Odborníci: Slovensko potrebuje ďalšiu decentralizáciu, mali by sme sa lepšie

Ekonómovia a podnikatelia volajú po reforme verejnej správy. Dane by mali viac dopadnúť na majetok, práca by sa mala zaťažovať menej. Príjmy obcí by mali byť stabilné.

Mestá a dediny na Slovensku by sa nemali financovať iba z dane príjmu fyzických osôb, ale z mixu štyroch daní – z dane z príjmov právnických osôb, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Navrhujú to inštitút INEKO a Podnikateľská aliancia (PAS). Tým by podľa nich bolo možné dosiahnuť vyššiu stabilitu a predvídateľnosť príjmov samospráv.

Až na malú časť sa štát vzdal daní z príjmu fyzických osôb už v roku 2004 v rámci reformy verejnej správy. Od roku 2016 rozdeľuje medzi samosprávy sto percent celej dane, pričom obce z nej získavajú 70 percent a samosprávne kraje zvyšok.

Tieto peniaze dominantne pokrývajú potreby samospráv pri výkone ich kompetencií. V roku 2019 takto získali obce vyše 2,2 miliardy eur a samosprávne kraje takmer ďalšiu miliardu eur. Výhodou tohto modelu je, že samosprávy sa nemusia – na rozdiel od stavu pred reformou – každý rok naťahovať s vládou, aké peniaze im pririekne.

Nevýhodou tohto modelu zas je, že ak výber dane z príjmu fyzických osôb zasiahne nepredvídaná udalosť alebo sa výrazným spôsobom menia sadzby, samosprávam sa kriticky môžu znížiť príjmy. Tak to bolo napríklad v čase hospodárskej krízy v roku 2009, keď vláda musela pre výpadok daní poslať samosprávam dotáciu 100 miliónov eur.

S cieľom vyhnúť sa podobným anomáliám INEKO a PAS navrhujú, aby sa model financovania samospráv zmenil a aby sa nárokovateľnosť na peniaze od štátu rozprestrela na spomínané štyri druhy dane. V daňovom mixe by sa po novom samosprávam ušlo 22,1 percenta z výberu všetkých štyroch uvedených daní. „Tým by bolo možné dosiahnuť vyššiu stabilitu a tiež predvídateľnosť príjmov samospráv,“ tvrdia obe inštitúcie v zverejnenej tlačovej správe.

Viac platiť za majetok ako za príjmy z práce

Popri zmene modelu navrhujú INEKO a PAS ďalšiu úpravu. V dlhodobom horizonte by sa malo zvýšiť daňové zaťaženie majetku a primerane znížiť zaťaženie práce. Ak by Slovensko upravilo zaťaženie majetku na úrovni priemeru Európskej únie, znamenalo by to zvýšenie daní z nehnuteľností na približne 3,4-násobok.

Zvyšovanie majetkových daní je nepopulárna vec. Ukázalo sa to v minulom roku, keď viaceré obce skokovito upravili sadzby smerom nahor, čo sa stretlo s kritikou obyvateľov. Z miest to bolo najviac v Ilave, Košiciach a Trnave, kde išli sadzby na viac ako dvojnásobok. Reakcie nevôle sa prejavili v Bratislave, kde sa dane zvýšili o polovicu.

INEKO a PAS nenavrhujú dane z nehnuteľností meniť okamžite, ale s nábehom. Zvýšenie by sa malo rozložiť na desaťročné obdobie až do dosiahnutia európskeho priemeru. S tým, ako by postupne rástli príjmy obcí z majetkových daní, znižoval by sa ich príjem z daňového mixu od vlády.

Kým na začiatku by obce získali zo štyroch vládnych daní spomínaných 21,1 percenta, po desiatich rokoch by tento podiel klesol na 16 percent. V praxi by takéto prechodné obdobie znamenalo, že obce by vopred vedeli o tom, s akými zníženými zdrojmi z daňových príjmov štátu môžu z roka na rok počítať. A nahrádzať ich budú príjmami z dane z nehnuteľností.

V cieľovom stave, po desiatich rokoch, by štát posielal obciam o jednu miliardu eur menej. Ak by chcel toto ušetrenie premietnuť iba do zníženia sadzbe dane z príjmu fyzických osôb, tá by klesla zo súčasných 19 percent na 13 percent. Inou možnosťou by bolo zodpovedajúce zníženie odvodov, čo by bola iná forma uprednostnia zaťaženia majetku pred prácou.

Takéto opatrenia by podporili na Slovensku ekonomický rast a obmedzili by daňové úniky.

Reformou viac právomocí na samosprávy

PAS a INEKO upozorňujú, že posledná rozsiahla reforma verejnej správy na Slovensku spojená s decentralizáciou sa uskutočnila v roku 2003. Dopyt po novej reforme prichádza nielen zvnútra štátu, keď sa jej dožadujú hlavne samosprávy či podnikatelia, ale Slovensko k tomu nabádajú i zahraničné skúsenosti.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza, že decentralizácia môže viesť k zrýchleniu ekonomického rastu a vo všeobecnosti platí, že decentralizovanejšie štáty sú bohatšie. Slovensko dokonca podľa analýzy OECD z roku 2013 môže z decentralizácie získať najviac. Ak by sme dosiahli úroveň decentralizácie Švédska, zvýšil by sa podľa modelu OECD potenciálny produkt slovenskej ekonomiky až takmer o desať percentuálnych bodov.

PAS a INEKO sa vyslovili za prijatie reformy verejnej správy, ktorú vláda ohlásila v programovom vyhlásení už pred vyše rokom, ale doteraz nie sú známe ani jej kontúry. Východiskom by mal byť audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí. Na jeho základe by sa malo prehodnotiť financovanie samospráv.

Pri rozhodovaní o ďalšej decentralizácii odporúčajú hľadať inšpiráciu v Česku, kde po zrušení okresných úradov vykonáva ich pôvodné úlohy samospráva. Obce sú tu rozdelené do troch hlavných kategórií podľa veľkosti a významu, pričom ich kompetencie sú odstupňované. Český spojený model s obcami s rozšírenou pôsobnosťou úspešne funguje od roku 2002.