Biskupi pozývajú veriacich na bohoslužby. Doterajší dišpenz sa skončí 30. júna

Biskupi zrušili oslobodenie od návštevy bohoslužieb, ktorý si vynútila vážna pandemická situácia. Podľa nich by však bolo nesprávne, keby sme si na slávenia pred obrazovkami zvykli. Veriaci sú pozvaní plne sa zúčastňovať na svätých omšiach od 1. júla tohto roku.

„Slovenskí katolícki biskupi povzbudzujú veriacich, aby sa všade tam, kde to podmienky umožňujú, čo najskôr vrátili k osobnej účasti na bohoslužbách. Vplyvom okolností bola táto účasť dlhý čas zakázaná alebo limitovaná. Vďaka zlepšujúcej sa situácii je však stále viac možné chrámy bez ťažkostí navštevovať,“ hovorí Konferencia biskupov Slovenska (KBS) vo svojom komuniké.

Ako ďalej pripomína, prenosy liturgií na diaľku síce pomohli v čase pandémie, avšak nemôžu trvale nahradiť osobnú prítomnosť na liturgii: „Bolo by nesprávne, keby sme si na slávenia pred obrazovkami zvykli alebo ich pokladali za plnohodnotnú alternatívu.“

Všeobecný dišpenz od povinnej účasti na nedeľných bohoslužbách a prikázaných sláveniach stratí svoju platnosť 30. júna 2021. KBS o tom rozhodla na plenárnom zasadnutí v Badíne, ktoré sa konalo v dňoch 15. a 16. júna 2021.

Povinnosť účasti však „nebude zaväzovať veriacich, pre ktorých návšteva chrámu môže znamenať zvýšené zdravotné riziko, a samozrejme tých, ktorým prítomnosť neumožnia lokálne okolnosti, napríklad zhoršená epidemická situácia“.

Biskupi ďalej pripomínajú, že v chrámoch treba starostlivo dodržiavať platné protipandemické opatrenia. Vyzývajú kňazov, aby veriacich viedli „k ďalšiemu prehlbovaniu horlivosti a k chápaniu dôležitosti spoločnej oslavy Boha na liturgických zhromaždeniach“.

Obnova návštev bohoslužieb prichádza až po opadnutí pandémie

Návštevy bohoslužieb zakázala vláda vlani pred Vianocami. S obmedzeniami sa obnovili až po Veľkej Noci v apríli.

Zrušenie dišpenzu tak prichádza po oneskorenej obnove účasti na verejných bohoslužbách. Rímskokatolícky kňaz Anton Ziolkovský pre denník Štandard vo februári povedal, že vtedajší zákaz verejných bohoslužieb je neprimeraný a dáva zlé svedectvo o náboženskej slobode v krajine: „Ak neumožníme návštevu bohoslužieb tým, ktorí sú zdraví a chcú pristupovať k sviatostiam, vzniknú spoločenské, osobné i duchovné škody, ktoré sa budú ťažko naprávať. Navyše to vydáva o nás ako o krajine a spoločnosti veľmi zlé svedectvo o našom vzťahu k Bohu a náboženskej slobode.“

V tomto zmysle bola podľa niektorých komentátorov žiaduca väčšia angažovanosť zo strany predsedu KBS arcibiskupa Stanislava Zvolenského.

Biskupi sa v marci ohradili proti vládnym nariadeniam, že praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života. „Opakované žiadosti cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ povedal vtedy Zvolenský. Dodal, že cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť.

Biskupi v marci tvrdili, že cirkev v úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov. Ich výzva voči vláde však ostala bez odozvy a čiastočné otvorenie kostolov prešlo až po celkovom zlepšení pandemickej situácie na Slovensku v apríli.

O pápežovej ceste na Slovensko nič nové

Bratislavský arcibiskup Zvolenský na dnešnej tlačovej konferencii po skončení zasadnutia KBS v Badíne taktiež odpovedal na otázku, ako beží príprava na návštevu pápeža Františka na Slovensko, ktorá bude v septembri tohto roku: „V tejto chvíli nemáme žiadne nové informácie. Zostávame v základnom nastavení – vieme, že Svätý Otec chce prísť na Slovensko, veľmi sa tešíme. Keď budeme vedieť konkrétnejšie informácie, čím skôr ich, samozrejme, poskytneme médiám.“

Rovnako podľa neho pokračuje i príprava nového rímskeho Misála na Slovensku.

Biskupi sa tiež poďakovali zdravotníkom a vyjadrili sa k takzvanej správe Matić v Európskom parlamente, ktorá sa týka sexuálneho a reprodukčného zdravia. Pripomenuli, že je „neprípustné označovať zabitie nenarodeného dieťaťa ako formu zdravotnej starostlivosti, či dokonca ako ľudské právo“ a žiadajú zachovať nedotknutú „možnosť výhrady vo svedomí pre lekárov, ktorí odmietnu vykonať potrat“.