Prieskum: Výrazná väčšina obyvateľov V4 médiám neverí

Otvorenie letnej èitárne v Medickej záhrade Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Z analýz staršieho prieskumu GLOBSEC-u zapadli niektoré zaujímavé informácie, najmä o našom postoji k Rusku a Číne, či k médiám. Preto sa k nemu vraciame.

Organizácia GLOBSEC zrealizovala v marci 2021 prieskum, na ktorom sa zúčastnili obyvatelia desiatich krajín strednej a východnej Európy. Konkrétne z Rakúska, Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.

V otázke geopolitickej orientácie podľa analýzy už vyspelý Západ nie je takým lákadlom. Viac ako 50 percent respondentov nevidí svoje postavenie ani na jednej strane spektra. Prikláňajú sa k názoru, že si treba zachovať vlastnú identitu a vymaniť sa zo spoločensko-historických komplexov spojených s mocenskou nadvládou.

Najsilnejšie inklinujú k Západu pobaltské štáty Litva a Estónsko, hoci v poslednom spomenutom sa nevedelo 18 percent respondentov rozhodnúť. Prozápadné je aj Poľsko, ktoré má z historického hľadiska voči Rusku silnú nedôveru. V porovnaní s rokmi 2017 – 2020 vzrástla dôvera voči Rusku len v Bulharsku a na Slovensku.

Na druhej strane u nás vzrástla aj prozápadná orientácia. Najvýraznejší posun však nastal v prípade Maďarska. Napriek tomu, že vládna strana Fidesz a premiér Viktor Orbán čelia kritike za nedemokratický štýl vládnutia, západné sklony poklesli u Maďarov o osem percent.

Pre Slovensko je najstrategickejším partnerom Rusko

Zaujímavo vyznel aj postoj občanov k súpereniu troch veľmocí: Ruska, USA a Číny. Štáty východného krídla Európskej únie a NATO vnímajú, že sa na ich území prelínajú boje o vplyv a dominanciu medzi spomínanými štátmi.

Napriek prozápadnej orientácii Litvy a Estónska vníma 27, respektíve 21 percent ich obyvateľov Rusko ako svojho strategického partnera. V prípade Bulharska dosiahlo toto číslo až 45 percent. Najsilnejšie vnímanie má v tomto smere Slovensko, kde Rusko bolo najdôležitejším partnerom až pre 47 percent respondentov.

Maďarsko zo štatistiky opäť vyčnieva, za partnerov si jednoznačne vybralo Rusko a Čínu. Podľa kolektívu autorov sa v tom premieta nezvládnutá pandemická situácia v západných štátoch. Pre meškajúce dodávky vakcín si Maďarsko objednalo aj ruský Sputnik V a čínsky Sinopharm. S tým je spojená aj spokojnosť so zvládnutím pandémie.

Len v Maďarsku a Rakúsku väčšina respondentov odpovedala, že ich vláda zvláda pandémiu dobre. V ostatných štátoch to podľa občanov vlády nezvládli. Najvyšší počet – tri štvrtiny – tento ukazovateľ dosiahol medzi slovenskými respondentmi. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o 44 percent.

Čína porušuje ľudské práva, hrozbou ale nie je

Zvláštny postoj majú respondenti voči Číne. Okrem Bulharska všetky štáty nadpolovičnou väčšinou súhlasia s tým, že Čína porušuje ľudské práva. Pribúda totiž dôkazov o nútenej práci, potláčaní hongkonského demokratického hnutia, tibetského náboženstva a kultúry či o útlaku moslimskej menšiny Ujgurov v provincii Sin-ťiang.

Napriek tomu nevnímajú štáty strednej a východnej Európy Čínu ako hrozbu. Najviac v tomto smere vyčnievajú Rumunsko a Bulharsko, kde si 30 a 25 percent občanov dokonca myslí, že čínsky režim môže byť pre ich štát inšpiráciou. Hneď za nimi sa umiestnilo Slovensko s 19-timi percentami respondentov.

Najkritickejšie sa ku komunistickému režimu postavili Česko a Poľsko, v ktorých je hrozbou pre 51 a 34 percent respondentov. Oba štáty sú tiež na chvoste zoznamu, podľa ktorého by Čína mohla byť pre ich krajiny inšpiráciou.

Na Slovensku sa zvyšuje vôľa po autokratickom vodcovi

Zdá sa, že pandémia preverila aj dôveru v demokratické politické zriadenie. Rôzne zákazy a príkazy, ktorými sa vlády snažili manažovať priebeh pandémie, zväčšili nedôveru k verejným inštitúciám a rozšírili podporu pre autokratické vedenie štátu.

Až 42 percent respondentov by sa dokázalo prispôsobiť autokratickému riadeniu a myslí si, že mať silného a rozhodného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom alebo voľbami, by bolo pre ich krajinu dobré. Z prieskumu tiež vyplynulo, že autokraciu považujú za dobré zriadenie práve tí opýtaní, pre ktorých by čínsky režim mohol byť vzorom a súčasne majú pozitívny postoj k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Tieto postoje vzrástli od októbra 2020 do roku 2020 v celej V4 okrem Česka aj v Bulharsku a Rumunsku. Spomedzi V4 by si autokraciu prialo najväčšmi Slovensko – podporilo ju až 38 percent respondentov. Česko je na opačnej strane spektra a autokratické vedenie podporilo len 27 percent opýtaných.

Autori prieskumu to pripisujú propagandistickej kampani a očkovacej diplomacii, ktorými si Kremeľ aj Peking počas pandémie rozšírili svoje sféry vplyvu v regióne. Tieto aspekty spolu s rastúcou otvorenosťou k autokratickému vedeniu, môžu podľa nich predstavovať vážne riziko pre už aj tak klesajúce demokratické štandardy v daných štátoch.

Dôvera v demokraciu ako ideálny systém riadenia tiež poklesla vo všetkých štátoch okrem Rakúska, ak sa pred ňu pridalo slovo „liberálna“.

Nedôvera v mainstreamové médiá rastie

V siedmich z desiatich krajín sa zvýšila nedôvera k mainstreamovým médiám v priemere o osem percentuálnych bodov. Na čele tabuľky sú Maďarsko, Česko a Poľsko, kde priemerná nedôvera dosiahla 65 percent respondentov. Maďarsko a Poľsko pritom majú podľa Svetového indexu slobody tlače problematickú situáciu médií.

Nezaostáva za nimi ani Slovensko, kde táto nedôvera dosiahla 60 percent a oproti minulému roku stúpla o desať percent. Prekvapivo ho nasleduje Rakúsko, kde nedôvera voči médiám hlavného prúdu vzrástla o sedem percent.

Opačne sa situácia vyvíja len v Bulharsku a Estónsku. Bulharsko je ohľadom slobody tlače čiernou ovcou Európskej únie. Novinári tam čelia násiliu, falošným kampaniam a šikane zo strany štátu. Situáciu prisľúbila zlepšiť politická strana, ktorá v apríli vyhrala voľby. Práve prechod médií do zahraničného vlastníctva je podľa autorov príčinou, že im respondenti viac dôverujú.

V otázke regulácie digitálnych platforiem neexistuje medzi štátmi konsenzus, nadpolovičnú podporu jej však vyjadrili všetky štáty okrem Estónska, Poľska a Bulharska. Za prísnejšiu kontrolu šírenia nezákonného obsahu, nenávisti, radikálnych a extrémistických názorov či kyberšikany sa zasadzuje najmä Rakúsko a Slovensko (74 a 71 percent).

Ku kolektívnej imunite môže pomôcť kampaň od lekárov a vedcov

Prieskum sa zameral aj na témy súvisiace s pandémiou, vakcínami a odborníkmi. Lekárom a vedcom dôveruje v priemere 68 percent respondentov zo všetkých desiatich krajín. Horšie obstáli farmaceutické firmy, ktorým dôveruje 57 percent respondentov. Spomedzi štátov V4 má najväčšiu dôveru voči farma firmám a vakcínam Maďarsko (69 percent) a najnižšiu Poľsko (52 percent).

Prekvapili opäť štáty pri Čiernom mori. Väčšina (51 percent) Bulharov a 46 percent Rumunov vakcínam proti koronavírusu nedôveruje, pretože „farmaceutické spoločnosti poháňa iba zisk“.

Zaočkovať sa plánuje 53 percent respondentov, čo ešte môže zmeniť správna očkovacia kampaň. Kolektívnu imunitu by sme mohli dosiahnuť, ak sa v kampani budú občanom prihovárať odborníci.

Spomedzi tých, ktorí dôverujú vakcínam a nemyslia si, že farmaceutickým spoločnostiam ide len o zisk, by sa totiž dalo zaočkovať 68 percent opýtaných. Celkovo 63 percent by sa dalo zaočkovať v skupine, ktorá vyjadrila dôveru popredným medicínskym odborníkom a vedcom.

Vakcíny by si mali zaobstarať národné štáty, EÚ zlyhala

Kritike za zvládanie pandémie sa nevyhla ani Európska únia. Tá vyrába všetky registrované vakcíny, značná časť z nich sa však exportovala. Naopak, Veľká Británia, ktorá vyrába vakcínu Vaxzevria, sa zachovala protekčnejšie a v prvom rade očkovala vlastné obyvateľstvo.

Nedostatok vakcín a meškajúce dodávky sa odrazili na ochote ľudí očkovať sa a znížili dôveru v schopnosti európskych inštitúcií. Argument, že malé štáty by neboli schopné vyrokovať si vakcíny, sa ukázal ako nepravdivý. Členské štáty Maďarsko a Slovensko si počas meškajúcich dodávok objednali ruské a čínske očkovacie látky.

Podľa prieskumu si 60 percent respondentov zo strednej a východnej Európy myslí, že rokovania o nákupe vakcín by si mali národné vlády riadiť samy. Iba 40 percent zastáva názor, že by EÚ mala riadiť rokovania o vakcínach a uzatvárať zmluvy v mene členských štátov.


Ďalšie články