Preorientovanie hospodárstva na vodík by malo svetu v nasledujúcich dekádach priniesť stomiliardové obraty a milióny nových pracovných miest. Uvedomuje si to aj Richard Sulík, ktorý je hlavným proponentom vodíkovej revolúcie na Slovensku. Nazdáva sa totiž, že by nám to mohlo priniesť technologický náskok. K jeho stratégii však majú výhrady aj koaliční partneri, pritom materiál bude už čoskoro predložený na rokovanie kabinetu.

V júli 2020 sa v Bratislave uskutočnila odborná konferencia pod názvom Vodíková budúcnosť Slovenska. Priestor na nej dostal aj čerstvý minister hospodárstva Richard Sulík a prvýkrát širšej verejnosti predstavil svoj plán zmeniť od základu slovenskú energetiku. A to práve s ohľadom na spomenutý chemický prvok.

Cieľom vodíkovej revolúcie, ktorá je podľa rezortu v celonárodnom záujme, je zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a zároveň prispieť k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti v súlade s cieľmi Európskej komisie a Parížskou deklaráciou, ku ktorej sa naša krajina prihlásila.

Ako manifest Sulíkovi poslúžil pomerne rozsiahly dokument známy ako Národná vodíková stratégia (NVS). Na jeho príprave sa podieľal profesor Juraj Sinay z Technickej univerzity v Košiciach, Ján Weiterschütz zo Slovenskej vodíkovej asociácie, analytik Martin Jesný a riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Peter Blaškovitš.

Richard Sulík na konferencii o vodíkovej budúcnosti. Foto: Ministerstvo hospodárstva

Iba v doprave? Omyl!

Prostredníctvom NVS plánuje vláda vytvoriť ucelený rámec pre využitie vodíka v celom jeho reťazci. Bude zahŕňať výrobu tohto chemického prvku, jeho prepravu, distribúciu a skladovanie, ako aj jeho využitie a výrobu produktov, technológií a komponentov pre vodíkové hospodárstvo.

Vodík by mal nájsť uplatnenie v piatich odvetviach. Využitý by mal byť v chemickom a petrochemickom priemysle, v metalurgii, v sektore plynárenstva, v tepelnom hospodárstve a azda najbližšie k bežným ľuďom je jeho uplatnenie vo forme paliva v doprave.

Na zabezpečenie kapacít v oblasti základného a aplikovaného výskumu a inovácií má byť navyše založené Centrum výskumu vodíkových technológií Slovenskej republiky (CVVT) so sídlom v metropole východného Slovenska. Centrum má pôsobiť ako otvorená organizačná štruktúra s celoslovenskou pôsobnosťou.

Stomiliardové obraty a množstvo nových pracovných miest

Štát by mal v zmysle plánov klásť špeciálny dôraz na takzvaný zelený vodík, ktorého produkcia je najčistejšia. Je totiž vyrobený elektrolýzou vody za pomoci elektrolyzéru napájaného elektrickým prúdom z obnoviteľných zdrojov energie, teda predovšetkým zo slnečnej a veternej energie. Nedávno výrobu tohto druhu vodíka prezentovala spoločnosť Eustream vo Veľkých Kapušanoch.

Tvorcovia NVS hovoria o odhadoch, podľa ktorých by zelený vodík mohol do roku 2050 pokryť 24 percent svetového energetického dopytu. Ročné tržby by sa údajne mohli pohybovať okolo 630 miliárd eur. Vytvorením celého nového odvetvia by navyše mali vzniknúť milióny pracovných miest.

Okrem zeleného poznáme aj takzvaný modrý a sivý vodík, ktorých výroba je environmentálne nákladnejšia, nakoľko sú do ich produkcie zapojené aj fosílne palivá, ako zemný plyn a uhlie. V odbornej praxi sa tiež definuje aj tyrkysový a biely vodík.

Vodíkový vlak v Nemecku. Foto: TASR/DPA

Na Zemi sa sám nevyskytuje

Pre zaujímavosť, vodík je najľahší prvok na Zemi. Bežne sa vyskytuje vo forme dvojatómových molekúl ako divodík (H2). Liter vodíka má hmotnosť približne 90 mg (0,09 g), teda je asi 11-krát ľahší ako vzduch. Je to najľahšia existujúca molekula.

„Dopyt po využívaní vodíka v strednodobom a dlhodobom horizonte bude zo súčasnej podoby, popísanej v iných častiach tejto stratégie, podstatne narastať. Preto je dôležité, aby sa SR stala adekvátnym partnerom v rámci zahraničných konzorcií… Cieľom SR bude vytvárať podmienky pre výrobu vodíka tak, aby slovenská ekonomika bola čo najmenej závislá na jeho dovoze,“ uvádza sa okrem iného v NVS.

Na základe existujúceho využitia vodíka vraj možno predpokladať, že sa v SR do roku 2030 spotrebuje 178 kiloton tejto látky ročne. Intenzívne využívanie vodíka predpokladá do roku 2050 nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400 až 1 470 kiloton.

Sulík: Myslím to vážne

Minister hospodárstva oznámil dokončenie tejto stratégie na sklonku februára. „Národná vodíková stratégia je hotová. Verím, že vláda ju čoskoro schváli a my budeme môcť podľa nej postupovať. Ak budeme včas akční, Slovensko môže byť dôležitým hráčom na poli výskumu a vývoja vodíkových technológií,“ uviedol vo videu stojac pri vodíkovom vozidle Toyota Mirai.

Následne dokument putoval do pripomienkového konania, ktoré bolo ukončené v polovici apríla. Mnohé výhrady a doplnenia počas neho tlmočili zamestnávateľské zväzy, susedné ministerstvá, ale aj predstavitelia samospráv, regulačných úradov či distribučných spoločností.

K materiálu tieto subjekty poslali celkovo 300 pripomienok, z toho polovica bola vážnejšieho charakteru. NVS vyčítajú že je príliš všeobecná, že nenadväzuje na už prijaté strategické dokumenty, že je nekompletná a žiadajú jej stiahnutie a prepracovanie. Kvalita dokumentu vraj nezodpovedá jeho publicite.

Sulík krátko po skončení pripomienkového konania opäť zdôraznil, že s vodíkom to myslí „vážne“ a prisľúbil, že Slovensko vybuduje prvé dve vodíkové čerpacie stanice, pričom v pláne ich je vraj celkovo štyri až osem. V našej krajine, mimochodom, zatiaľ nemáme žiadnu, čo spotrebiteľom de facto znemožňuje zaobstarať si vodíkový automobil.

„Vodík je budúcnosť, ale aby bol raz bežnou realitou, musíme začať už dnes. Národná vodíková stratégia prešla pripomienkami odbornej verejnosti, teraz riešime ich zapracovanie. Keď stratégiu prijmeme, pripravíme akčný plán, od ktorého sa budú odvíjať prvé reálne kroky, ako napríklad spomínané čerpačky,“ nechal sa počuť Sulík.

Vodíková ekonomika. Foto: FB/Národná vodíková asociácia

Minulý týždeň minister obhajoval NVS aj na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri parlamentnom hospodárskom výbore. Prítomné na ňom boli desiatky predstaviteľov rôznych energetických odvetví.

„Národná vodíková stratégia je rámcový strategický dokument. Po schválení stratégie by na ňu mal nadviazať akčný plán s navrhovanými opatreniami, ktoré už budú spojené aj s konkrétnymi termínmi realizácie,“ priblížil na stretnutí predseda Komisie, poslanec NR SR Radovan Kazda. 

„Som veľmi rád, že Slovensko sa zapojilo do výskumu a vývoja v tejto oblasti a má takúto stratégiu,“ uviedol predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. „Na druhej strane ma zaujíma, ako sa stratégia využije, či investície budú zmysluplné, či sa bude investovať do vecí, ktoré sú prakticky využiteľné.“

Podľa vysvetlenia rezortu hospodárstva pre Štandard by mala byť Národná vodíková stratégia čoskoro predložená na rokovanie vlády. Pôvodne sa hovorilo o termíne do konca júna. Dá sa pritom predpokladať, že po pripomienkovom konaní môže prísť či prišlo k jej úpravám.

Za ľudí tomu netlieskajú

Sulíkov sen ale môžu zahatať zvyšní koaliční partneri. „Vodíkovú stratégiu odsúhlasíme vtedy, keď budeme považovať tento dokument za dostatočne kvalitne vypracovaný. Zatiaľ nám v nej chýba skutočne hĺbková stratégia ekonomickej politiky štátu vo vzťahu k výrobe energie z vodíka. Vieme, v akých odvetviach má byť vodík používaný. Nevieme, aké budú ekonomické politiky štátu, nepoznáme inštitucionálny rámec. Nemecká národná vodíková stratégia o týchto aspektoch pojednáva, naša by mala tiež,“ vysvetlilo pre Štandard tlačové oddelenie Za ľudí.

So žiadosťou o vyjadrenie svojho postoja k NVS Štandard oslovil aj zvyšné koaličné strany (OĽaNO a Sme Rodina) a takisto opozičné subjekty. Stanovisko k vodíkovej stratégii však neposkytli.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.