoľvek patofyziologických stavov spojených s dlhotrvajúcou fyzickou nečinnosťou. Počas zimného spánku nestráca svalovú hmotu, nevykazuje žiadnu stratu geometrie kortikálnej kosti a mechanických vlastností kostry a nejaví známky poškodenia orgánov. Vedci ešte nerozumejú všetkému, čo sa deje v tele medveďa počas zimného spánku, ale sú presvedčení, že možnosť priviesť kriticky chorých pacientov do rovnakého stavu, teda do dlhodobého spánku, môže v budúcnosti pomôcť zachraňovať životy.

Staršie dobrodružné romány a cestopisy zo severu opisovali ľudí, ktorí medvede jedli, nemali ani na výber. Je to chutná strava?

(Smiech.) Neviem vám to potvrdiť, nikdy som ho nejedol. Na trhu sa objavujú škandinávskej konzervy s medvedím mäsom, ale nepoznám nikoho, kto by ho jedol. V poľovníckych kruhoch sa ale o medveďom mäse hovorí ako o špecialite.

Foto: J. Slašťan

Máme u nás problém s pytliakmi?

Áno, je to problém. V kuloároch sa hovorí o tom, že ročne sa na Slovensku uloví viac ako sto jedincov.

Má byť povolený limit na ich odstrel alebo ste za absolútnu ochranu medveďa?

Medveď hnedý je chránený na základe Smernice o biotopoch zo strany Európskej únie. Preto nie je možné riešiť stav kvótovaním jeho odstrelu. Niektorí sú presvedčení, že znížením medvedej populácie na „únosnú mieru“ takýmto nechceným udalostiam predídeme. Reguláciu tak, ako sa doteraz robila poľovníkmi, je potrebné vnímať ako usmrtenie náhodne vybraných jedincov, ktoré ale potenciálne riziko konfliktných stretov človeka s medveďom neznižuje. Na túto skutočnosť upozorňuje aj vedecká štúdia, v ktorej vedci vyhodnotili 664 útokov medveďa na človeka, zaznamenaných v rokoch 2000 – 2015 v Severnej Amerike a Európe. Autori v tejto štúdii uvádzajú, že: „Nebol potvrdený žiaden významný rozdiel v počte útokov medveďa na človeka medzi krajinami, v ktorých sa medveď legálne loví a krajinami s obmedzením jeho lovu.“

Ako teda reagujete teraz u nás na návrhy na zvýšený odstrel medveďov?

V prvom rade sa musíme zhodnúť na tom, že ľudský život je viac ako život akéhokoľvek zvieraťa. Žiadny živočích nestojí nad životom človeka. Táto otázka však otvára viacero konkrétnych praktických opatrení.

Zásahový tím pre medveďa hnedého rieši problematické jedince, ktoré majú pozmenené správanie a vyskytujú sa v intravilánoch, kde spôsobujú ohrozenie obyvateľstva. Takéto prípady zásahový tím rieši najskôr aktívnym plašením a v prípade neúspechu týchto metód môže pristúpiť aj k vylúčeniu jedinca z populácie usmrtením.

Druhá vec je, že sa nevieme správať v prírode. Je fenomén dnešnej doby, že naše deti skôr poznajú bubeníka hudobnej skupiny z opačného konca sveta, ale netušia, ako sa treba správať k iným živým tvorom v našich horách. Toto odcudzenie je spôsobené najmä technológiami a rýchlym prenosom informácií. Vieme, čo sa deje v USA, čo v Austrálii, ale nevieme, čo sa deje v srdciach našich detí vo vedľajšej izbe. Je to ľudská tragédia.

Nevieme sa správať pri strete s medveďom, pri pobyte v lese, nevieme si mnohokrát zabezpečiť pred medveďom hospodárske zvieratá, majetok či včelstvá. Keby sa podarilo urobiť osvetu v oblastiach, kde medveď žije a ľudia by pochopili pár základných pravidiel, nemuseli by sme sa baviť o nejakej regulácii. Musíme dbať na to, aby sme sa naučili správať na území s výskytom medveďa a zabezpečiť si napríklad odpadky tak, aby sme nelákali medvede k ľudským obydliam. Riešenia bývajú jednoduché a finančne nenáročné, ale sme takí leniví, že sa nám ich nechce aplikovať do praxe.

Vy takúto osvetu robíte?

Áno, mám za sebou množstvo prednášok, ako sa správať na územiach s výskytom medveďa,  ako sa správať pri stretoch, ako si zabezpečiť majetok a predchádzať škodám. Zvieratá sa nerodia ako problémové, to my ich kazíme.

Foto: J. Slašťan

Mimo Škandinávie, sme tak trochu medvedia veľmoc v rámci kontinentálnej Európy?

V strednej Európe sme určite veľmoc, aj v Európe patríme ku krajinám s vyššou hustotou medvedej populácie. Viac medveďov majú v Rusku, ale to je obrovská krajina, tiež v Škandinávii a v Rumunsku, rozšírené sú aj v Slovinsku a Grécku, u nás je početnosť medveďov pomerne stabilná. 

V Alpách a Pyrenejách sa nevyskytujú?

Tam je veľmi nízka početnosť.

Prejdime trochu k vám, ako ste sa vy dostali k medveďom?

Fascinovali ma od detstva, pochádzam z lesníckej rodiny, môj dedo bol lesníkom bulharského cára Ferdinanda Coburga na Horehroní. Cez lásku k prírode som sa dostal k medveďom, začali ma zaujímať, začal som študovať ich správanie, monitorovať ich pobytové znaky, a tak som sa dostal k terajšej práci.

Kedy ste stretli prvého medveďa?

Mal som 12 rokov, pamätám si na to ako dnes. Spravil som presne to, čo som nemal. Rozutekal som sa až tak, že som stratil topánky. Domov som prišiel bosý (smiech).

A kedy ste videli posledného medveďa?

Teraz v nedeľu o deviatej večer, bol som na zásahu v obci Sučany. Keď som prišiel na miesto, čakali tam tri ozbrojené policajné hliadky. Keď som videl, aký je okolo toho rozruch, trochu ma to prekvapilo. Medveď sa najedol odpadkov a spokojne zaspal na záhrade rodinného domu. Keď som sa k nemu približoval a pokrikoval som, vôbec nereagoval. Myslel som si, že ho niekto už medzi tým zastrelil. Nakoniec som ho predsa len zobudil a hneď nasledoval útek.

Vy ste ho normálne budili?

Áno, pokrikoval som po ňom a prišiel som k nemu na pár metrov. Rozospatý sa na nás pozeral a nevedel, čo sa deje.

Povedali ste nám o sebe aj medveďoch všeličo, je to pútavá téma, je niečo, kde cítite pri medveďoch vy osobne neistotu?

Pred medveďmi nemám strach, ale rešpekt áno. Samozrejme, že každý zásah je iný a je rizikový, ale chodíme minimálne dvaja, vieme sa správať, poznáme už reakcie medveďov. A veľmi dôležité je, že sa na svojich kolegov môžem vždy a za každých okolností spoľahnúť.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.