Samit Biden – Putin: Ani reštart, ani skrat

Prvé osobné stretnutie nového amerického prezidenta Joea Bidena s ruským lídrom Vladimirom Putinom naplnilo nevysoké očakávania. V stave narastajúceho napätia medzi oboma mocnosťami však bolo dôležité a prinieslo niekoľko zaujímavých momentov.

Prezidenti sa stretli v stredu v Ženeve v čase, keď podľa oboch dosiahli rusko-americké vzťahy vôbec najhoršiu úroveň od rozpadu Sovietskeho zväzu. Putin sa na úvod stretnutia poďakoval Bidenovi za to, že inicioval stretnutie a absolvoval za ním „takú dlhú cestu“. „Vo vzťahoch oboch štátov sa nakopilo viacero otázok, ktoré si vyžadujú diskusiu na vyššej úrovni,” zdôraznil.

Biden na slová svojho náprotivku reagoval vyhlásením, že vždy považoval za dôležité stretnutia tvárou v tvár tak, aby bolo možné dosiahnuť spoluprácu tam, kde je to v záujme oboch strán, a tam, kde sa záujmy rozchádzajú, nájsť spôsob, ako sporné otázky riešiť „profesionálne a racionálne“. Dodal zároveň, že ide o dve mocnosti.

Samit trval približne len dve a pol hodiny, pričom rozdelený bol na dve časti, ktoré oddeľovala 45-minútová prestávka. Po rokovaniach za uzavretými dverami sa nekonala spoločná tlačová konferencia, ako to býva zvykom, ale dva samostatné brífingy. Podľa zdroja amerického denníka New York Times odmietla spoločnú tlačovú konferenciu Bidenova administratíva, hoci Kremeľ ju podporoval. Príčinou mala byť skutočnosť, že na poslednom spoločnom brífingu prezidentov oboch štátov pôsobil Putin viac sebavedome než vtedajší americký prezident Donald Trump. Biden to však vysvetlil tým, že nechce, aby sa spoločná tlačová konferencia zmenila na súperenie oboch lídrov.

Výsledkom rokovaní sa stalo spoločné vyhlásenie o strategickej stabilite, podľa ktorého obaja prezidenti demonštrovali, že „aj v čase zvýšeného napätia sú schopní pokroku v realizácii spoločných cieľov v pri zabezpečovaní predvídateľnosti v strategickej sfére, znižovaní hrozby vojnových konfliktov a jadrového konfliktu“.

Praktickým výsledkom rokovania je začatie rusko-amerického dialógu o strategickej stabilite s cieľom vytvoriť základy budúcej kontroly zbrojenia a mechanizmov pre znižovanie rizika, ako aj opätovné potvrdenie princípu, že jadrová vojna nemôže mať víťazov, a preto by sa nemala nikdy začínať. Na danom princípe sa po prvý raz v roku 1985 v Ženeve na prvom spoločnom samite zhodli vtedajší generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan. Podarilo sa tiež dosiahnuť dohodu na návrate veľvyslancov, pričom podľa analytika Andrása Tótha-Czifru sa objavili náznaky možného dialógu v sfére kybernetickej bezpečnosti a možnosť výmeny väzňov.

Námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Sergej Riabkov pre ruský denník Kommersant bezprostredne po skončení samitu zdôraznil, že začatie strategického dialógu je rovnako dôležitý krok, ako bolo predĺženie dohody Nový START, na ktorom sa obaja lídri dohodli vo februári tohto roka. „Je to druhý krok Washingtonu smerom k obnoveniu zdravého rozumu a zodpovedného prístupu u kľúčovým aspektom medzinárodnej bezpečnosti,“ povedal. Dodal, že prvé stretnutie v rámci dvojstranného dialógu je podľa jeho názoru „otázkou týždňov, nie mesiacov“.

Kybernetika, Arktída, ten občan a vrah

Na margo osobných dojmov zo stretnutia Putin vyhlásil, že Biden je zdržanlivý a profesionálny muž, ktorý trocha spomínal svoju rodinu a to, čo mu vravievala jeho mama. „V zásade sme hovorili jednou rečou. Nie je nutné hľadieť tomu druhému do duše, do očí. Obaja chránime v prvom rade záujmy svojich národov,“ povedal. Biden na vlastnom brífingu, ktorý sa konal krátko po Putinovom, zdôraznil, že bolo veľmi dôležité stráviť dve hodiny s ruským prezidentom za jedným stolom. Umožnilo im to podľa jeho slov vzájomne pochopiť svoje princípy a postoje, ako aj to, „prečo postupujú tak alebo inak“.

Jednou z dôležitých tém rokovania bola podľa oboch prezidentov kybernetická bezpečnosť. Americká spravodajská stanica CNN sa ako prvá Putina opýtala na údajné ruské kybernetické útoky na Spojené štáty počas viacerých nedávnych volieb. Ruský prezident v tejto súvislosti vyhlásil, že z územia USA bolo na Rusko uskutočnených omnoho viac takýchto útokov, než tomu bolo naopak, a to v pomere 35 ku dvom. Biden v reakcii na jeho slová len uviedol: „My [USA] máme značné schopnosti v sfére kybernetickej obrany. Ak porušia normy, potom odpovieme a on [Putin] o tom vie.” Dmitrij Trenin z moskovského centra Carnegie zhodnotil tento prístup pozitívne. „Namiesto toho, aby trval na Putinovom ospravedlnení a prísľube ukončenia podobných útokov, dal mu zoznam kritickej infraštruktúry, ktorá by mala byť nedotknuteľná. Rozumný krok,“ napísal expert.

Západní novinári sa oboch prezidentov tiež pýtali, či diskutovali o ruskom opozičníkovi Alexejovi Navaľnom, ktorý si momentálne odpykáva dlhoročný trest v trestaneckej kolónii. Putin už tradične odmietol vysloviť Navaľného meno a hovoril o ňom ako „o tom občanovi“. Opozičný aktivista podľa jeho slov vedel, že porušuje podmienku, „no išiel do toho vedome s tým, že ho zatknú“. Toto vyhlásenie sa na sociálnych sieťach stretlo s kritikou, keďže podľa viacerých diskutujúcich Putin schvaľuje Navaľného zatknutie za to, že sa nechal v kóme odviezť na liečenie do Nemecka. Ako však upozornil Kevin Rothrock z ruského opozičného portálu Meduza, ide o dezinterpretáciu Putinových slov. Ruský prezident podľa jeho názoru povedal, že Navaľnyj porušil zákon tým, že zostal v Nemecku aj po tom, ako sa zotavil a nie tým, že tam podstúpil liečenie.

Biden na rovnakú otázku odpovedal, že o Navaľnom a stave ľudských práv v Rusku sa rozprávali, pričom zdôraznil, že ide o americkú hodnotu, ktorú by mal presadzovať každý americký prezident, ak sa chce udržať v úrade. Dodal však, že aj napriek tejto téme sa im podarilo identifikovať spoločné záujmy. Korešpondent agentúry AP následne Bidenovi vytkol, že Navaľnyj v dôsledku útoku nervovoparalytickou látkou takmer umrel. Americký prezident mu žartovne vysvetlil, že nemôže odpovedať na otázku, prečo USA ešte stále nevtrhli do Ruska, aby tam narobili poriadky. Dodal tiež, že pri riadení štátu nie je vždy možné dodržiavať všetky svetové normy.

Jeden z reportérov Putinovi pripomenul, že ho Biden nedávno označil za vraha, a opýtal sa ho, či o tom diskutovali. Ruský líder uviedol, že o téme sa s Bidenom rozprával, pričom americký prezident mu podľa jeho slov celú situáciu vysvetlil. Ako napísal portál Meduza, otázku, či považuje Putina za vraha dostal od novinárov opätovne aj Biden, pričom tentokrát toto tvrdenie „s očividným podráždením odmietol“.

Obaja prezidenti naznačili, že relatívne intenzívne rokovali o situácii v Arktíde, na čo Putin zdôraznil, že obavy z militarizácie Arktídy sú neopodstatnené, keďže Rusko len obnovuje infraštruktúru, ktorú v tomto nehostinnom regióne malo v minulosti. Arktída je podľa neho jednou z oblastí, kde sa žiada spolupráca Moskvy a Washingtonu. Verzie o spoločnom stretnutí sa u oboch lídrov líšili v otázke Ukrajiny. Zatiaľ čo Putin vyhlásil, že sa o nej rokovalo len veľmi okrajovo, podľa Bidena bola predmetom diskusií nielen ona, ale aj Bielorusko.

Spoločné obavy z Číny

Za spomenutie ešte stojí jeden prehliadaný, no dôležitý moment. Na otázku novinárov, či prebieha nová studená vojna, Biden odpovedal rečníckou otázkou: „Predstavte si, že máte niekoľko tisícok kilometrov spoločných hraníc s Čínou, najmocnejšou armádou na svete a slabú ekonomiku. Začínali by ste v takejto situácii studenú vojnu? Nemusíme sa objímať a spievať piesne. Každý rozumie, že studená vojna nie je v našom záujme. Zdá sa mi, že (Putin) so mnou súhlasí.” Viacerí experti sa zhodujú, že Rusko a Spojené štáty môže začať k spolupráci tlačiť vzostup Číny. Tá je síce momentálny blízkym strategickým spojencom Ruska, no Moskva sa údajne obáva, že pri terajšej dynamike skončí ako prívesok Pekingu.

Americký vojenský expert Michael Kofman už pred niekoľkými rokmi načrtol tézu, podľa ktorej sa Rusko snaží oslabovať Spojené štáty a zamestnáva ich popri ich snahe tlmiť vzostup Číny. Konečným cieľom Kremľa však podľa jeho názoru nie je umožňovanie posilňovania Pekingu, ale dotlačenie Západu k názoru, že v snahe zvrátiť tento vývoj sa bude musieť dohodnúť s Ruskom výmenou za uznanie jeho sféry vplyvu. Bidenovo vyhlásenie tak môže signalizovať, že ako Washington, tak aj Moskva si potrebu vyrovnávania rastúceho čínskeho vplyvu uvedomujú aspoň v základných obrysoch.

Od stredajšieho stretnutia Bidena s Putinom neboli veľké očakávania, pričom experti sa vo svojich hodnoteniach rôznia. Zdôrazňujú najmä, že v prípade Putina išlo viac o domáce než medzinárodné PR a čo chcel, to aj dosiahol. Bývalý ruský minister zahraničných vecí Andrej Kozyrev, ako aj mnohí iní, poukázal, že Biden Rusko opakovane označil za veľmoc, čo je pre ruského lídra vo vzťahu k domácemu publiku mimoriadne dôležité. S kritickým ohlasom viacerých sa stretla aj skutočnosť, že hoci na brífing ruského prezidenta boli pozvané domáce aj zahraničné médiá vrátane amerických, Biden na svoju konferenciu žiadne ruské nepozval.

V roku 2009 sa Biden ako americký viceprezident podieľal na snahe vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu o reštartovanie napätých vzťahov s Ruskom. Na symbolické stretnutie pri tejto príležitosti priniesla americká generácia veľké červené tlačidlo so zamýšľaným nápisom reštart, ktoré mali zástupcovia Washingtonu a Moskvy symbolicky spoločne stlačiť. Na tlačidle však nebolo cyrilikou napísané po rusky „reštart“ (rus. perezagruzka), ale „skrat“ (rus. peregruzka). Rusko-americké vzťahy sa nakoniec reštartovať nepodarilo. Dá sa povedať, že hoci sa ani v roku 2021 nekonal podobný reštart, nedošlo ani ku skratu.